Jake sa pozrel na svoju ruku a usmial sa. Zobral mi ceruzku z ruky a otvoril mi dlaň.
„Raz spolu odídeme, ver mi,“ pošepkal a napísal mi do nej „odíď so mnou“.
„A nikto a nič sa nám nepostaví do cesty.“
„Sľubuješ?“ spýtala som sa so zatajeným dychom, keď som si vybavila všetky naše hádky, všetky prekážky, ktoré nám stáli v ceste a hlavne… Georga. Ľahla som si na posteľ a on sa mi zhora pozeral do očí. 

„Sľubujem,“ povedal s úsmevom a nežne ma pohladil po líci.
Jemne som sa zachvela pod jeho dotykom a úsmev som mu opätovala. Odhrnul mi vlasy z krku a šibalsky sa uškrnul.
„Čo?“ zasmiala som sa nad jeho výrazom a nervózne som sa začala hrať s retiazkou od neho, ktorú som mala na krku.
„Otoč hlavu na druhú stranu, prosím,“ povedal a ja som tak urobila.  chvíľu som cítila, ako mi prechádza po pokožke ceruzkou, čo ma príšerne šteklilo.
Vydrž,“ povedal, keď si všimol, ako zadržujem smiech a ja som sa snažila, aby som nevybuchla.
„Čo tam mám?“ Otočila som hlavu späť naňho.
„Hmm, niečo veľmi, veľmi pravdivé,“ uškrnul sa a natiahol sa ku mne, aby ma pobozkal.
Bozk som mu opätovala a sadla som si na posteľ.  Obmotala som mu ruky okolo krku a on ma jemne chytil za boky. Opatrne som ho zvalila na posteľ a jazykom som mu začala skúmať ústa. Cítila som, ako ma jeho bozky rozpaľujú a snažila som sa ostať v pohode. Neúspešne.
„Vieš, čo mám v pláne teraz urobiť?“ nervózne mi pošepkal cez bozky a pery pritlačil naspäť na tie moje.
„Viem,“ prikývla som potichu.
,,Ale mali by sme vypadnúť skôr, než príde môj otec,“ oznámila som mu a naposledy som ho letmo pobozkala na pery.
„Milujem ťa, vieš to?“ spýtal sa ma a pozeral na mňa úprimným pohľadom.
Myslela som, že sa rozplyniem.
„Aj ja teba, Jake Drew Smith,“ žmurkla som a odtiahla sa od neho.
„Aké je tvoje stredné meno, zlatko?“ spýtal sa ma, keď som sa postavila z postele a on ostal ležať.
„Nepoviem ti to,“ zasmiala som sa a podišla som k šatníku.
Otvorila som dvere a schmatla som prvé tričko s džínsami, ktoré som uvidela.
Znovu som ich zatvorila a vrátila som sa späť k Jakeovi.
„Je výhodou vedieť niečo, čo ty nevieš. Potom ti môžem vyčítať, že o mne nevieš všetko,“ žmurkla som na neho a navliekla som si rifle.
„Si tak krutá,“ pokrútil hlavou a zasmial sa.
„A ty sa občas správy ako abnormálny človek a tiež ti to nevyčítam,“ prevrátila som očami a pobavene som sa usmiala.
Obrátila som sa mu chrbtom, aby som si mohla vyzliecť tričko na spanie a vymeniť ho za normálne.
„Ako sa správam?“ zasmial sa.
„Abnormálne,“ mykla som plecom.
„Nepríčetne, bláznivo, proste nenormálne. To znamená, že niekedy ti chýba rozum, ale to nič nemení na tom, že ťa milujem, samozrejme,“ sladko som sa usmiala a pyžamo som hodila na stoličku vedľa mňa a podišla som k zrkadlu.
„Nikdy sa nechovám abnormálne,“ protestoval a slovo „abnormálne“ vyslovil s takou nechuťou, že som ledva zadržiavala smiech.
