Po škole som ihneď zamierila do telocvične, kde sa stretli všetky dievčatá, ktoré sa prihlásili na roztlieskavanie.  Candice, zakladateľka tejto šialenosti, nám povedala všetky pravidlá zostáv a každú z nás niekam rozvrhla. Každú voľnú sekundu ma prebodávala pohľadom a ja som sa na ňu len usmievala. Presunuli sme sa do šatní, kde som na seba musela navliecť tie hnusné roztlieskavačské šaty. [sociallocker]

„Čo ty tu robíš?“ spýtala sa ma Sue, keď ma zbadala na lavičke.
Sadla si vedľa mňa a obúvala si topánky.
„No,“ vzdychla som.
„Povedzme, že som si nemohla nechať ujsť Candicein naštvaný výraz,“ povedala som a zasmiala som sa.
„Si šialená, vieš to?“ zasmiala sa. „Zabije ťa ak sa dozvie, že si tu len kvôli tomu.“
„Ak by mohla, som si istá, že by to urobila,“ povedala som jej.

Emily, Sue a ja sme nerozlučné kamarátky už od 9. triedy, kedy sa sem Sue presťahovala. Štíhla tmavovláska s najlepším smiechom, akým som kedy počula. Aj keď Emily pre mňa znamená viac než Sue, keďže ju poznám už dlho, aj tak je Sue tá, ktorej môžem povedať úplne všetko a som si istá, že to ostane len medzi nami. Ona ma vždy vedela pochopiť vo všetkých zlých situáciách a pohromách, ktoré som napáchala. Emily bola vždy tá, ktorá sa mi vysmiala, no mám ju tak rada, že jej to vždy odpustím.

„Bola si už dnes s Emily?“ spýtala sa.
„Len ráno a nechci vedieť, ako to dopadlo. Naštvala sa na mňa kvôli hlúposti a ja vlastne neviem prečo.“
„Čo sa stalo?“
„Rozčúlila sa, pretože ma Jake ráno priviezol do školy. Ani sme sa nestihli pozdraviť a už sa začala hádať.“
„P-počkaj,“ ostala zaskočená.
„Ten nový chlapec? Jess!“ štuchla ma so smiechom do ramena.
„V škole sme len druhý deň a teba vozí do školy štvrták s Ferrari?“
„Buď pokojná Sue. Nikto tu nevraví, že by som s ním niečo mala. Bolo to len… to je jedno. A navyše štvrtáci nerandia s tretiačkami.“
„Candice randí so štvrtákmi,“ povytiahla obočie.
„Och, akoby som na našu kráľovnú mohla zabudnúť, že?“ pobavene som prevrátila očami. Obe sme sa začali smiať. Neznáša ju rovnako, ako ja. Kedysi boli Sue a Candice kamarátky, dokiaľ si naša kráľovná nenašla iné kamarátky, ktoré by mohla manipulovať.
„Všetky na ihrisko! Pohyb, pohyb slečny!“ zakričala Candice na celú šatnu a zatlieskala. Spolu so Sue a ostatnými sme sa pobrali na ihrisko a tam sme sa rozcvičili.

„Máš tu nápadníka,“ štuchla do mňa a hlavou kývla smerom na tribúnu.
„Robíš si srandu?“ vystrela som sa a zadívala sa na Jakea. V ruke držal mobil a niečo na ňom robil.
„Oh zlatko, ten čaká na mňa,“ objavila sa pri mne Candice a vystrúhala jej najtypickejšiu grimasu.
„A aby bolo jasné, tento rok budeš trpieť za to, že si mala vôbec odvahu sem prísť.“
„Tak počuj zlatko,“ použila som jej slovo a pristúpila som k nej čo najbližšie.
„Aby tebe bolo jasné, prihlásila som sa na roztlieskavanie z toho dôvodu, aby som sa pri každom domácom väzení mohla vypariť von a zakryť to tým, že idem na tréning. Nečakaj, že sem budem chodiť. Toto skackanie, alebo ako to nazývaš, nechám na teba,“ škodoradostne som sa usmiala a povytiahla som obočie.
„A teraz, ak ma ospravedlníš, rada by som odišla,“ obišla som ju a slabo som ju sotila do ramena.

Tylerová – Faithová, jedna, nula.
Zašla som do šatní a zhodila som zo seba ten kostým. Obliekla som si svoje veci, tašku som si prevesila cez rameno a vyšla som naspäť na ihrisko. Radostne som zamávala Sue a palcom som jej ukázala jednotku. Kývla mi na pozdrav a ja som pomaly odišla.
„Tylerová!“ ozval sa niečí hlas. Otočila som sa a zbadala som Jakea, ako schádzal dole z tribúny.
„Smith!“ predstierala som nadšenie a vyhodila som ruky do vzduchu.
„Kam ideš?“ spýtal sa ma.
„Myslím, že ti to môže byť jedno,“ uškrnula som sa a odišla som. Dobehol ma a potiahol ma za zápästie.
„Chceš, aby som zopakoval otázku?“
„Mám ti zopakovať odpoveď?“ spýtala som sa s úsmevom a dostala som ruku z jeho zovretia.
„Oh Jess, na tieto veci nemám čas,“ pokrútil hlavou.
„Z rána bývaš milší.“
„Som milý, pretože musím byť milý. Naozaj by som ti neradil, aby si ma rozčúlila,“ povedal chladne.
„Mám sa báť?“ spýtala som sa so strachom a hneď na to som sa rozosmiala.

