Konečne zvoní! Tento týždeň je, čo sa týka učenia, naozaj náročný. Všetci učitelia stresujú s maturitami, a aby toho nebolo málo, testy píšeme snáď každú hodinu. Na moje prekvapenie som sa naučila všetko, čo som potrebovala a testy som, snáď zvládla. Jakea som nevidela už 4 dni, pretože ako maturant má práve teraz voľno a trčí doma. Chýba mi tak veľmi, ale teraz ho nechcem vyrušovať svojou prítomnosťou. A dokonca je tak lenivý, že nezdvihne ten svoj zadok a nepríde ma vyzdvihnúť ani zo školy. Otec je, samozrejme, celý šťastný z toho, že som s ním už dlhšiu dobu nebola a dáva mi to jasne najavo. Ako to môže robiť? [sociallocker]

„Ideme?“ štuchla do mňa Candice, ktorá sa za mnou znenazdajky objavila a potiahla ma za tričko.
Jemne som sa pousmiala a vykročili sme poloprázdnou chodbou, až sme vyšli pred budovu školy. Obe sme mlčky prechádzali parkoviskom, kde sme hľadali jej zaparkované auto. Candice ho a automaticky odomkla a nastúpila ako prvá. Chvíľu som váhala, či sa radšej neprejdem, ale Candiciino zvráštené čelo a podráždený výraz ma presvedčili, aby som radšej rýchlo nasadla.
„Hej, čo sa deje?“ spýtala sa ma, keď štartovala auto.
Párkrát sa na seba pozrela do spätného zrkadla a z kabelky, ktorú mala vedľa seba vytiahla ľahký púder, ktorým zakryla drobné chybičky na jej dokonalej tvári. Púder vrátila naspäť do kabelky a keď som neodpovedala, prebodla ma vražedným pohľadom.
„Nenaštartujem, dokiaľ mi neodpovieš, zlatko. A ver mi, ja mám čas,“ oznámila mi rázne.
Nasilu som sa usmiala a nervózne som si založila prameň vlasov za ucho.
„Vlastne ani neviem,“ prehodila som, akoby nič.
„Toto môžeš povedať jednej z tvojich úžasných kamarátok, ktoré ti na to skočia, ale nie mne!“ zvýšila hlas a konečne naštartovala a auto sa rozbehlo.
„Je neuveriteľné, ako si môžeš myslieť, že ma môžeš oklamať. Takže pravdu, zlatko.“
Prevrátila som očami a poriadne som sa oprela o sedačku.
Nerozumiem, ako to robí, ale vždy vie, keď sa cítim mizerne alebo akú mám náladu.
„Fajn,“ vzdychla som otrávene.
„Pamätáš si ešte na Georga, ktorého som ti spomínala?“
„Oh, ten krásny muž, ktorý po tebe páli a ktorý ťa pobozkal, áno? Tak toho si pamätám,“ uškrnula sa a pevne stlačila volant oboma rukami.
„To nie je vtipné!“ ohriakla som ju.
„Ide len o to, že som to Jakeovi nepovedala. Jedna moja stránka by sa mu priznala hneď, no druhá? Druhá sa bojí, ako by zareagoval.“
„Je to divné, keď je znovu späť, však?“ spýtala sa ma a ja som len nemo prikývla.
„Podľa mňa je zbytočné hovoriť mu o tom. Čo oči nevidia, to srdce nebolí,“ žmurkla svojimi dlhými riasami a venovala mi nevinný pohľad.
„Toto som nechcela počuť,“ pokrútila som hlavou a lakťom som sa oprela o okno.
„Ide len o tú pointu, vieš? Skúšala som sa ho na to pýtať a zisťovala som jeho reakciu, keby…“
„Počkaj,“ zastavila ma a jej oči sa rozžiarili prekvapením.
„Čo presne si sa ho pýtala a čo si zisťovala? Trochu som to nepochopila.“
„Neboj sa, bola som nenápadná,“ ubezpečila som ju.
„Teda, aspoň myslím,“ mykla som plecom a vystrúhala som divnú grimasu.
„Začala som tým, že moja kamarátka v podstate podviedla svojho frajera, ale medzi nimi to vtedy, ako by som to nazvala… škrípalo.
Oboznámila som ho s tým, že to bol len nevinný bozk a že o ňom nevie.“
„Jessica, ty si blázon!“ zasmiala sa.
