Z pohľadu Jakea
Zavesil som s dobrým pocitom a unavene som sa prevrátil na posteli. Pozeral som mlčky na strop a nervózne si hryzol do pery. Premietal som si v hlave náš rozhovor a silno som udrel oboma rukami do matraca. Jej slová boleli. Cez to všetko mala aj tak pravdu, premýšľal som. Neuvedomoval som si, akú bolesť som jej spôsoboval, až dokým mi to nepovedala. 

Opakovane som udrel do matraca a postavil sa na rovnú zem. Prešiel som k šatníku a schmatol čiernu koženú bundu. Nehľadiac na to koľko bolo hodín, vyšiel som z izby a zišiel schody až na prízemie. „Rodinná“ oslava môjho príchodu bola ešte stále v takom prúde, že si nikto nevšimol, že som vôbec otvoril hlavné dvere. Vytiahol som zo zadného vrecka svojich džínsov kľúče, ktorými som otvoril garáž a nasadol do auta. Vycúval som s ním až na príjazdovú cestu a garáž som stlačením tlačidla na kľúčoch zatvoril. Spustil som sa dole ulicou čo najrýchlejšie, aby som bol pri nej čo najskôr a každou sekundou som zrýchľoval. Ulica bola, na moje prekvapenie, prázdna i keď o polnoci zvyčajne býva plná. Po pár minútach som zabočil na ulicu, na ktorej býva a zaparkoval som o dva domy ďalej. Zhasol som motor a vytiahol kľúče zo zapaľovania. Pozrel som sa na seba v spätnom zrkadle a vystúpil z auta. Zamkol som ho a vykročil som k jej domu. Rozmýšľal som, či by nebolo lepšie zavolať jej, ale vzhľadom na to, koľko bolo hodín, už určite spala. Otvoril som ich bránu veľmi opatrne, aby nevŕzgala a prešupol som sa do záhrady. V celom dome bola tma. Poobzeral som sa po Johnovom aute, ktoré som, bohužiaľ, nenašiel. Nenápadne som sa dostal pod balkón v jej izbe a vyšvihol sa na okno pod ním. Chytil som sa zábradlia a vyšplhal sa až hore. Preskočil som zábradlie a živý som skončil na balkóne. Podišiel som ku otvoreným dverám balkónu a opatrne som ich začal otvárať. Pootvoril som ich silnejšie, čo spôsobilo mierny hluk.

„Sakra, čo to má znamenať?“ zakričala Jess a v ruke držala zapálenú lampu.
„Oh, Smith si normálny?“ zahundrala naštvane a chytila sa za čelo.
„To snáď nemyslíš vážne.“
Mlčky som zatvoril balkónové dvere a s úškrnom sa k nej blížil.
„Prečo si nechávaš otvorené balkónové dvere, keď sa ti sem môže ktokoľvek dostať?“
„Pretože zlodeji, vrahovia a iní psychopati sa do domu vlámu väčšinou dverami, vieš?“ prehodila ironicky a hodila na mňa znechutený pohľad.

„Dobrá teória, zlatko,“ prikývol som s úsmevom.
„Tak čo to máš potom v ruke? Nechceš ma tým, azda, zmlátiť, však?“ spýtal som so smiechom, keď som videl, ako stále zviera lampu v ruke.
„Áno, chcem!“ povedala a položila lampu na nočný stolík a postavila sa z postele. Bez slov otvorila dvere a zmizla v kúpeľni.
Zmätene som sa pozeral pred seba a vyšiel som z jej izby.
„Jess, si v poriadku?“  spýtal som sa s obavami v hlase a stisol som kľučku.
Zamknuté.
„Vráť sa do mojej izby, prosím,“ počul som jej slabý hlas a následné pustenie vody.
„Najskôr mi otvor,“ naliehal som a klopal som na dvere.
„Jake, prosím,“ povedala zúfalo.
Vzdychol som a urobil som presne to, čo po mne žiadala. Vrátil som sa do jej izby, sadol som si na jej posteľ a čakal, kým vyjde z kúpeľne. O pár minút sa dvere konečne otvorili a vošla do izby. Zbystril som zrak a pozeral som sa na jej unavenú a napuchnutú tvár od sĺz.
