Z pohľadu Jakea
Potichu som odomkol vchodové dvere a ešte tichšie som ich zatvoril. Bolo dosť neskoro, a tak som nechcel narobiť hluk. Ťažko som vzdychol, aby sa mi trochu uľavilo a kráčal som po schodoch do mojej izby. V celom dobe bolo čudne. Ticho. Tma. Nikto naokolo. Pomaly som otvoril dvere do mojej izby a jemne som do nich kopol, aby sa zatvorili. Zapálil som svetlo a vydýchol. 

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)