„To ty sa správaš až príliš normálne na to, aby si pochopila moju nenormalitu.“
„Nenorma—čo?“ zasmiala som sa a obzrela som si nápis na mojom krku.
„To nemyslíš vážne, Smith!“
„Prečo nie?“ spýtal sa dotknuto, postavil sa a zamieril ku mne.
Pozerala som na náš odraz v zrkadle a usmievala som sa ako idiot. Zobrala som si do ruky hrebeň a rozpustila som si vlasy, aby som si ich mohla rozčesať. Jake mi zasypával krk drobnými bozkami a ja som naozaj mala čo robiť, aby som sa po ňom nevrhla. Smiech mi zmizol z tváre práve vtedy, keď som si spomenula na človeka, ktorého meno nechcem ani vysloviť. Áno, na neho. Oh, keby to Jake vedel, zabil by ma a zabil by aj jeho. Sakra, cítim sa previnilo! Musím mu to povedať. Ale kedy? Možno zajtra alebo až na druhý týždeň. A možno mu to povie George.
„Jake?“ povedala som opatrne jeho meno, keď som si dočesala vlasy a do ruky som si zobrala riasenku.
„Mhm?“ zamrmlal mi pri uchu a pozrel sa na môj odraz v zrkadle.
Naprázdno som prehltla a snažila som sa dostať špirálu na k oku.
„Chcem sa ťa niečo spýtať ako a počuť tvoj chlapský názor. Už dlho mi to vŕta v hlave.“
„Pýtaj sa,“ povedal neisto a pritisol si ma k sebe bližšie.
„Ehm, no,“ odkašľala som si a nervózne som sa usmiala.
„Moja kamarátka má priateľa a jedno obdobie bolo veľmi kritické a ona sa bozkávala s iným. On sa to zatiaľ nedozvedel, ale myslím si, že o chvíľu to bude vedieť,“ vydýchla som a nanášala si riasenku na oči.
Jake si oprel bradu o moje plece a spojil pery do úzkej čiary.
,,Pokračuj,“ zamrmlal napäto.
„Čo by si robil ty, ak by sa to stalo tebe?“ spýtala som sa ho priamo.
Jake sa odo mňa odtiahol a prekvapene na mňa pozeral.
„Jessica, čo sa deje?“ spýtal sa ma zmätene a nadvihol obočie.
„Čo by sa dialo?“ zahabkala som.
„Ona je len vystrašená a bojí sa, ako na to zareaguje, keď mu to povie. Viac-menej v tom aj tak bola nevinne, pretože ona nechcela, ale stalo sa to. Len chcem vedieť, čo by si urobil, nič viac.“
„Ak by ťa niekto pobozkal a nebol by som to ja, zmlátil by som ho do bezvedomia a zaručil by som, že by sa k tebe už nikdy nepriblížil!“ vravel podráždene.
Vyschlo mi v krku a mierne som pootvorila ústa.
„Aha,“ zmohla som sa len na to a ďalej som sa venovala úprave môjho zovňajšku.
„Jess, naozaj mi nechceš nič povedať? Nepáči sa mi, že si sa ma na to spýtala!“ povedal mi urazene.
„Oh, nič sa nedeje, vážne,“ prevrátila som očami a snažila sa vyzerať čo najmenej nervózne. „Bola to čisto len normálna otázka. Nechystám sa ťa podviesť, nie zámerne.“
„Ako?“ zasyčal podráždene a odstúpil odo mňa o krok ďalej.
„Čo myslíš tým nie zámerne? Že nezámerne by si to pokojne spravila?“ Zúrivosť z neho priam sršala a ja som sa len modlila, aby zo mňa nevypadlo niečo hlúpe, čo by ho dokázalo ešte viac naštvať.
„Tak som to nemyslela!“ protestovala som a šmarila som riasenku na kozmetický stolík. Donútila som sa pozrieť sa do jeho naštvaných očí a silno som si zahryzla do pery .