„Čo tu robíš?“ spýtala sa ma nežným hlasom a zatvorila za sebou dvere, o ktoré sa jemne oprela.
„Prišiel som sa na teba pozrieť,“ odvetil som.
„V telefóne si znela…“
„Vravela som, že budem v poriadku,“ skočila mi do reči skôr, než som stihol čokoľvek povedať.
„Mal by si ísť, je neskoro,“ prehovorila a sklopila zrak.
„Nikam sa nechystám,“ s povzdychom som pokrútil hlavou a postavil som sa z postele.
„Ale mal by si,“ pozerala sa do zeme a nervózne sa pozerala do zeme.
„Ja len nechcem, aby si ma videl takúto.“
„Akú takúto?“ spýtal som sa zmätene a zobral som jej ruky do tých mojich.
Jemne sa zachvela, no pri mojom dotyku sa začala uvoľňovať.
„Jess, pozri sa na mňa,“ vyzval som ju po pár sekundách ticha, keď mi odmietala odpovedať.
Pokrútila hlavou a ďalej sledovala podlahu.
„Odíď,“ zašepkala tenkým a zraniteľným hláskom, až ma pichlo pri srdci.
„Viem, že nechceš, aby som odišiel,“ povedal som a silnejšie som ju stlačil za ruky.
Celú dobu som na ňu pozeral, na jej sklopenú hlavu a vlasy, ktoré jej zakrývali tvár.
„Ako vieš, čo chcem?“ spýtala sa ma a konečne po dlhej dobe zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí.
Ľavou rukou som jej položil na krk a palcom som ju hladkal po líci.
„Pretože ťa už nejaký ten piatok poznám,“ zašepkal som blízko jej pier a usmial som sa.
Naprázdno prehltla a hypnotizovala ma pohľadom. Cítil som, ako veľmi nervózna pri mne bola, a tak som sa o pár centimetrov vzdialil, ale nie veľmi.
„Nehnevám sa, Jess,“ pokrútil som hlavou a ďalej som ju hladil po líci.
„Nie som naštvaný za to, čo si mi povedala do telefónu. Mala si na to právo, pretože to bola pravda.“
„Nie, nebola,“ odvetila snáď okamžite a rýchlo pokrútila hlavou.
„Nechcela som, nechcela som to takto.“
„Ja viem,“ prikývol som s núteným úsmevom, aby sa kvôli tomu toľko netrápila.
„To je v pohode.“
„Nie, nie je,“ naštvane pokrútila hlavou a jemne ma od seba odsotila.
„Prečo raz nemôžeš povedať, že som na vine ja, Jake? Prečo nemôžeš povedať, že som ti tým telefonátom ublížila, keď viem, že som to urobila? Prečo sa musíš hrať, že je to v poriadku? Ja som to takto nechcela!“ kričala zmätene a oboma rukami sa chytila za hlavu.
„Nemôžem sakra povedať, že ma to štve, pretože všetko to, čo si mi vyčítala, bola pravda!“ zvýšil som hlas a ruky som dal v päsť.
„A nechcel som si nič z toho uvedomiť, až dokiaľ si do seba nenaliala alkohol a nepovedala si mi to! Samozrejme, že som sklamaný, ale nie z teba, Jess. Ale zo seba,“ vzdychol som a naštvane som pokrútil hlavou.
„Nechcem sa hádať.“
„Ja tiež nie,“ pošepkala trasľavým hlasom a zahryzla si do spodnej pery.
„Poď ku mne,“ vyzval som ju a ona sa mi vrhla do náruče.
Silno, ako najviac som mohol, som ju objal a prial som si, aby som ju už nikdy nemusel pustiť. Objala ma okolo tela a hlavu si zaborila do môjho trička. Bozkával som ju po vlasoch a vdychoval som ich jemnú vôňu. Cítil som zmätok v mojej hlave, strach, že o ňu prídem, ale hlavne som cítil lásku k nej.
„Nechcela som byť tak hnusná,“ pošepkala po chvíli do môjho trička a jej teplý dych mi spôsobil zimomriavky na celom tele.
„Nikdy som ťa nemal opustiť,“ pošepkal som jej do vlasov a pevnejšie som ju stisol.