„Čo ti na to povedal?“
„Pohádali sme sa,“ vzdychla som smutne.
„Vlastne, ako vždy keď mu niečo poviem. Povedal, že ak by bol tým chlapcom a dozvedel by sa o tom bozku, zabil by toho chlapca, ktorý si vôbec dovolil priblížiť sa k jeho frajerke a uistil by sa, že by ju už nikdy nevidel.“
„To je môj chlapec!“ prikývla so smiechom a jednou rukou ma jemne udrela do stehna. „Čakala si snáď niečo iné?“
„Áno, čakala,“ odvrkla som urazene, pretože očividne bola na jeho strane.
„Niečo typu „bol to len bozk“ a navyše to medzi nimi aj tak nebolo najlepšie ju ospravedlňuje, by mi naozaj pomohlo viac, než jeho scény, z ktorých som aj tak bola najhoršia ja.“
„Tak a teraz ma dobre počúvaj,“ povedala prísnym hlasom Candice a zhlboka sa nadýchla. „Smith bol vždy zlý chlapec, ktorý nemal problém vystriedať za týždeň niekoľko báb. Viem, že sa to ťažko počúva, ale tiež som bola jednou z nich. A úprimne? Bol to najlepší chlap, akého som kedy mala. Nejde o to, že ti ho práve teraz veľmi závidím, pretože to, čo dokáže robiť v posteli, nedokáže snáď nikto, ale…“
„Dostaň sa k pointe, Candice!“ mierne som zavrčala.
„Snáď nežiarliš?“ zasmiala sa.
„A ako by si vlastne mohla, keď má oči len a len pre teba? Ostatné ho nezaujímajú. Neviem, ako si to dokázala, ale v tomto si ho zmenila, ver mi. Je normálne, že bude robiť scény, Jess. Je to Smith.“

Pokrútila som hlavou a jemne som sa pousmiala.
„Ja viem, že bude. Vieš si predstaviť, že by sa to dozvedel?“ spýtala som sa jej a pri myšlienke, že by to vedel, môj žalúdok robil saltá.
„A preto bude najlepšie, keď sa to nedozvie,“ žmurkla na mňa s lišiackym úsmevom a zastavila.
Keď som si uvedomila, čo sa vlastne deje, Candice už bola z auta preč a smerovala k McDonaldu. Rýchlo som sa spamätala, odopla som si pás a vystúpila som z auta. Svižným krokom som sa dostala k nej a ona diaľkovo zamkla auto.
„Najeme sa,“ oznámila mi a otvorila veľké sklené dvere.
Objednala nám menu a ja som nám  zatiaľ obsadila voľný stôl. O malú chvíľu si už ku mne sadla a položila predo mňa tácku s jedlom, ktoré mi objednala.
„Tákže, kde sme to skončili?“ spýtala sa s úsmevom a odhryzla si z hamburgera.
„Myslíš si, že je lepšie, aby o tom nevedel,“ povedala som jej.
„Ale cez víkend som bola u Jakea a zavolala som Georgovi, aby som sa uistila, že v dome nikto, okrem mňa a Jakea, nie je. Mala som smolu, pretože on bol,“ oznámila som jej a do úst som si vložila hranolček.
„Robil niečo v pracovni, a tak som sa tam s ním zatvorila, aby sme sa porozprávali. Vyšiel po mne! Rozumieš?“ povedala som rozzúrene.
„Akoby nevedel, že je Jake v rovnakom dome, ako sme boli my! Povedal mi, že to vôbec neľutuje a že jediná vec, ktorú ľutuje je to, že ma nespoznal skôr, než on. Vraj by som bola jeho.“
„Prosím?“ vyhŕkla zo seba Candice, ktorá sa práve napila koly a začala sa mierne dusiť. „Robíš si srandu? Ten parchant!“ syčala.
„Bohužiaľ, nie,“ pokrútila som hlavou.
„Najhoršie na tom bolo, že keď mi toto všetko hovoril, srdce mi bilo ako splašené a bola som nervózna viac, než kedykoľvek predtým,“ priznala som sa a zahanbene som sklopila hlavu.
„Prosím, povedz mi, že to, čo si teraz povedala, si nemyslela vážne,“ zavrčala prísne.
„Ja neviem,“ zastonala som a zúfalo som vyhodila ruku do vzduchu.
