Z pohľadu Jakea
Hneď, ako  som Jess zaviezol domov, pobral som sa tam tiež. Snažil som sa zaparkovať na chodníku či záhrade, no všade bolo plno. Otec pravdepodobne zvolal celú našu partiu a určite im stihol oznámiť môj príchod. Povzdychol som a vytiahol kľúče zo zapaľovania. Vystúpil som z auta a pomaly kráčal k domu, z ktorého sa ozývala hlasná hudba. V momente, keď som otvoril dvere sa všetky oči upriamili na mňa. Boli tam všetci: otec, George, Nate, Lucas, Riley a mnoho ďalších. [sociallocker]

„Jake?“ vyhŕkli prekvapene všetci naraz.
„V plnej kráse,“ uškrnul som sa a rukami som sa pobúchal po hrudi.
Všetci sa zaškerili a George ma silno kamarátsky objal.
„Chýbal tu tvoj narcizmus,“ zasmial sa, keď sa odo mňa odtiahol a ja som ho potľapkal po pleci.
„Nemohol si to tu bezo mňa vydržať, čo?“ spýtal som sa ho so smiechom a ešte raz som ho objal.
Úprimne prikývol a zaškeril sa.
„Smith, ako je možné, že si tu?“ zakričal trochu hlasnejšie, aby som ho počul cez hlučnú hudbu.
Mykol som plecami a ruky som si zastrčil do vreciek džínsov.
„To bude tým, že moje meno je Jake Smith. Som neporaziteľný a nejaký bastard ma nezloží na zem,“ žmurkol som.
„Keď si mi volal, vyzeralo to trochu inak,“ podpichol ma s úškrnom.
„Je zázrak, že si nažive.“
„Je neuveriteľné, ako veľmi som podceňovaný!“ falošne som zalapal po dychu a dotknuto som sa chytil za srdce.
O chvíľu sme obaja vybuchli smiechom.
„Hej, Jake!“ zavolal na mňa Nate.
„Whiskey, Jack alebo vodka? Musíme osláviť tvoj príchod a tvoje posledné mesiace na strednej!“ zakričal so smiechom a vytiahol jeden pohár.
„Dnes nepijem,“ pokrútil som hlavou a zvráštil som nos pri pomyslení na alkohol.
„Ty nikdy nepiješ,“ zagúľal očami a zmizol s fľašou vodky do kuchyne.
S úsmevom som pozoroval všetkých v dome. Každý mal v ruke pohárik alkoholu a bavili sa o bežných veciach. Konečne normálny večer bez všetkých tých vážnych rečí a plánov. Oblizol som si pery a obzrel sa na Georga, ktorý stál vedľa mňa.
„Potrebujem sa porozprávať s mojím najlepším kamarátom,“ povedal som tak, aby ma počul len on.
„Je to naozaj dôležité.“
„Oh, so mnou?“ zasmial sa, no keď videl môj prísny pohľad, zmĺkol.
Prikývol a hlavou mykol na schody. Obaja sme sa nenápadne presunuli na poschodie a zatvorili sme sa v mojej izbe. Očami som skontroloval, či sme tu sami a unavene som skočil na posteľ. Rukami som si prešiel po tvári a zťažka som vzdychol.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa opatrne a stoličku, ktorá bola položená vedľa dverí presunul do stredu izby a sadol si na ňu tak, že ruky mal opreté o operadlo.