Pomaly sa odo mňa odtiahla a pozrela sa mi do očí. Usmiala sa. Zahrialo ma pri srdci, keď som uvidel jej úsmev a ihneď som prilepil moje pery na jej. Potiahla ma za tričko a pritisla ma k sebe ešte viac. Chytil som jej tvár do dlaní a vychutnával som si jej sladké pery. So zrýchleným dychom som sa od nej odtiahol a čelom som sa oprel o to jej.

„Je to fajn,“ zamrmlala so sklonenou hlavou.
„Mať niekoho, ako si ty,“ povedala a pozrela sa mi priamo do očí.
„Vieš to?“
Usmieval som sa ako idiot a jemne som ju pobozkal na nos, čo spôsobilo, že sa začala smiať.
„Je fajn, vidieť ťa takúto,“ prehovoril som a oblizol som si pery.
„Akú takúto?“ spýtala sa udivene.
„Hmmm,“ tváril som sa, že premýšľam a so širokým úsmevom som pozeral dohora.
„Jake!“ vyhŕkla so smiechom a udrela ma do hrude.
„Čo?“ spýtal som sa akoby nič a keď to nečakala, schmatol som ju za stehná a zdvihol som ju nad seba.
„Pusti ma dole!“ prosila s pišťaním a päsťami ma udierala kam len mohla.
„Prosím, daj ma na zem!“ smiala sa.
„Musíš mi povedať, ako veľmi ma miluješ!“ vydieral som ju a zakrútil ju vo vzduchu.
„Jake!“ zapišťala zúfalo ale so smiechom.
„Povedz to!“ napádal som ju so smiechom a znovu som ju zatočil.
„Veľmi! Milujem ťa najviac na svete a prosím, pusti ma!“ smiala sa a zatvárala oči vždy, keď som sa s ňou zatočil.
„A ešte povedz, že už nikdy nebudeš smutná a pri mne sa budeš len smiať,“ znovu som ju pokúšal.
„To snáď nemyslíš vážne!“ povedala naštvane a udrela ma do ramena.
„Myslíš?“ uškrnul som sa a prehodil som si ju cez plece.
V okamihu, ako som to urobil, spustila strašný krik, ktorý sa ozýval snáď po celom dome.
„Oh bože, nikdy nebudem smutná a budem sa len smiať! Už ma prosím, daj dole!“
Na jej naliehanie som ju opatrne postavil na zem, tak, aby si neublížila.
„Ja-ťa-nenávidím!“ hláskovala slovo po slove a chytila sa za srdce.
„Neznášam, keď to robíš!“ povedala prísne.
„Hneváš sa?“ spýtal som sa mierne vydesene, pretože jej hlas pôsobil až príliš vážne.
„Nie,“ pokrútila hlavou a zasmiala sa.
„Ale to by si mal vedieť, keďže ma poznáš už nejaký ten piatok,“ uškrnul sa.
„Sakra!“ zasyčal som a prešiel si rukou po vlasoch.
Jess sa zasmiala, otočila sa ku mne chrbtom a chcela ísť, pravdepodobne do postele. Predtým, než to stihla urobiť, potiahol som ju za ruku tak, že mi skončila v náručí.
„Kam ideš, kráska?“ pošepkal som jej na perách a jemne som ju na ne pobozkal.
„Spať, kráska,“ zagúľala očami a zasmiala sa.
„Chceš ísť… hmmm,“ tvárila sa, že rozmýšľa, „so mnou?“
„Hm, nebude to vadiť tvojmu otcovi?“ zasmial som sa a prstom som jej prešiel po nose, na čo ho roztomilo zvráštila.
„Nie je doma,“ prehodila a mykla plecom.
„Nechal mi správu, že ostal u mojich starých rodičov aj s Thomasom, lebo si vypil a nemohol šoférovať.“
„To znamená, že máme celý dom len a len pre seba?“ spýtal som a oči sa mi rozžiarili.
„Áno, ale znamená to aj to, že ak sa o niečo čo i len pokúsiš, spíš na gauči!“ pohrozila mi prstom, odtiahla sa odo mňa a o pár sekúnd sa šupla do postele.