„Teda, chcem povedať, že Jakea milujem a viem, že ho budem milovať. George bol len úlet, keď to tak môžem nazvať, ale… musím sa priznať, že za tú dobu, čo bol Jake preč, som mala niekoľkokrát chuť pobozkať ho, ale neurobila som to.“
„Ako niečo takéto môžem vypustiť z úst?“ spýtala sa ma zaskočene a tak nahlas, že sa za nami pár ľudí obzrelo.
„Chceš vymeniť lásku za úlet, naozaj? Si presvedčená, že to tak chceš?“
„Nie, nechcem,“ šepla som zahanbene.
„To je ten dôvod, prečo chcem Jakeovi povedať, že som ho pobozkala. Aby George navždy pochopil, že jediný chlapec, ktorý ma zaujíma bude vždy len ON. Ale čo ak zareaguje hlúpo a bez rozmyslu? Sú najlepší kamaráti, Candice. Ja len neviem, čo mám urobiť,“ vzdychla som.
„Jessica, netráp sa tým a počúvaj ma,“ vyzvala ma a stisla mi ruku na znak toho, že je tu pre mňa.
„O vzťahoch neviem skoro nič, pretože moje úlety sa ako vzťahy nepočítajú. Ale viem, že Jake ťa miluje. Viem to, vidím to na ňom a vidím, ako sa na teba pozeral zo začiatku. Prenesie sa cez to, neboj sa,“ uistila ma milým úsmevom, takým, ktorý som u nej ešte nikdy predtým nevidela.
„Teraz je už len na tebe, kedy mu to vysvetlíš.“
„Keď ja nemôžem,“ pokrútila som hlavou.
„On mal milión možností urobiť niečo takéto mne, no neurobil. Ale ja?“ ukázala som prstom na seba a otrávene som sa zatvárila.
„Pobozkala som jeho najlepšieho kamaráta.“
„Stále je to lepšie, než keby si sa s ním vyspala,“ zachichotala sa a ďalšie sústo hamburgera sa jej prevaľovalo v ústach.
„Musím uznať, že si väčšia mrcha, než ja,“ zasmiala sa s plnými ústami a napila sa.
„Mám sa od teba ešte veľa učiť,“ podpichla som ju s úškrnom.
„Áno, to teda máš,“ zasmiala sa a neveriacky pokrútila hlavou.
„Ale aj tak ti závidím.“
„Závidíš?“ vyprskla som do smiechu.
„Mne? A čo, prosím ťa?“
„Že čo?“ nadvihla obočie a prebodla ma jej známym, naštvaným pohľadom.
„V prvom rade chlapca, ktorý miluje len a len teba a aj keby mohol mať každé dievča, na ktoré ukáže, má teba. Ďalej tvoje starosti, ktoré sú tak banálne, až sú zložité. Keby som mala riešiť len to, či mám svojmu frajerovi povedať o nevinnej nevere, bola by som asi ten najšťastnejší človek na svete.“
„Nebola, ver mi,“ pokrútila som hlavou a nasilu som sa usmiala.
„Nie je čo závidieť Candice, môj život a moje problémy by nikto nechcel,“ povedala som, keď sa mi vybavil môj otec, ktorý je mafián a moja mama, ktorá predstierala svoju smrť.
„Možno nie, ale stále je tvoj život zaujímavejší než Twilight,“ povedala a spustila smiech, ktorý nevedela zastaviť.
„Čo prosím?“ spýtala som sa udivene a spolu s ňou som vybuchla do smiechu.
„Oh, nič,“ mávla rukou a snažila sa upokojiť.
„Len je zaujímavé, že práve ja budem svoj drahý čas plytvať na teba,“ povedala uštipačne.
„Naozaj nevidím, že by si sa sťažovala,“ uškrnula som sa.
„Kto by ti každý deň vravel, aká veľká mrcha si?“
„Celá škola?“ odbila ma otázkou a mykla plecami.
„Aj tak nerozumiem, čo majú všetci za problém. Chovám sa naozaj ako mrcha?“
„To bola otázka?“ spýtala som sa so smiechom.
„Sklapni!“ vyštekla urazene, no pár sekúnd na to sa rozosmiala.
„Inak, ten tvoj náhrdelník,“ zrazu sa prestala smiať a sústredila sa len na striebornú retiazku na mojom krku.
„Je od Jakea,“ pousmiala som sa a mierne som sa začervenala.