„Vlastne ani neviem,“ zamrmlal som potichu a pozeral som sa na strop.
„Povedal vám už otec to, čo som mu dnes vravel? “
„Zatiaľ sme s ním nič nerozoberali. Bol celý paf z toho, že si živý.“
„Aha,“ povzdychol som a posadil som sa.
Rukami som si prešiel po vlasoch a oblizol som si pery.
„Je to veľmi zložité a ani sám neviem, o čo ide ale zdá sa mi, že otec to vie. Teda, aspoň to tuší.“
„A čo sa udialo?“ spýtal sa prekvapene a pomrvil sa na stoličke.
„Niečo s Billym?“
„Áno,“ prikývol som.
„No to nie je ten dôvod, prečo som sa s tebou chcel porozprávať. Otec ti to skôr či neskôr povie sám. Ja mám väčší problém než je toto,“ povedal som s vážnou tvárou a uprene som mu hľadel do očí.
„Čo je vážnejšie než  toto?“ spýtal sa a zdôraznil posledné slovo.
Zhlboka som sa nadýchol a pozrel som sa na zem.
„Viem, že to nepochopíš, ale… ide o Jessicu.“
Periférne som si všimol jeho neistý výraz a slabý úškrn.
„Ehm, nerozumiem.“ odkašľal si, aby zakryl smiech, no nepodarilo sa mu to.
„Nerozumiem, čo má ona spoločné s Billym, s informáciami, ktoré si povedal otcovi a vôbec so všetkým.“
„Oh bože,“ prevrátil som očami nad tým, aký ironický bol a pokrútil som hlavou.
„Nechaj to tak.“
„Nie,“ zasmial sa.
„Vysvetli mi to. Dole sa to zdalo byť dôležité,“ povedal už mierne pokojne a bez smiechu.
„Billy niekomu dlží peniaze,“ vzdychol som.
„Veľmi veľa peňazí. Ak ich nesplatí do mesiaca, zrejme ho zabijú. A s ním aj všetkých, ktorí s ním pracujú.“
„Tak prečo sa máme obávať my?“ spýtal sa nechápavo.
„My všetci ideme proti nemu.“
„Tak nejak sa pozabudol zmieniť, že už s nami nespolupracuje. Tým pádom sme v tom tiež,“ odvetil som okamžite.
„Hajzel!“ zavrčal George a kopol do nohy na stoličke.
„Bastard!“
„Viem,“ prikývol som a lakťami som si podoprel hlavu.
„Otec nechce, aby som sa do toho miešal a nechce, aby som do  toho bol zapletený. Do 3 týždňov sa mám zbaliť a odísť. Nepovedal presne kam, ale nalieha, aby som zdrhol.“
„Počkaj!“ zastavil ma a nenápadne lapal po dychu.
„Jeremy chce, aby si sa zbalil a išiel niekam preč? Prečo?“
„Ja neviem!“ zavrčal som podráždene.
„Nechcem sa ho na to teraz pýtať, pretože by mi to aj tak nepovedal. Poznáš môjho otca a vieš, že len tak neustúpi, keď niečo povie.“
„Divné,“ zamrmlal a pokrútil hlavou.
„Takže v tomto je tá pointa? Čo bude s Jessicou ak tu ostane?“
Mal som chuť zabiť ho v momente, kedy mi položil tú otázku. Myslel si, že by som ju tu nechal? Naozaj?
Dýchal som nepravidelne a nervózne som poklepkával nohou o zem, pretože teraz príde časť, ktorá je pre mňa najbolestivejšia.
„Nemôžem ju tu nechať. Nedopustím, aby tu ostala! Sú len dve možnosti: ostať a postaviť sa môjmu otcovi, alebo ju zobrať so sebou. Ale nemôžem urobiť ani jedno,“ vzdychol som a tvár som si zaboril do dlaní.
„Má svoj život s kamarátmi, ktorých má tu. Má budúcnosť, ktorú musí prežiť tu. Musí tu dokončiť školu. Nemôžem jej zobrať sny a ani plány. Ale nemôžem ju ani opustiť.“
Mlčal. Nebol som si istý či nad niečím premýšľa alebo nevie, čo má povedať. Tak či tak, bolo ticho. Ubíjajúce ticho. Oblizol som si pery a pohľadom som si ho celého premeral.
Všimol som si, ako naprázdno prehltol a hruď sa mu skoro nedvíhala. Zatajil dych.
„Bol si už s ňou?“ spýtal sa mierne nervózne.
„Myslím niekedy teraz.“
„Celý včerajší večer a strávila tu aj noc,“ oboznámil som ho.
„Prečo sa na to pýtaš?“
„A… nevravela ti nič? O mne?“ pýtal sa a ja som vôbec nechápal, čo odo mňa chce počuť.
„Prečo by mala?“ zvážnel som.
„Je tu niečo, o čom by som mal vedieť?“ spýtal som sa prísne a zvráštil som obočie.
„Prečo by sa, do pekla, mala pýtať práve na teba?“
„Upokoj sa kámo,“ snažil sa ma upokojiť a zdvihol ruky na svoju obranu.
„O nič nejde, dobre?“
„Ako myslíš, že o nič nejde?“ zakričal som.
„Prečo by sa mala pýtať na teba? Čo? Čo si s ňou robil za tú chvíľu, keď som bol preč? Ak si sa s ňou vyspal, ustrelím ti výbavu!“ povedal som smrteľne vážne a postavil som sa z postele presne oproti nemu. S nenávisťou som mu hľadel do očí a prebodával som ho pohľadom.
„Nespal som s ňou, ty idiot!“ zavrčal a postavil sa zo stoličky.
„Pýtal som sa preto, že celý ten čas trávila prevažne so mnou! Nemáš ani len poňatia o tom, ako veľmi si jej ublížil! Mal som strach o teba a rovnako aj o ňu! A jediné, na čo myslíš ty je to, či som s ňou niečo mal! Si neskutočný debil, Smith,“ fľasol mi to do tváre, až ma zamrazilo.