„Pch,“ odfrkol som znechutene, no s úsmevom a vyzliekol si tričko. Hodil som sa ho zem a rozopol som si opasok na džínsoch. Vyzul som si moje čierne Vansky a o pár sekúnd som bol len v boxerkách. Cítil som Jessicin pohľad na mne, po celú dobu, čo som sa vyzliekal. Jemne som sa uškrnul, no nič som nepovedal. Prehrabol som si vlasy a podišiel z druhej strany k posteli. Stále ma hypnotizovala pohľadom, až do tej doby, dokým moja hlava nespadla na vankúš. Posunul som sa čo najbližšie k nej a keď sa moja ruka dotkla jej stehna, prehltla.
„Si nervózna,“ zašepkal som s úsmevom a pod dekou som jej prstami jemne prechádzal po stehne.
„N-nie som,“ snažila sa byť v pohode.
„Je zábavné, že ťa stále viem priviesť do rozpakov,“ zamrmlal som jej pri uchu a moja ruka zastala pri začiatku jej nohavičiek.
Slabo zastonala a dotkla sa mojej ruky.
„Milujem ťa,“ pošepkal som a namiesto toho, aby som pokračoval v dráždení, oboma rukami som ju objal a pobozkal na vlasy.
„Aj ja teba,“ usmiala sa mi do nahej hrudi a položila si na ňu ruky. Spokojne si na ňu ľahla a zatvorila oči.
Natiahol som sa za lampou, zhasol som a pokým som nezatvoril oči, jemne som ju hladkal na ruke.

Z pohľadu Jess

„Milujem ťa aj napriek tomu, čo robíš. Ak odídeš, ublížiš mi,“ kričala som na neho zdiaľky a stála som uprostred padajúceho dažďa.
Zastal a obrátil sa na mňa
„Ublížil by som ti, ak by som zostal.“
„Nevieš si ani len predstaviť, ako sa cítim!“ zrevala som a v tej chvíli sa mi zlomil hlas a do očí sa mi začali tlačiť slzy. Rozplakala som sa. Nemohol to vidieť, pretože pršalo a to bola výhoda. Nechcela som, aby ma videl znovu plakať.
„Ja neviem, ako sa cítiš?“ zakričal a rozzúrene sa ku mne náhlil.
Zastavil sa pri mne a priblížil sa tak, že sa jeho tvárou dotýkal tej mojej.
„Myslíš, že je ľahké opustiť ta?“ spýtal sa ma a položil mi dlane na líca.
„Tak ma neopúšťaj,“ povedala som a prebodla som ho pohľadom.
Len sa zúfalo zasmial a pokrútil hlavou.
„Nechápeš to.“
„Máš pravdu,“ povedala som a zložila jeho ruky z mojej tváre.
„Chcem, aby si mi to vysvetlil.“
„Je to zložité,“ vzdychol.
„Sľúbil si mi, že predo mnou už nič nebudeš tajiť.“
„Nemôžem ti to povedať,“ zašepkal mi pri tvári a naposledy ma pobozkal na čelo.
Venoval mi utrápený úsmev, obrátil sa a odišiel. Stála som tam v daždi a bola som premočená na kosť. Sledovala som jeho postavu, ktorá  sa oddiaľovala. Zlomil mi srdce. Znovu.

Strhlo ma zo spánku tak, že som sa musela posadiť na posteli. Moja hruď sa nekontrolovateľne dvíhala hore a dolu a cítila som nepríjemné sucho v hrdle. Prešla som si rukami po spotenej tvári a poobzerala som sa okolo seba.
„Čo sa deje?“ spýtal sa ma Jake, ktorý ležal vedľa mňa a očividne videl moju zmätenú tvár.
,,Nič,“ odvetila som jednoducho a nervózne som sa pozerala pred seba.
„Jessica,“ vzdychol smutne a pohladkal ma po chrbte ruky, ktorou som sa opierala o matrac.
„Len sen,“ prehovorila som núteným úsmevom a pozrela som sa naňho.
„Len sa mi zdalo niečo príšerné.“
„V noci si plakala zo spánku,“ oznámil mi s obavami v očiach a nervózne si žul vnútro líca.
„A teraz sa celá trasieš.“
„Vravím, že sa mi niečo zlé snívalo,“ povedala som s úsmevom.
„Som v poriadku, naozaj,“ ubezpečila som ho a ľahla som si naspäť na chrbát.
„O čom bol ten sen?“ spýtal sa ma opatrne a cítila som, ako ma prepaľuje pohľadom.
