„A to je všetko,“ vzdychla som, keď som mu povedala celý príbeh.
Mlčal a len ma objal. Zaborila som sa mu do trička a vdychovala som jeho vôňu. Jediné, čo som teraz potrebovala bol niekto, kto by bol so mnou. 

„Jake?“ prehovorila som po chvíli a trochu som sa odtiahla.
Pozrel na mňa a čakal, čo poviem.
„Ďakujem,“ vyšlo zo mňa. Len sa usmial a pustil ma zo zovretia.
„Ale nechápem, ako si vedel, že tam budú.“ Po tejto vete mu úsmev z tváre zmizol a postavil sa z postele. Zamieril k oknu a oprel sa o radiátor.
„Ako si vedel, že po mne pôjdu? Ako si vedel, že budú dvaja?“ šepkala som mu otázky, no ani sa na mňa nepozrel.
„Odpovedz mi!“ zakričala som a videla som, ako sa mu naplo celé telo.
Mlčal. Ako inak.
„Takže mi to nepovieš, hej?“ nahnevane som sa postavila z postele.
„Nebudem tu strácať čas , maj sa,“ vzdychla som a chytila som do ruky kľučku.
Spomenula som si, že predtým zamkol.
„Môžeš tie dvere otvoriť, prosím?“
„Kam si myslíš, že o takomto čase pôjdeš?“ prehovoril nakoniec.
„Neviem! Proste niekam! Len nechcem ostať tu,“ začala som panikáriť.
„Počuj Jess, si len vystrašená. Došlo ti, že ak teraz odídeš, môžu ťa kdekoľvek zase nájsť?
„Kto boli tí chlapi, Jake?“ spýtala som sa ho asi po desiatykrát a pristúpila som k nemu.
„To nechceš vedieť,“ zasmial sa mi pri tvári.
„Naozaj?“ spýtala som sa a pristúpila som najbližšie, ako sa len dalo.
„Neuniesla by som to, alebo čo?“ zašepkala som mu pri perách.
„Dozvieš sa to, keď budeš na to pripravená,“ usmial sa a podišiel k dverám.
Z vrecka vytiahol kľúč a odomkol.
„Dobrú noc, Jess,“ uškrnul sa a znovu ma  zamkol.
„To je sviniar!“ nadávala som.
„Chceš ma tu naozaj držať, Smith?“

Vidím to na skok z okna, no vzhľadom na to, že som na poschodí to asi také ľahké nebude.
„A čo teraz?“ nervózne som vykríkla a hodila ruky do vzduchu.

Počkať! Rozprávam sa sama so sebou? Jessica! No nič, sú tu ďalšie dvere. Prosím, nech je to kúpeľňa.  Otvorila som dvere a zasvietila som. Bingo! On ma tu drží a ja som sa práve rozhodla, že mu urobím nehorázne veľký účet za vodu.

Zamkla som sa v kúpeľni a našla som nejaký čistý uterák. Pootočila som kohútikmi a vaňa sa začala napĺňať vodou. Vyzliekla som si oblečenie a pomaly som sa do nej ponorila. Ponorila som hlavu do vodu a vychutnávala som si to teplo. Umyla som si vlasy a poriadne som si vydrhla telo od tých odporných rúk toho bastarda, ktorý ma obchytkával.

Asi pol hodinu som ležala vo vani a potom sa z nej vyliezla. Jeden uterák som si obmotala okolo tela a druhým som si vysušila vlasy. Vrátila som sa naspäť do izby a otvorila som prvú zásuvku, ktorá mi padla do očí a vybrala som z nej Jakeovo tričko a šedé tepláky. Obliekla som sa a išla som otvoriť dvere, či ich náhodou neprišiel otvoriť. Stisla som kľučku, no dvere sa neotvorili.
Toto nie je sranda, Smith! Začínam byť nervózna a poriadne hladná. Ako sa mám odtiaľto dostať aspoň do kuchyne? Mám začať kričať, aby mi otvoril?
Mobil! Spomenula som si, že mi volal. Schmatla som ho z postele a vytočila som jeho číslo.

„Som hladná,“ povedala som, keď som počula, ako zdvihol.
„A čo by si si dala?“
„Hmm,“ nahodila som rozmýšľajúci výraz.
„Nechám sa prekvapiť,“ povedala som a zložila som.
Uteráky som povesila do kúpeľne a ľahla som si na posteľ.

Čakala som už 20 minút, no s jedlom nechodil. Je to trest za to, že som na neho kričala, alebo čo? Žalúdok sa mi zviera v kŕčoch.
„Konečne,“ povedala som naštvane, keď som počula odomykanie.
Sadla som si na posteľ a Jake išiel ku mne s táckou. To jedlo voňalo úžasne.
„Palacinky,“ zhíkla som radosťou a naširoko som sa usmiala.
Sadol si vedľa mňa a tácku položil medzi nás.
„S javorovým sirupom,“ dodal s úsmevom.
Neváhala som a ihneď som sa do nich pustila. Sirup mi kvapkal po rukách a cítila som, že ho mám všade na tvári.
„Pekné oblečenie,“ prehovoril po chvíli.

Pozrela som sa na seba a uvedomila som si, že je jeho.
„Prepáč, len som nemala…“
„To je v poriadku,“ skočil mi do reči.
Uhryzla som si ďalší kus a zvyšok palacinky som položila na tanier.
„Ďakujem, je to vynikajúce,“ povedala som s plnými ústami a rozosmiala som sa.
„Ješ ich o pol dvanástej,“ zasmial sa.
„Musia byť vynikajúce!“
Prehltla som posledné sústo a oblizla som si pery.
Jednou rukou sa približoval k mojej tvári a moje srdce začalo prudko biť. Palcom mi zotrel sirup, ktorý som mala pri perách. Sirup? Vážne Jake?

„Už nebudeš?“ spýtal sa a pohľadom smeroval k palacinkám.
Jednu si zobral a zahryzol do nej.
„Hej! Nepovedala som, že už nebudem!“ so smiechom som ho buchla päsťou do ramena.„Au!“ zastonal s plnými ústami.
„To bolelo!“ zasmial sa.
„To bolo ešte nič z toho, čo všetko ovládam,“ povedala som a vážne.
„Mám sa báť?“ spýtal sa s vystrašeným výrazom.
„Mal by si,“ povytiahla som obočie a utrhla som mu kúsok z palacinky, ktorú držal v ruke.

Chvíľu sme len tak sedeli a jedli. Keď dožul posledné sústo, jeho tvár zvážnela.
„Jess?“ spýtal sa opatrne.
A je to tu. Čas otázok a odpovedí.

Zdroj: Facebook | Foto: Tumblr 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here