Okamžite som prestal byť agresívny. Ostal som ticho stáť a odvrátil som od neho zrak. Nedokázal som sa mu do nich pozerať, keď som vedel, že má pravdu.
„No čo?“ zasyčal.
„Už nebudeš mať také reči, čo? Budeš si ju teraz vážiť viac? Pretože by si mal! Žiadne dievča si nezaslúži mať v očiach slzy a už vôbec nie slzy preplakané kvôli tebe!“ kričal po mne a prebodával ma pohľadom.
„Tak sa vzchop a kašli na to, čo bude! Povedz jej, čo presne k nej cítiš a povedz jej, aká je situácia. Ak ťa nechá odísť a nepôjde s tebou, nebola to nikdy tá pravá.“
„Skazím jej celý život,“ zamrmlal som potichu a rukou som si prešiel po čele.
„Nemôžem.“
„Tak v tom prípade by si sa mal zbaliť rovno teraz a odísť bez rozlúčky, pretože ak by si jej to povedal a odišiel sám, to dievča by sa zrútilo. Ver mi,“ vravel vážne.
„Vzchop sa, chlape!“
Naprázdno som prehltol a odvážil som sa naňho pozrieť.
„Čo ak povie nie?“
„Neviem,“ pokrútil hlavou.
„Jediná cesta, ako môžeš zistiť čo povie je, že vyjdeš s pravdou von.“
„Nedokážem to,“ povedal som potichu.
„Dokázal si sa pobiť s inými vecami! Toto musí byť hračka!“ jemne sa usmial a potľapkal ma po pleci.
„Čo tu robíte?“ vtrhol ku mne do izby Nate.
„Ou, žeby tajný rozhovor?“ podpichol nás so smiechom.
George naňho hodil hnusný pohľad a Nate sklapol.
„O chvíľu budeme dole,“ ubezpečil som ho a pohľadom som mu naznačil, aby vypadol.
Urobil tak a znovu bolo v izbe ticho.
Jemne som pokrútil hlavou a mierne som sa zasmial.
„Ak budem nezadaný, ver mi, že ťa zabijem!“ povedal som so smiechom a George sa taktiež rozosmial.
„Ty si idiot!“ pokrútil hlavou.
Jednou rukou ma chytil okolo krku a vyšli sme z mojej izby.

Z pohľadu Jess

Nervózne sa prechádzam po izbe a hryziem si pery. Čakám na príchod tých dvoch, ktorých mená nechcem ani vysloviť. Je priam nenormálne, ako som mohla súhlasiť s tým, že by sme sa mohli čo i len porozprávať. Áno, mám na mysli Sue a Emily. Každú chvíľu by mali doraziť a môj žalúdok sa zviera v kŕčoch. A aby toho nebolo málo, môj otec ešte nie je doma. Vlastne ani Thomas. Nemôžem povedať, že by som sa mala čoho obávať, ale áno, mám. Už vidím, ako mi otec naletí do izby a zabije ma za to, že som v noci nebola doma a ako som sa vôbec opovážila nedať mu o ničom vedieť.
Chystala som sa otvoriť dvere na izbe keď vtom som začula zvonček. Práve včas, pomyslela som si. Zutekala som schody a behom pár sekúnd som otvorila vchodové dvere.