Pozerala som sa na strop a jednu ruku som zaťala v päsť.
„Nepamätám si ho presne,“ klamala som.
„Naozaj?“
„Naozaj,“ povedala som tak presvedčivo, ako som len mohla a obrátila som sa smerom k nemu.
„Ako sa ti spalo?“ spýtala som sa ho, aby som sa vyhla ďalším otázkam, ktoré sa týkali sna. Toho hnusného, príšerného sna.
„Mhm, fajn,“ vydýchol zasnene.
„Tak to je fajn,“ prikývla som.
„Teraz ale vstaň, choď do sprchy, obleč sa a príď na raňajky, dobre?“ jemne som sa zasmiala a obrátila sa mu chrbtom.
Schmatol ma skôr, než som sa stihla postaviť a vtisol mi jemnú pusu na pery.
„Nechcem raňajkovať a nechcem ísť ani do sprchy. Chcem tu s tebou ležať, celý deň.“
„Oh,“ zasmiala som sa.
„Chcieť je pekná vlastnosť.“
„Chcieť nie je vlastnosť, Jessica…“ zastavil sa a rozmýšľal.
„Necítiš sa trápne, že nepoznáš moje stredné meno?“ spýtala som sa naštvane a falošne som zalapala po dychu. „Hanbi sa, Smith!“ zasmiala som sa a postavila sa z postele.
„Sakra, ako je možné, že to neviem?“ rozmýšľal nahlas a tresol hlavou o vankúš.
„Pretože sa o svoju priateľku vôbec nezaujímaš!“ oznámila som so smutným pohľadom, no hneď na to sa začala smiať.
„Zaujímam!“ protestoval a posadil sa na posteľ.
„Ale toto neviem, pretože mi o sebe nič nevravíš!“ falošne zalapal po dychu a snažil sa vyzerať čo najviac dotknuto.
„Toto ti nežeriem,“ pokrútila som hlavou s lišiackym úškrnom a otvorila som dvere.
„A vstávaj už, konečne!“
„Nemôžem,“ vzdychol zasnene a podoprel si hlavu rukou a pozeral sa mojím smerom.
„Mám parádny výhľad na tvoje pozadie,“ uškrnul sa.
„Čo?“ spýtala som sa udivene.
Po pár sekundách som si uvedomila, že som vlastne spala len v tričku a nohavičkách. Pozrela som sa naňho a na jeho spokojný úškrn na tvári.
„Ty si neskutočný!“ znechutene som prevrátila očami a zabuchla som za sebou dvere.

Zišla som schodmi na prízemie a zabočila do kúpeľne, kde som vykonala rannú hygienu.  Vlasy si dala do gumičky, ktorú som mala na ruke a presunula som sa do kuchyne. Zhora som počula, ako si Jake pustil sprchu a ja som sa pustila do raňajok. Na panvicu som dala rozohriať olej a vytiahla z chladničky aspoň šesť vajíčok, ktoré som rozbila o panvicu a všetky ich do nej nahádzala. Zmenšila som oheň na minimum a vytiahla čerstvú zeleninu, ktorú som pooplachovala pod prúdom vody a položila na dosku. Nakrájala ju na malé kúsky a pekne som ňou ozdobila dva taniere. Keď sa vajíčka ako-tak podobali praženici, vypla som oheň a rozdelila nám ich na taniere. Perfektné. Všimla som si, ako Jake kráčal po schodoch smerom dole, ale ignorovala som ho. Z poličky som vytiahla misku na chlieb a položila som do nej nakrájané kúsky chleba a dva rožky. Jake tresol vchodovými dverami a odišiel. Vyvalila som oči a pozerala som sa na jeho miznúcu siluetu v okne. No to snáď nemyslí vážne! Naštvane som udrela rukou do kuchynskej linke a dupla si nohou. Dva plné taniere jedla som presunula z linky na barový stôl oproti mne a začala som po sebe upratovať. Fajn, snažila som sa urobiť sprosté a jednoduché raňajky a on proste odíde! Bez pozdravu! Začala som trucovať a samú seba karhať za to, že som ho nazvala idiotom. Keď už som mala všetko skoro popratané, dvere sa otvorili a vošiel dnu Jake. S mojou zrkadlovkou v ruke. Nenápadne som vzdychla úľavou a jemne sa usmiala.