„A ako si to teda myslela?“ spýtal sa ma s povytiahnutým obočím.
„No,“ zamrmlala som a v hlave som hľadala tie správne slová.
„Ak by si bol čistou náhodou pod vplyvom alkoholu, myslíš, že by si ma nepodviedol? Že by si sa s nikým nebozkával alebo že by si sa, nedajbože, s niekým nevyspal?“
„Ako si, sakra, môžeš myslieť, že by som niečo také urobil?“ zavrčal tak nechutne, až mi prešiel mráz po chrbte.
„Nechajme to tak,“ mávla som rukou a chystala som sa zamieriť do kúpeľne, keď v tom ma Jake silno schmatol za ruku. Zasyčala som od bolesti a snažila som sa vymaniť ju z jeho zovretia.
„Naozaj si myslíš, že by som bol schopný urobiť ti to?“ pošepkal a povolil stisk.
Sklopila som zrak a začala som sa cítiť previnilo.
,,Nie,“ vzdychla som smutne a pozerala som sa do zeme.
„Ale nikdy nevieš,“ dodala som.
Jake si ma k sebe jemne pritiahol a cítila som, ako ma prepaľuje jeho nádhernými orieškovohnedými očami.
„Máš pravdu, človek nikdy nevie a ja som si na tieto veci nikdy nedával pozor, ale to preto, lebo som nemal tak vážny vzťah ako mám s tebou, vieš?“
Sakra, vôbec mi to neuľahčuje, pomyslela som si.
„Chcela som poznať len tvoj názor, nemusíš byť hneď tak agresívny,“ povedala som potichu a pomaly som dvíhala hlavu smerom k nemu.
„Ou,“ vypustil zo seba a pustil mi ruku.
Naprázdno prehltol a poškrabal sa na zátylku.
„Bol som príliš agresívny?“ spýtal sa zmätene a previnilo.
„Nechcel som…“
„To je v pohode,“ povedala som skôr než stačil dopovedať a vytratila som sa z izby. Zatvorila som sa v kúpeľni a zhlboka som sa nadýchla. Najhorší rozhovor, ktorý som s ním viedla. Bože, nemôžem mu povedať o Georgovi. Bože, nemôžem mu to ani tajiť! Čo mám robiť? Fajn, mala by som zájsť za najväčšou mrchou sveta, ktorá je práve teraz tou najlepšou kamarátkou – za Candice. Ona mi určite poradí, alebo mi aspoň poriadne vynadá za to, že som hlúpa a pýtam sa ho na veci, z ktorých by niečo mohol vytušiť.

Pokrútila som hlavou, v domnienke, že z nej strasiem všetky moje myšlienky a podišla som k umývadlu, aby som si umyla ruky od špirály, ktorá sa mi dostala na ruku. Ešte raz som sa poriadne nadýchla a vyšla som z kúpeľne. Pootvorila som už otvorené dvere na mojej izbe a videla som, ako si Jake oblieka svoju koženú bundu. Keď ma zbadal, jemne si odkašľal a pozrel sa na seba v zrkadle.
„Myslím, že by som už mal ísť,“ poznamenal a zapol sa.
Vošla som do izby a sledovala som ho, ako sa upravuje. Nepozrel sa na mňa ani raz. Vytiahol si mobil z vrecka, pozrel sa na displej a znova ho zasunul do vrecka. Konečne zdvihol hlavu ku mne a falošne sa usmial.
„Ahoj,“ pošepkal mi a pobozkal ma na čelo.
Keď už vychádzal z izby, potlačila som v sebe všetku hanbu, všetku poníženosť a schmatla som ho za ruku. Okamžite zastal a otočil sa na mňa. Pozeral sa na naše ruky a ja som sa pozerala na jeho prekvapený výraz. Znovu som sa premáhala, aby som to vôbec vyslovila, ale urobila som to.