„Je nádherný,“ uznala.
„Smith nikdy nebol na šperky a vlastne nikomu žiadny nekúpil. Dokonca ani mne,“ prehodila otrávene a prevrátila očami.
„Si šťastné dievča.“
„Pravdepodobne nie nadlho,“ povedala som potichu a odvrátila som zrak.
„Mysli pozitívne, Tylerová! Hlavne pozitívne!“ vravela prísne, no ja som vedela, že to myslí v dobrom.
Prikývla som a do úst som si vložila pár posledných hranolčekov.
„Mali by sme už ísť,“ prehovorila som.
„Môj otec si náhodou pomyslí, že som niekde s Jakeom a doma budem mať peklo.
Chodím s ním 7 mesiacov a on stále nie je schopný uniesť fakt, že ho milujem.“
„Otecko žiarli na svoje malé dievčatko,“ žmurkla so smiechom a postavila sa zo stoličky.
„Sklapni!“ ohriakla som ju a urobila som to isté, čo ona. Jemne som ju udrela do pleca a spoločne sme vyšli von.

Hryzie ma svedomie. Povedať mu to alebo nie? Odložiť to ešte o pár dní alebo mu to povedať teraz? Je jedno, ako sa rozhodnem, pretože práve teraz kráčam chodníkom a mierim k nemu. Je nenormálne, aby sa mi neozval už štvrtý deň a dokonca mi ani nenapísal hlúpu správu.
Zabočila som napravo a spustila som sa dole chodníkom, až kým som konečne neuvidela jeho dom. Na moje počudovanie tu bolo veľa áut. Fajn, bolo tu príliš veľa áut. A sakra! Povedala som si v duchu, keď som očami zaregistrovala auto môjho otca. Čo tu robí? Vlastne, myslím, že nechcem poznať odpoveď. Pomaly som sa blížila ku vchodovým dverám a paranoidne som sa obzerala okolo seba. Bez zaklopania alebo zvonenia som si sama otvorila dvere a keď som videla, že nikto nie je na blízku, všupla som sa dovnútra a opatrne som za sebou zatvorila. Všade naokolo bolo hrobové ticho, ale počula som slabé šepkanie vychádzajúce z pracovne, v ktorej bol pred pár dňami George. Rýchlym krokom som sa vydala smerom ku schodom, keď som začula vrzgot dverí. Rýchlo, aby si ma nikto nevšimol, som sa dostala na schody a zastala som.
„Neviem, či je práve toto riešenie to najvhodnejšie, Jeremy,“ vzdychol hlas, ktorý mi bol až príliš povedomý. Môj otec.
„Nemáme čo stratiť, John. Veľmi nerád to vravím, ale budeme musieť začať spolupracovať s Billym, inak sa nikdy nedozvieme, čo sa deje.“
„A čo ak to je všetko len pasca, ha?“ spýtal sa ho môj otec potichu, no ich hlasy sa ku mne pomaly blížili.
Opatrne, aby som na seba neupozornila, som urobila pár krokov hore, až som sa ocitla na poschodí, kde som sa skryla za múr steny a počúvala som ďalej.
„Jake nikdy neklame, ver mu John,“ povedal Jeremy a v jeho hlase bol cítiť strach.
„Všetko, čo povedal, bude pravda.“
„Nie som si tým až taký istý,“ povedal môj otec rázne.
Aj keď som nechápala, o čom sa bavia, tak je jasné, že pravdepodobne nikdy nebude súhlasiť s ničím, čo povie Jake. Nikdy.
Keď hlasy utíchli, naposledy som sa poobzerala okolo seba a vykročila som k Jakeovej izbe. Nervózne som schmatla kľučku do dlane a stlačila som ju čo najopatrnejšie, aby nevydala žiadny zvuk. Jake sedel chrbtom oproti mne  za stolom a hlavu mal podopretú oboma rukami.
Jemne som sa pousmiala, keď som ho uvidela a potichu som za sebou zatvorila.
„Ahoj,“ prehovorila som po pár sekundách, keďže si vôbec nevšimol, že niekto vkročil do jeho izby.
Jeho hlava sa v tom okamihu otočila na mňa a na jeho zničenej tvári sa objavil úsmev. „Jess,“ vydýchol moje meno s úsmevom na perách a otočil sa so stoličkou tak, aby na mňa videl.