„Niečo si si u mňa zabudla, pamätáš?“ uškrnul sa a postavil predo mňa fotoaparát.
Jemne si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma na vlasy.
„Mhm, pamätám,“ odpovedala som jednoducho a vložila som umytú naberačku do zásuvky.
„Si úžasná, vieš to?“ zasmial sa nad tým, ako som ho ignorovala a stlačil ma za bok, čo spôsobilo, že som sa zasmiala.
„Prestaň!“ prevrátila som očami so smiechom a lakťom som ho štuchla do ramena.
Položila som utierku na stôl a otočila som sa tak, že som mu mohla pozerať do tváre. Rukami som sa oprela o linku a pozerala mu do očí.
„Moja mikina!“ zhíkla som, keď som videla, ako má na sebe jeho čiernu mikinu, ktorú si u mňa nechal.
„Tvoja?“ spýtal sa a pobavene zvráštil čelo.
„Áno, moja,“ prikývla som so smiechom.
„Už je to tak dlho, čo si si ju tu nechal.“
„Viem,“ prikývol.
„A vieš, čo sa stalo v ten deň, keď som ju tu omylom zabudol?“ spýtal sa ma a objal ma okolo pása.
Pátrala som v pamäti, čo sa vtedy udialo a medzitým som mu ruky obmotala okolo krku. „Hmm, pripomeň mi to,“ vyzvala som ho a jemne si zahryzla do pery.
Jake sa ku mne priblížil tak, že sa naše tváre skoro dotýkali.
„Prvýkrát som ťa pobozkal,“ zašepkal mi na perách a jeho svieži mätový dych ma pošteklil na pokožke.
Zalapala som po dychu, keď som si spomenula na náš prvý bozk a naprázdno som prehltla.„A teraz to, prečo som naozaj prišiel,“ zašepkal mi na tvári a jeho čelo oprel o to moje.
Oblizol si pery a ja som nahlas prehĺtla. Pomaly sa približoval k mojím perám a jemne mi začal sať spodnú peru. Pootvorila som ústa a dovolila som jeho jazyku preniknúť dovnútra. Naše jazyky medzi sebou bojovali a naše horúce pery zrýchlili svoje tempo. Jakeove ruky sa presunuli do vreciek na mojom zadku.
„Čo to robíme?“ vzdychla som mu na perách a neprestávala som ho bozkávať.
„Neviem,“ pošepkal a silno mi stlačil zadok.
Zalapala som po dychu a oboma rukami som ho chtivo potiahla za tričko. Jednou rukou som pod neho zablúdila a cítila som jeho napnuté brucho a rozpálenú pokožku. Potiahla som mu peru a on slastne vydýchol. Vytiahol ruky z mojich vreciek a položil ich na môj chrbát. Znovu ma pobozkal, no tentokrát jemne a naše oči sa stretli.

„Pamätáte si na to, slečna Tylerová?“ znovu zašepkal a ja som mala čo robiť, aby som sa vôbec udržala na nohách.
Nemo som prikývla a sledovala som každý pohyb, ktorý urob s tvárou.
„Ale vieš, čo ma prekvapuje viac?“ spýtal sa s miernym úškrnom.
Jednou rukou mi prešiel po nahom stehne a druhou si ma k sebe pritlačil. Zalapala som po dychu a naprázdno som prehltla.
„Čo?“ povedala som slabým hlasom a nervózne som si oblizla pery.
„Že stačí jeden jediný dotyk,“ šepkal s úškrnom a prstami mi prechádzal po zadku a išiel vyššie, k pásu, „a si zo mňa v rozpakoch.
Presne tak, ako minulý rok a presne tak, ako každý raz, keď sa na teba uprene pozerám. Viem, že si z toho nervózna. Milujem to, keď si nervózna,“ vravel tak presvedčivo, až som mu uverila, že je to pravda.
Jemne stlačil moju bradu medzi palec a ukazovák a pritisol svoje pery na moje. Na sekundu sa odtiahol, no znovu ich spojil a bozk prehĺbil.
„Je priam neskutočné, ako si myslíš, že si ma dostal do úzkych,“ zasmiala som sa mu na perách a jemne som sa odtiahla.