„Nechoď preč,“ šepla som ponížene a sklopila som hlavu.
„Prepáč.“
„Za čo?“ spýtal sa prekvapene a stlačil mi ruku.
Hlasno vzdychol a nadvihol mi bradu.
„Pozri sa, nechcel som po tebe kričať a ani zvyšovať hlas. Asi som si to ani neuvedomil, proste ma to len naštvalo, že by si si myslela, že by som ti zahol s niekým iným.“
„Nechcela som, aby to tak vyznelo,“ pokrútilo som sa hlavou.
„A ja som nechcel byť zlý,“ povedal previnilo.
Vzdychla som a objala som ho okolo tela. Cítila som, ako sa pod mojím dotykom uvoľnil a ja som si konečne vydýchla.
„Nechcem sa hádať,“ zašepkal mi do vlasov a pobozkal ma na ne.
„Ani ja,“ prehlásila som.
„Nie teraz, keď si znova tu.“ Jake zamrzol a jemne sa odtiahol.
Zapozeral sa mi do očí a videla som, aký bol neistý.
„Stále ma to mrzí,“ vzdychla som.
„Nemôžeš po mne chcieť, aby som zabudla na ten mesiac bez teba.
Som šťastná, že si tu, som najšťastnejší človek na svete, ver mi. Len ma to stále štve, že si to urobil.“
Pozerali sme na seba veľmi dlho a sekundy akoby boli minúty. Cítila som sa mierne frustrovane, nepríjemne, všelijako. Prehltla som sliny a nespúšťala som z neho oči.
„Som idiot,“ prehlásil a otočil sa mi chrbtom. Päsťami zabuchol dvere a oprel sa nimi o ne.  Sklonil hlavu a zťažka vzdychol.
„Nikdy som nemal odísť!“ zavrčal a jednou rukou udrel do dverí.
„Nikdy som nemal dopustiť, aby si sa cítila zle! Nikdy som ťa tu nemal nechať bez rozlúčky! Nie, ja som ťa tu nikdy nemal nechať samu!“ vravel a v jeho hlase bolo počuť zúfalstvo.
„Jake,“ zašepkala som a opatrne som k nemu pristúpila.
Nervózne som mu položila ruku na chrbát a hladila som ho. Bol napätý.
„Sakra!“ zasyčal a otočil sa na mňa.
„Počúvaj ma Jess,“ vyzval ma a preplietol si so mnou obe ruky.
Zalapala som po dychu a pozrela som sa mu priamo do očí.
„Už nikdy to neurobím, dobre? Ja už nikdy nedopustím, aby si sa kvôli mne cítila zle, jasné? Milujem ťa tak veľmi a keď si mi povedala, že my dvaja sme skončili, bol som zúfalý a nechcel som tu ostať. Ja viem, že som myslel len na seba a bol som idiot, ale už to neurobím, sľubujem!“
„Aj ja ťa milujem,“ neisto som sa usmiala a stlačila som mu ruky.
„A odpúšťam ti to, dobre? Verím ti, áno? Nie si idiot, jednal si tak, ako si jednal.“
„Jednal som nepríčetne, alebo tak nejak,“ prehlásil s udiveným výrazom.
„Abnormálne,“ zasmiala som sa a pobozkala som ho.
„A ja milujem tvoju abnormálnu stránku, pretože bez nej by si to nebol ty. A ty taktiež miluješ moje dievčenské chvíľky, však?“
„Hm, no,“ odkašľal si so smiechom.
„Si zvláštny,“ urazene som prevrátila očami.
„Oh, zlatkooo,“ zatiahol a obtrel sa nosom o ten môj.
„Milujem na tebe všetko a milujem ťa takú, aká si. Aj keď niekedy…“
„Nehovor to!“ ohriakla som ho so smiechom.