Čo si ten chlapec o sebe myslí? Jeden deň sa stará a je priateľský a druhý deň sa stará príliš a je rozčúlený? Vyzerá byť náladovejší než dievča so svojimi dňami.
„Mala by si,“ povedal a prebodol ma pohľadom.
„Dobre, dobre. Idem s Emily do mesta a možno pôjdem domov, jasné?“
„Dobre,“ zamrmlal a spracoval tú informáciu. Oblizol si pery a odišiel.
„Vraj ja som tá šialená,“ zašepkala som pre seba a prevrátila som očami. Pokrútila som hlavou a radšej som odišla, než aby som riskovala, že sa znovu vráti.

S Emily som sa stretla pri našom obľúbenom obchode.
„Ahoj,“ pozdravila som ju a objala som ju.
„Čau,“ odsekla.
„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa prekvapene.
„Prečo?“
„Si… naštvaná?“
„Och, nie som naštvaná,“ mávla rukou.
„Poďme. Večer musím ísť za mamou,“ povedala a vtiahla ma do obchodu. Je čudná. Viac ako čudná.
„Počuj Emily,“ začala som konverzáciu po piatich minútach ticha. Hľadala nejaké pekné šaty a mňa si nevšímala.
„Poznáme sa už nejaký ten rok a vždy spoznám, keď sa niečo deje. Mohla by si prestať robiť toto divadlo a predstierať, že sa nič nedeje.“
„Jess, dnes som mala vážne na nič deň,“ vzdychla a hodila sveter na kôpku s oblečením. „Vieš, že väčšinou neunesiem pravdu a nechcem si ani len predstaviť to, že by to mohla byť pravda. Ide o to, že dnes mi niekto povedal pravdu do očí a ja som z toho vykoľajená.“
„Ak to bola Candice, tak…“
„Nie nebola to Candice,“ skočila mi do reči.
„Len sa o tom nechcem baviť.“
„Chápem,“ vzdychla som a prevrátila očami.
„Nechcem si skaziť deň s tebou, takže na to zabudneme. Platí?“ spýtala sa s úsmevom.
„Platí.“
„Presunieme sa do iného obchodu. Čo tak šminky?“ spýtala sa a povytiahla obočie.
„Emily je späť,“ zasmiala som sa a ona sa mi zavesila okolo krku.
„Bude to úžasný deň,“ prehlásila a spoločne sme vyšli z obchodu.
Bolo asi desať hodín večer a s Emily sme ešte sedeli v reštaurácii. Už sme dojedali a pomaly sme sa zberali na odchod. Zaplatili sme a unavené z dnešného nakupovania sme odišli.
„Teraz sa musím ponáhľať za mamou, inak ma pretrhne,“ zasmiala sa Emily.
„Mám ísť domov sama? Vážne?“ spýtala som sa s pobaveným výrazom.
„Prepáč zlatko, vynahradím ti to,“ povedala a objala ma.
„Uvidíme sa v škole,“ stihla mi zakričať a odišla.

Vybrala som sa najkratšou cestou domov. Bola tma a tiež poriadna zima. Ulice boli prázdne a jediné svetlá, ktoré svietili, boli vysoké lampy. Objala som sa a začala som si šúchať ruky. Zrýchlila som, pretože to všetko pôsobilo naozaj strašidelne. Naraz mi vo vrecku zavibroval mobil. Zľakla som sa a zrýchlil sa mi tep.
„Haló?“ zdvihla som hovor.
„Musíš mi ihneď povedať, kde si!“ povedal okamžite Jake.
„Odkiaľ máš, do kelu, moje číslo?“
„Jess, počúvaj ma prosím. Potrebujem vedieť, kde presne sa nachádzaš.“ Znel vystrašene.
„Jess, pozri sa okolo seba,“ povedal po chvíli.
„Čo?“
„Pozri sa!“ zakričal a tým ma donútil poobzerať sa.
Moje oči padli na dvoch vysokých chlapov, ktorí boli za mnou. Boli dostatočne ďaleko, no akonáhle som sa obzrela, zrýchlili.
Vidíš ich?“ spýtal sa ma.
„Odpovedz len áno, alebo nie.“
„Áno.“
„Sú dvaja?“
„Á-áno,“ začala som koktať  a z môjho hlasu išiel strach.
„Povedz mi, kde si a začni čo najrýchlejšie utekať!“
„Greyston Street. Jake čo sa deje?“ zašepkala som, aby ma nepočuli.
„Hrozí ti nebezpečenstvo,“ povedal a zložil.

Vyvalila som oči a srdce som cítila až v krku. Rozbehla som sa ako som len vedela a začala som rýchlo utekať. Pozrela som za seba a videla som, že tí dvaja sa rozbehli tiež! Po chvíli som zabočila do uličky, no zistila, som, že je slepá. Zúfalo som sa otočila a silno som si zahryzla do pery. Chcela som ujsť, no dobehli ma a obkľúčili.
„Už nám neujdeš maličká,“ uškrnul sa jeden z nich a pritlačil ma k stene. Chcela som začať kričať, no priložil mi zbraň k hlave.
„To by som nerobil,“ zasmial sa chytil ma pod krk. Prosím pomoc. Jake, kde si? Kde ste všetci?

Zdroj: Facebook | Foto: Tumblr [/sociallocker]

2 KOMENTÁRE

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here