Sledovala som jeho prekvapený výraz a nemohla som sa ho nabažiť. Vyzeral tak sladko, naozaj.
„Č-čo?“ zahabkal prekvapene a pustil ma.
„Nič,“ mykla som plecom so smiechom a venovala som mu letmý bozk.
„Poď sa najesť, určite to bude studené.“
„Ešte raz, čo?“ zopakoval a oprel sa o linku presne tam, kde som pred pár sekundami stála ja.
„Máš jesť!“ povedala som prísne a vložila som si do úst sústo vajíčok.
„A mohol by si byť rýchlejší a nečumieť len tak, pretože jediné, čo chcem, je stráviť zvyšok soboty v kuchyni,“ odvrkla som.
„Sakra, ty si neskutočná!“ zasmial sa, urobil krok ku mne a zozadu ma objal okolo pása.
„Ja viem,“ žmurkla som a na lyžičku som nabrala vajíčka, ktoré som mu potom opatrne vložila do úst.
„Aké to je?“
„Vynikajúce,“ zamumlal s plnými ústami a ja som sa musela zasmiať.
Spoločne sme dojedli oba taniere a spokojne sme sa vrátili do mojej izby. Posadila som sa do stredu postele aj s foťákom, ktorý mi priniesol a prezerala som si fotky, ktoré v ňom boli. Jake, Jake, Jake. Všade.

„Ako veľmi si sa nudil, keď si mi zaplnil celú kartu len tvojimi fotkami?“ zasmiala som sa a prezerala som ďalej.
„Mhm, ale tie bez trička sú fakt dobré,“ uznala som so smiechom.
„Ktoré?“ spýtal sa a vyzliekol si svoju čiernu mikinu a hodil ju vedľa seba na posteľ. Behom sekundy bol už nalepený na mne. Hlavu si jemne oprel o moje rameno a sledoval so mnou.
„No všetky!“ vyhŕkla som.
„Si narcis, Smith! A narcizmus je choroba, z ktorej sa už nedá vyliečiť!“ smiala som sa.
„Narcizmus je fajn,“ prehlásil a pobozkal ma na rameno. Jemne som sa pomrvila, pretože ma to šteklilo a spánkom som ho udrela do hlavy.
Ďalej sme narazili na fotky, ako ma chcel zobrať niekde ďaleko a zablúdili sme. Smiala som sa ako šialená pri tej spomienke. Doklikala som sa až k starým fotkám mňa, Emily a Sue. Boli to šialené fotky, kedy sme boli ešte super kamarátky. Naše letá strávené pri vode, bitky v bahne (áno, boli sme šialené) a všetko ostatné.
„Chýbajú ti?“ zamrmlal mi do trička, keď si všimol môj neistý a smutný výraz.
„Možno,“ mykla som plecom.
„No po včerajšku už len Susan.“
„Ako to myslíš, že po včerajšku?“ spýtal sa ma a zbystril zrak.
„Ony… Boli tu?“
Prikývla som.
„Emily je suka. Nedokážem na ňu nájsť pekné slovo.“
„Vedel som to!“ zavrčal.
„Čo ti vravela? Povedala niečo, čo ti ublížilo? Mám ísť za ňou a povedať jej, ako sa má správať k môjmu dievčaťu?“
„Jake, zastav,“ zasmiala som sa.
„Nič sa nestalo, je to v pohode. Čo tam po nej? Bohato mi stačíš ty,“ žmurkla som a postrapatila som mu vlasy.
„Naozaj?“ spýtal sa s úškrnom a zobral mi foťák z ruky. Položil ho na nočný stolík a zvalil ma na posteľ.
„Jake!“ vyštekla som so smiechom a zakryla som si ústa rukami.
„Si šialený!“
„Miluješ, keď som šialený,“ povedal, akoby to bola pravda a pobozkal ma.
Nežne.
Obmotala som si ruky okolo jeho krku a pritlačila si ho viac k sebe. Dovolila som mu, aby mi jazykom vkĺzol do úst. Obaja sme sa skúmali, očakávajúc viac. Odtiahol sa, lapal po dychu. Jediné, čo som počula, boli tlkoty našich sŕdc.
„Miluješ ma,“ zašepkal cez bozky a znovu sa na sekundu odtiahol, aby sa mohol nadýchnuť.