„Radšej poď, pretože nechcem vidieť reakciu otca, keď ťa tu uvidí,“ prehlásila som, pustila som mu jednu ruku a druhou som ho ťahala za sebou.
Otvorila som dvere a ruka v ruke sme zišli schodmi. V predsieni som do ruky schmatla vešiak a vyšli sme z domu.
„Kde máš auto?“ spýtala som sa ho, keď sme prešli bránou.
„Zaparkoval som ho trochu ďalej, pretože som nevedel, či bude tvoj otec doma,“ oznámil mi a viedol ma k nemu.
„Chytrý frajer,“ zasmiala som sa a štuchla som ho do ramena.
Jake už zdiaľky kľúčami otvoril svoje auto a keď sme k nemu prišli, otvoril mi dvere, aby som nastúpila. O pár sekúnd si sadol ku mne a naštartoval. Spustili sme sa dole cestou, nevedno kam.
„Kde máš svoje auto?“ spýtala som sa ho pár sekúnd po tom, ako sa auto rozbehlo.
Jake si nervózne zahryzol do pery a falošne sa usmial.
„Momentálne mám toto auto, pretože moje je… zničené?“
Prevrátila som očami a vzdychla som. Zničené? Kedy ho asi zničil?
„Chcem vedieť viac?“ spýtala som sa ho s otráveným výrazom.
„Myslím, že nechceš,“ pokrútil hlavou.
„Pôjdeme ku mne, dobre?“ oznámil mi s úsmevom.
„Dnes chcem byť len s tebou.“
Jeho dom. George. Nikdy!
„Ehm, Jake,“ nervózne som si odkašlala a prehrabla som si rozpustené vlasy.
„Prečo práve k tebe?“ spýtala som sa ho.
„Tým chcem povedať, že so mnou môžeš byť kdekoľvek.“
„A prečo nie ku mne?“ spýtal sa prekvapene a na chvíľu sa na mňa pozrel.
„Nikto nie je doma, neboj sa,“ povedal s lišiackym úškrnom a žmurkol.
Práveže sa bojím, pomyslela som si.
„Musím ti niečo povedať,“ povedal po pár minútach ticha, ktoré zavládli v aute.
„Počúvam ťa,“ pozrela som sa naňho a pomrvila som sa na sedačke.
„Keď som bol preč…“ odmlčal sa, aby sa nadýchol a pokračoval: „Neviem, ako by som ti to povedal, ale bol som za Jazmyn.“
„Za kým?“ vyhŕkla som prekvapene.
„Za tvojou sestrou? Naozaj?“ spýtala som sa ho so smiechom a stále som neverila tomu, čo som počula.
„Presne,“ povedal s úsmevom a videla som, ako si vydýchol.
„Vravela, že ťa chce spoznať a bude veľmi rada, ak sa zoznámite. Vravela, že môžeme kedykoľvek prísť.“
„Ja ti neverím!“ vykríkla som od šťastia a zakryla som si ústa rukami.
„Robíš si žarty?“
„Naozaj som bol s ňou,“ zasmial sa a poriadne sa bavil na mojom výraze.
„Vlastne som rád, že si ma do toho donútila, vieš? Myslím, že mi odpustila a ja ju milujem najviac, ako sa len dá.“ Nadvihla som obočie a ostala som ticho.

Vystúpili sme pred jeho domom a spoločne sa vybrali k vchodovým dverám.
„Naozaj nie je nikto doma?“ spýtala som sa ho nervózne a zahryzla si do pery.
Jake ma jednou rukou objal okolo tela a s úsmevom pokrútil hlavou.
„Naozaj.“
Prikývla som a on otvoril dvere. Pustil ma ako prvú a ja som čakala, kým ich znova zatvorí.
„Ale chvíľu ostaň tu dole, dobre?“ povedal so smiechom a utekal k schodom.
„Musím skontrolovať moju izbu,“ zakričal sa mnou a otočil sa za mnou, aby mohol žmurknúť. Inak je normálny.