S miernym úškrnom som pokrútila hlavou a rozbehla som sa za ním. Keď som bola už skoro pri ňom, postavil sa zo stoličky a ja som sa mu vrhla do náručia. Pevne ma objal a bradu si oprel o moje rameno.
„Chýbal si mi,“ vydýchla som mu do trička a silnejšie som sa k nemu pritisla.
„Oh zlato, ani si nevieš predstaviť, ako si ty chýbala mne,“ povedal pokojne a jemne ma vyzdvihol do vzduchu.
Odtiahla som sa od neho o malý kúsok a položila som si ruky na jeho hruď, zatiaľ čo on ma jemne stláčal za boky.
„Prečo si sa mi vôbec neozval?“ spýtala som sa sklamane a na sekundu som od neho odvrátila zrak.
„Nemal som vôbec čas, naozaj. Veď sa pozri, koľko toho musím vedieť,“ povedal mi a hlavou kývol na stôl plný kníh a zošitov.
Chytil ma za jednu ruku, sadol si naspäť na stoličku a potiahol si ma na seba tak, že som mu skončila na kolenách.
„Nemám šancu všetko to zvládnuť,“ pošepkal mi do ucha a oboma rukami ma zozadu objal okolo pása.
S porozumením som prikývla a zatiaľ čo on ma jemne bozkával na krku,  ja som uprene hľadela na zaplnený stôl. Rukami som mu prechádzala po tých jeho, až som mu spôsobila menšie zimomriavky.
„Ty to zvládneš,“ ubezpečila som ho asi po minúte ticha kyslo som sa zatvárila, pretože ma perami šteklil na krku.
„Ak tu budeš so mnou, tak áno,“ uškrnul sa a pobozkal ma na líce.
„Rada by som tu s tebou ostala, ver mi,“ prikývla som, „ale môj otec je čírou náhodou práve teraz na prízemí a nemá ani len tušenie, že som tu.“
„Čo tu robí tvoj otec?“ spýtal sa prekvapene a pozrel sa na mňa tak, že ma rovnako donútil pozrieť sa na neho.
„Neviem,“ mykla som plecom.
„Je tu veľa áut a ľudí. Ale nikto si nevšimol, že som tu.“
Jake na pár sekúnd stuhol, no keď videl môj vydesený výraz tváre, ihneď sa prebral a len pokrútil hlavou na znak, že tiež nevie, čo sa deje.
„Zase sa niečo deje?“ spýtala som sa ho opatrne a natočila som sa k nemu tak, aby som mu dobre videla do očí.
„Počula som, ako sa bavia o…“
„O ničom dôležitom, ver mi,“ jemne sa zasmial a  zaklipkal očami.
„Asi, asi áno,“ zahabkala som a nervózne som sa poškrabala na hlave.
Aj keď som bola zvedavá a v hlave mi vírilo snáď milión otázok, no bola som tu z iného dôvodu. Zobrala som do rúk Jakeove dlane, ktoré ma držali a vymanila som sa z jeho zovretia.
Jeho zmätený výraz mi naznačoval, že nechápe, čo robím. Len som sa ospravedlňujúco usmiala a postavila som sa na nohy.
„Musíme sa porozprávať. Naozaj porozprávať,“ vravela som s úplnou vážnosťou v hlase  a naprázdno som prehltla.
„Tiež ti musím niečo povedať,“ slabo sa usmial, akoby to bolo niečo naozaj vážne a pohodlne sa usadil na stoličke.
Len som prikývla a zhlboka som sa nadýchla.
„Neviem, kde mám začať,“ priznala som a každú sekundu sa moja nervozita stupňovala. Myslím, že nie som pripravená povedať mu o Georgovi, ale nemám na výber. Buď teraz alebo nikdy.
„Jake miluješ ma?“ spýtala som sa ho mierne zúfalo a sledovala som jeho nechápavý výraz.
„Samozrejme, že áno!“ prehlásil mierne naštvane, zrejme pre to, že sa ho na to pýtam.
„A bol by si schopný odpustiť mi niečo, čo som síce urobila, ale naozaj som nechcela?“ spýtala som sa ho ďalšiu otázku, dúfajúc, že jeho odpoveď bude kladná.
„Jess, čo sa deje?“ spýtal sa nervózne a oblizol si spodnú peru.
„Len mi odpovedz,“ povedala som potichu a hypnotizovala som ho pohľadom.