„Áno,“ vzdychla som cez bozk.
Cítila som tú vášeň, ktorú do toho dáva a nechcela som, aby sa to skončilo.
Po pár minútach sa odo mňa odtiahol a oblizol si pery. Ľahol si vedľa mňa na posteľ a ja som mu prstami jemne prechádzala po bielom tričku. Jake sa na mňa úškŕňal a hladil mi ruku, ktorou som sa podopierala o matrac.
„Hm, Jake?“ povedala som čo najopatrnejšie a zahryzla som si do pery.
Videla som jeho pokojný výraz v tvári a nervózne som pokračovala.
„Vieš ako si vravel o… budúcnosti?“
„Áno?“ spýtal sa udivene.
Všimla som si, ako naprázdno prehltol a ako začínal byť nervózny.
„No, veď vieš,“ prehodila som a tvárila som sa, že je všetko v poriadku, ale sama som nemala dobrý pocit z tejto témy.
„Škola, práca, my.“
„Pokračuj,“ vyzval ma.
„No… na aké školy sa hlásiš?“ spýtala som sa ho nervózne.
„No, teda… dúfam, že nie niekam ďaleko. No, ehm, chcem tým povedať, že chcem, aby si bol niekde tu, na blízku,“ koktala som nervózne, mysliac na otcovo rozhodnutie poslať ma na Harvard.
Cítila som, ako sa jeho brušné svaly uvoľnili a vydýchol si.
„Som predčasne prijatý na Julliard,“ oznámil mi.
„Kam?“ vyhŕkla som prekvapene.
„Julliard, zlatko,“ zopakoval a žmurkol na mňa.
„Všimli si ma na jednej súťaži, keď som mal asi dvanásť a zaujal som ich natoľko, že mi tam držia miesto.“
„No fajn,“ zamrmlala som udivene.
„Okrem toho, že vieš úžasne hrať na klavír je ešte niečo, čo vieš?“
„Spev, bicie, gitara a trúbka,“ zasmial sa.
„Prosím?“ otvorila som ústa a naštvane som ho udrela do brucha.
„Prečo si mi o tom nikdy nepovedal?“
„Nikdy si sa na to nepýtala,“ zasmial sa.
„Aj tak je dôležité to, že ostávam v New Yorku, nie?“
„No,“ zamrmlala som a sklopila som zrak.
„Kiežby sme na tom boli rovnako.“
„Čo?“ spýtal sa a pomrvil sa na posteli tak, aby na mňa poriadne videl.
„Hej, zlatko, čo tým myslíš?“ spýtal sa a nadvihol mi bradu, čím ma prinútil pozrieť sa naňho.
„Mala som včera dosť pikantný rozhovor s otcom, čo sa týka slovnej zásoby,“ oznámila som mu.
„Povedal mi, že sa s tebou už viackrát stretávať nebudem, pretože som mu povedala, že som minulú noc bola s tebou. Povedal mi, že po strednej ma pošle na Harvard. Je jasné, že mu nejde o moje štúdium ale o to, aby som bola čo najďalej od teba,“ vzdychla som.
„Jess,“ vyslovil moje meno jemne.
„Máme rok, ktorý budeme spolu a potom… potom sa uvidí. Kiežby sme mohli niekam odísť. Ďaleko.“ pohladil ma po tvári a nasilu sa usmial.
„Kiežby to šlo,“ vzdychla som sklamane.
„Ak by som nemala Thomasa, odídem hneď ale nemôžem ho tu nechať. Nemôžem nedokončiť strednú.“
„Viem,“ prikývol smutne.
„Ale,“ zdvihla som prst a poobzerala som sa po izbe. Schmatla som čiernu ceruzku na oči z môjho nočného stolíka a otvorila som ju.
,,Kým ma miluješ,“ vyslovila som a napísala som to Jakeovi na ruku.
„Zvládneme to.“
Jake sa pozrel na svoju ruku a usmial sa.
Zobral mi ceruzku z ruky a otvoril mi dlaň.
„Raz spolu odídeme, ver mi,“ pošepkal a napísal mi do nej „odíď so mnou“.
„A nikto a nič sa nám nepostaví do cesty.“

Foto: Tumblr 

Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here