V dome bolo ticho, nikde žiadna stopa po tom, že by tu niekto bol. Nebol tu ani George, čo mi na jednu stranu vyhovovalo ale na druhú znepokojovalo. Nevidela som ho asi tri dni, no nevravím, že mi chýba. Nechýba, len sa cítim inak. Čudne.
Vytiahla som mobil z môjho vrecka a vytočila som jeho číslo. Nevedela som, prečo to robím, proste som to chcela urobiť. Keď to párkrát zazvonilo, začula som v dome zvonenie. Odtiahla som mobil od ucha a keď som zistila, odkiaľ to vychádza, zrušila som hovor a vybrala som sa do jedných z dverí. Mobil som vrátila naspäť a nervózne som otvorila dvere.
„Ahoj,“ pozdravil ma George hneď, keď ma zbadal a hodil na mňa jeden z tých jeho zvádzajúcich pohľadov. Sedel za pracovným stolom a zažrato pozeral do počítača.
„A-ahoj,“ zakoktala som sa a obzrela som sa hore na schody, či sa nevracia Jake a keď bol vzduch čistý, zatvorila som za sebou dvere a oprela som sa o ne.
„Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho, aby som zabránila trápnemu tichu.
„Vybavujem nejaké veci,“ odpovedal jednoducho a nesnažil sa na mňa ani pozrieť.
„Jake povedal, že budeš preč,“ oznámila som mu.
„Tak to sa zrejme mýlil,“ falošne sa zasmial a na chvíľu prestal písať len aby sa na mňa pozrel.
„Už si mu to povedala?“
„Čo?“ spýtala som sa prekvapene, no v tej sekunde mi to došlo.
„Oh, toto,“ zamrmlala som.
„Nie a ty?“
„Samozrejme, že nie,“ zasmial sa.
„Bol by som mŕtvy. A ty? Chystáš sa na to, alebo?“
„Asi áno,“ povedala som neisto a vydýchla som.
„Viem, že si kopem cestu do pekla, ale chcem, aby to vedel. Nebolo to správne George a…“
„Ty si ani len nevieš predstaviť to, čo bude robiť, ak sa to dozvie,“ zasmial sa a pokrútil nado mnou hlavou, akoby som bola nejaké dieťa, ktoré ničomu nechápe.
„Ale áno, viem,“ povedala som rázne.
„Najskôr zabije teba a potom mňa. Alebo naopak,“ mykla som plecom.
„Ale ja ho nechcem klamať.“
„Veľa šťastia, Jess,“ zasmial sa.
Pokrútila som nad ním hlavou a prevrátila očami.
„Si naozaj taký idiot, alebo ťa to vôbec neštve? Oh bože, uvedomuješ si, že si sa bozkával s priateľkou tvojho najlepšieho kamaráta?“ zvýšila som hlas.
„Áno, viem o tom,“ povedal akoby neurobil nič zlé.
„Občas mám výčitky, ale neľutujem to.“
„Prosím?“ zalapala som po dychu a cítila som sa, akoby ma niekto prebodol nožom.
„Jessica, no tááák,“ pokrútil hlavou s úškrnom na perách a zatvoril notebook.
„Jediná vec, ktorú ľutujem je tá, že som ťa nespoznal skôr než on,“ povedal a postavil sa zo stoličky.
Pomaly sa blížil ku mne, až bol odo mňa len pár centimetrov.
„Bola by si moja,“ zašepkal nebezpečne blízko mojej tváre, až som cítila jeho dych na mojej pokožke.
„Je to možné, vzhľadom na to, aký krásny si, ale mal si smolu,“ oznámila som mu zmätene a najradšej by som sa prefackala za to, že som to vôbec vyslovila.
Jeho úškrn sa ešte zväčšil a naširoko sa usmial.