„No, myslím, že áno,“ neisto mykol plecom a spokojne sa usmieval.
„Fajn,“ vydýchla som si a sadla som si oproti nemu na jeho posteľ.
„Urobila som niečo, čo ľutujem a nenávidím sa za to, že som ti to už dávno nepovedala. Len sa bojím, čo mi povieš,“ povedala som šepotom a hlas sa mi razom zlomil.
Dve malé slzy sa mi drali z očí a ja som mala čo robiť, aby som ich udržala presne tam, kde sú.
„Jessica, čo sa stalo?“ spýtal sa zmätene a v jeho hlase bol počuť strach. Prisunul sa so stoličku bližšie ku posteli a chytil mi ruky do dlaní.
„Vieš, že mi môžeš povedať všetko, však?“
Nervózne som prikývla a srdce mi bilo ako splašené. Naprázdno som prehltla a ledva som dýchala. Cítila som Jakeov pohľad na mne a jeho nádherné hnedé oči ma prebodávali tak, že som sa do nich nemohla ani pozrieť.
„Nemôžem,“ trhla som so sebou a ruky som si vymanila z jeho zovretia.
Rýchlo som sa postavila z postele, aby ma nestihol zachytiť a zmätene som sa začala prechádzať po izbe. Silno som sa potiahla za vlasy a snažila som sa ostať v pohode. Bezvýznamne.
„Jessica, čo sa stalo? Počuješ?“ volal na mňa Jake a vtom sa postavil zo stoličky.
Srdce som cítila až niekde v hrdle, zaplavovali ma emócie.
„Stoj!“ okríkla som ho, keď som videla, ako sa ku mne blíži a on zastal.
„Ale prečo? Čo to má znamenať, Jess? Pred pár minútami si bola v pohode,“ zúfalo pokrútil hlavou.
Videla som, ako sa mi snažil pomôcť, utešiť ma, byť pokojný. Lenže ja som si začala uvedomovať, že ak mu to poviem, stratím všetko. Stratím jeho.
„Je tu jedna vec, ktorá sa stala, keď si bol preč a ja som ti o tom nepovedala,“ povedala som potichu, trasľavým hlasom.
Donútila som sa pozrieť na Jakea a jediné, čo som videla, bol prázdny pohľad. Jemne mykal sánkou a bolo vidieť, že zaťal zuby.
„Mala som to urobiť hneď, ale bála som sa, že ma budeš nenávidieť alebo ešte niečo horšie,“ šepkala som a prvé slzy mi dopadli na líca.
Stál odo mňa možno len dva metre a pozeral na mňa nechápavým výrazom. Prvýkrát v živote pozorne počúval každé slovo, ktoré som vysvetlila a nesnažil sa urobiť nič, presne tak, ako som žiadala.
„Ako si môžeš myslieť, že by som ťa mohol nenávidieť?“ spýtal sa ma potichu s mierne zlomeným hlasom. Sklamaným znie lepšie.
„Pretože!“ vyslovila som so zvýšeným hlasom a dlaňami som si začala šúchať ruky.
„Pretože som urobila niečo, čo ľutujem.“
„Čo si urobila?“ spýtal sa zúfalým tónom, keď som neustále chodila okolo horúcej kaše.
„Ja som… pobozkala Georga,“ šepla som tak, že ma mohol sotva počuť a sklopila som zrak. Tak, je to vonku. Necítim úľavu. Cítim sa mizerne. Nemám sa cítiť mizerne!
„Č-čo si urobila?“ koktal a nahodil prekvapený výraz.
Silno sa zdrapil za vlasy a potiahol ich tak silno, až som myslela, že si ich vytrhne. Sledovala som jeho nekontrolovateľne dvíhajúci sa hrudník a v tom momente som ľutovala, že som mu to povedala.
„Jake,“ pošepkala som jeho meno a bola som odhodlaná povedať mu niečo, no zastavil ma pokrútením hlavy.
„Nie, nechcem nič počuť!“ zakričal odporne, až sa mi na pár sekúnd zastavilo srdce.
„Ako si mohla?“ spýtal sa a z jeho očí doslova šľahali plamene.
„Ako si len mohla? Jediné, čo som robil, bolo to, že som ti veril!“ zakričal o niečo hlasnejšie, schmatol stoličku, ktorá bola za ním a prevrátil ju na zem.
