Z pohľadu Jakea
Potichu som odomkol vchodové dvere a ešte tichšie som ich zatvoril. Bolo dosť neskoro, a tak som nechcel narobiť hluk. Ťažko som vzdychol, aby sa mi trochu uľavilo a kráčal som po schodoch do mojej izby. V celom dobe bolo čudne. Ticho. Tma. Nikto naokolo. Pomaly som otvoril dvere do mojej izby a jemne som do nich kopol, aby sa zatvorili. Zapálil som svetlo a vydýchol.