„Chcela si tým povedať, že sa ti páčim?“ spýtal sa ma s nadvihnutým obočím.
„Chcela som tým povedať, že som šťastná s tým, s kým som,“ odbila som ho chladne a jemne som ho od seba odstrčila.
„Tak prečo si nervózna, keď sa s tebou rozprávam?“ spýtal sa a založil si ruky na prsiach. „Všímam si to už dlho.“
Sakra, sakra!
„Nie som nervózna!“ zavrčala som podráždene.
„Ale áno, si,“ presviedčal ma.
„Neklam samu seba, Jessica Tylerová. Nikdy by som Jakeovi neublížil, ale to, ako sa správaš, keď si so mnou sama ma presvedčilo o tom, že ku mne cítiš niečo viac. Nemôžeš to poprieť.“
Krv v žilách sa mi zastavila a úplne mi vyschlo v hrdle. Čas akoby sa zastavil. Mal pravdu? Možno. Sakra, nemôže mať pravdu!
„Jess?“ počula som, ako ma volá Jakeov hlas a trhla som so sebou.
„Nemotaj nám hlavu a rozmysli si, čo vlastne chceš,“ povedal mi George a vrátil sa naspäť k stolu.
„Keď ťa tu nechal, kto s tebou trávil čas, hm? Ty veľmi dobre vieš, kto,“ uškrnul sa a pokrútil hlavou.
„Jess?“ znovu sa ozvalo. Chytila som kľučku do ruky a otvorila som dvere. Zatvorila som ich za sebou a pozrela som sa na Jakea, ktorý stál až pri vchodových dverách.
„Tu si,“ usmial sa, keď ma zbadala a ja som sa pobrala k nemu.
„Kde si bola?“
„Volal mi otec, že musím ísť domov,“ povedala som smutne, aj keď nič z toho nebola pravda.
„Aha,“ odvetil sklamane.
„Odveziem ťa domov?“
„Prosím,“ prikývla som s falošným úsmevom a pozrela som naňho psími očami.
Otvoril mi dvere, aby som mohla vyjsť a o pár sekúnd sme nasadli do auta.

„Ahoj, oci,“ povedala som hneď, ako som vošla do dverí, keďže sedel na svojom mieste, vždy, ako každý deň.
„Kde si bola?“ spýtal sa ma rovno, bez pozdravu.
Bez slova som si vyzula tenisky, bundu som zavesila na vešiak a mykla som plecom. Nervózne som sa pobrala do mojej izby, no otec sa nečakane postavil a keď som sa blížila ku schodom, zastavil ma. Celú si ma obzrel a chytil mi jednu ruku do tej jeho. Privrela som oči, keď som videla, že pozerá práve na tú, na ktorú mi Jake písal. Silno som si zahryzla do pery a naprázdno som prehltla. Pozrela som sa hore na otcov výraz, ktorý neveštil nič dobré. Všimla som si,  ako zaťal sánku a už sa nadychoval, aby niečo povedal.
„Povedal som ti, že sa s ním stretávať nebudeš!“ zavrčal chladne, no zatiaľ bol pokojný.
„Toto mi nemôžeš zakázať,“ povedala som s istotou a prebodávala som ho pohľadom. Vymanila som si ruku z jeho zovretia a poškrabala sa na zátylku.
„Ale áno, môžem!“ Snažil sa ma presvedčiť o tom, že to dokáže.
„Môžem urobiť všetko otec, ale toto nie,“ pokrútila som hlavou.
„Nezabrániš mi v tom, aby som s ním bola, rozumieš? Je to choré!“
„Ten chlapec nie je pre teba, Jessica!“
„Podľa teba nie je žiadny chlapec pre tvoju dcéru,“ nechutne som pokrútila hlavou a vykročila som smerom ku schodom. Nesnažil sa ma zastaviť, ale ani by to neurobil. Pretože som mala pravdu. V tomto áno.

Foto: YouTube 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here