Zalapala som po dychu od strachu a sledovala som, ako všetky veci zo stola padajú na zem. Knihy, zošity, perá, lampa, mobil, všetko. Potichu som sa rozvzlykala a nespúšťala som z neho oči.
„Jake, prosím, vypočuj ma,“ pošepkala som tichým hlasom a celá som sa triasla. Z očí mi padali slzy a nedokázala som to zastaviť.
„Ten bastard sa ťa dotkol a ja ho zabijem!“ zúril a ďalšie veci sa pod jeho rukami zrútili na zem.
„To si snáď robíš srandu?“
Hnev z neho sršal a keď sa mi pozrel do očí, čas akoby sa zastavil. Bolo to možno len na pár sekúnd, ale mne sa zdalo, že to bola celá večnosť. Jeho oči prepaľovali každú časť môjho tela. Bol naštvaný, rozzúrený, jeho oči boli mierne červenkasté a za to všetko som mohla ja. Jeho hruď sa dvíhala v nepravidelnom tempe. Zatiaľ čo ja som roztrasená stála pri dverách a snažila som sa neplakať, on len zaťal ruky v päsť a vykročil ku mne. Keď bol odo mňa už len pár centimetrov, v reflexe som zatvorila oči v myšlienke, že tak ma rana bude bolieť menej. Cítila som, ako ma oblial studený vzduch. Jake okolo mňa len prešiel a vybehol z izby. Len prešiel, neudrel ma. O pár sekúnd som sa spamätala a uvedomila som si, kam šiel. George je dole. Rýchlosťou blesku som vyštartovala z jeho izby a rozutekala som sa dole po schodoch.
„Ty hajzel!“ počula som Jakeov hlas, ktorý mi spôsoboval príšerné zimomriavky.
Vydala som sa za hlasom, ktorý viedol z obývačky, v ktorej som uvidela len Jakea a Georga. Jake ho držal pod krkom a tvár mal nebezpečne blízko jeho. Na nič nečakal a vrazil mu päsťou do sánky, na čo sa ozval nepríjemný praskot kosti. George sa automaticky chytil za sánku a z úst sa mu valila krv.
„Jake, nerob to!“ zhíkla som a rozbehla som sa k nemu, aby som mu zabránila v ďalšej rane, no odsotil ma, až som skoro spadla.

Jake využil to, že George sa venuje bolestivému miestu a jedným kopancom ho zrazil na zem. Kričala som o pomoc, plakala som a nešlo to zastaviť. Nikto tu nebol, nikto, kto by mi pomohol. Mlátil ho päsťami tak silno, až som myslela, že ho zabije.
„Zabijem ťa za to, že si sa s ňou vôbec rozprával! Ona je moja ty hajzel!“ stále opakoval množstvo hnusných nadávok a opakovane ho udieral do tváre.
Keď si už myslel, že by stačilo, George ho kopol kolenom do brucha a Jake za zaň chytil. George využil situáciu a nič nenechal náhode. Počkal si, až sa Jake postaví a udrel ho päsťou do nosa, z ktorého sa mu automaticky spustila krv.
„Preboha nie!“ skríkla som na plné hrdlo, keď ho George udrel druhýkrát. Kašľala som na všetko a odhodlane som vykročila k nim. George už natiahol ruku, keď som mu ju silno schmatla a zabránila som tak ďalšej zlomenej kosti.
„Prestaňte!“ zvrieskla som zúfalo, keď ma George odsotil a znovu kopol Jakea do brucha, aby ho dostal na kolená.
Pristála som pár metrov od nich. Zahmlievalo sa mi pred očami. Bolo mi zle. Chcelo sa mi zvracať a plakať zároveň. Cítila som, ako sa mi pomaly podlamujú kolená a celá som sa triasla. Zdalo sa mi, akoby som počula viac hlasov naraz a videla som nejaké rozmazané postavy, ktoré sa blížili ku mne.
„Vypadnite od seba!“ začula som hlas podobný Jakeovmu otcovi a v tom momente som padla na niečo mäkké, čo bolo za mnou. Niekto ma držal.
„Vy hlúpi idioti!“ kričal niekto a z posledných síl som pootvorila oči, aby som videla, čo sa deje.
Niekto ich rozdelil. Konečne. Cítim, že mi vybuchne hlava. Pomaly som zatvorila oči a upadla som do tmy.

Foto: Pinterest [/sociallocker]

Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here