„Ahoj,“ zvolali jednohlasne a s úsmevom.
„A-ahoj,“ zakoktala som sa a snažila som sa to zakryť jemným zakašlaním.
„Poďte ďalej,“ pozvala som ich a odstúpila som od dverí, aby mohli vojsť.
Zatvorila som za nimi dvere a v tichosti sme ostali stáť v predsieni. Nútene som sa usmiala a mykla som hlavou smerom k schodom. Vykročila som ako prvá a obe sa pobrali za mnou. Už teraz mi bolo trápne z toho ticha, ktoré nás obklopilo na schodoch a keď sme všetky vošli do izby, zmohla ma panika.
„Takžeee,“ zamrmlala som mierne rozpačito a prehrabla som sa vo vlasoch. Usadila som sa na kraji postele a čakala som, čo spustia.
„Takže,“ zopakovala po mne Sue a obe nervózne stáli oproti mne pri dverách.
Nastalo trápne ticho a ja som sa začala nervózne klepať. Nie z toho, že by som sa bála ale z toho, že som nevedela, čo mám povedať. A úprimne? Nebolo ani o čom.
„Jess,“ vydýchla a vyhodila ruky do vzduchu.
„Toto je naozaj trápne!  Je normálne, aby také dlhoročné priateľstvo skončilo? Je normálne, aby sme si nevedeli povedať ani jednu hlúpu a obyčajnú vetu?“
„Áno, možno je,“ prikývla som prísne a jemne som udrela do deky na posteli.
„Je normálne, aby ťa zradila najlepšia kamarátka a nedopriala ti ani kúsok šťastia?“ vrátila som jej otázku a prebodla som Emily odporným pohľadom.
„Je mi to ľúto,“ zamrmlala previnilo a sklopila zrak.
„Áno, mne tiež,“ opäť som im prikývla a snažila som sa byť čo najpokojnejšia.
„Stále tomu nemôžem uveriť. Nechápem, ako si mohla byť tak hnusná a zatĺkať aj cez to, že som ťa prosila, aby si mi pomohla! A teraz chcete čo?“ spýtala som sa a očami som prechádzala po oboch.
„Ďalšiu šancu? Odo mňa? Prečo?“
„Pretože si naša kamarátka,“ odpovedala Sue a prehodila si svoje čierne vlasy na pravú stranu.
„Bola som,“ opravila som ju.
„Nechcem kamarátku ako je Emily. Chcem kamarátku ako je Candice. Je to síce tá najväčšia mrcha na svete, ale určite nie väčšia než ty,“ povedala som naštvane a pozerala som na Emily.
„Nevieš si ani len predstaviť, čím som si doma musela prejsť. Boli to samé výsluchy, zákazy, príkazy a neustále sledovanie. Môj otec kontroloval každý môj krok len pre to, aby som sa nestretávala s Jakeom! Je naozaj neuveriteľné, že ste si mysleli, že ak mi zahráte na city, tak poľavím a bude všetko ako to pred pár mesiacmi bolo. Ale nie, nebude.“
„Jessica…“
„Nie,“ pokrútila som hlavou.
„Mali by ste odísť.“
Obe ostali zaskočené a ja tiež. Bola som príliš tvrdá, no Jake ma varoval, aby som si dávala pozor. Neverím tomu, že som bola schopná povedať im pravdu. Do očí.
„Si len obyčajná malá štetka, ktorá chce len to, čo majú druhí!“ zasmiala sa Emily a neveriacky pokrútila hlavou.
Zalapala som po dychu a otvorila som ústa.
„Emily!“ ohriakla ju Sue, ktorá bola ešte viac prekvapená, než ja.
„Vedela som to,“ zaškrípala som zubami a postavila som sa z postele.
„Jediné, o čo ti celú dobu išlo bolo, aby si znovu využila nejakú príležitosť, ktorá sa ti naskytne, aby si ma potopila! Mám chuť dať ti facku, pretože si ju zaslúžiš!“ zasyčala som a pristúpila som k nej bližšie.
„Len do toho,“ uškrnula sa.
„Mal byť môj, nie tvoj! “
Zaťala som ruky v päsť a moja hruď sa dvíhala v nepravidelnom tempe.
„Si tá najpodlejšia osoba na svete!“ zavrčala som a z očí mi šľahali plamene.
„Vypadni!“
„Môžeš byť preňho akokoľvek dobrá, ale nikdy nebude lepšia než ja,“ povedala s miernym úškrnom a zvrtla sa na päte.
Suka! Krava! Mrcha! Fľandra!
Otvorila si dvere a rýchlo z nich vyšla von. Do očí sa mi pomaly začali hrnúť slzy a nevládala som dýchať. Ako mohla? Ako mohla niečo také vypustiť z úst?
„Prepáč mi za ňu,“ zašepkala mi Sue, ktorá stála oproti mne a pozerala na mňa so smutným pohľadom.
Jemne som prikývla a zotrela som si padajúcu slzu z tváre.
„Už nikdy ťa nebudem nútiť do toho, aby si jej dala šancu, nikdy,“ podišla ku mne a silno ma objala.
„Mala by si ísť za ňou,“ pošepkala som jej na ramene.
„Ja budem v poriadku,“ ubezpečila som ju a odtiahla som sa od nej.
Súcitne sa usmiala a prikývla. Pootvorila dvere a odišla. O pár sekúnd som počula už len buchnutie vchodových dverí. Chytila som sa za hlavu a v hlave sa mi premietali posledné minúty nášho rozhovoru. Nevedela som, či sa mám smiať nad tým, že som to mohla čakať alebo plakať nad tým, že som bola naivná a verila som, že by to mohlo byť inak. Cítila som, ako ma to taží na srdci. To všetko.

Započula som ďalšie buchnutie dverí. V domnienke, že sú to tie dve som si utrela slzy a pobrala som sa dole. Mýlila som sa. Skôr než som sa stihla otočiť a ísť naspäť do izby, stála som tvárou v tvár môjmu otcovi. Jeho tvár bola napätá a vôbec vyzeral dosť naštvane.

„Oci…“
„Kde si bola v noci, mladá dáma?“ spýtal sa ma s prísnym výrazom v tvári a zvráštil obočie.
Nervózne som preniesla váhu z jednej nohy na druhú a aby si nevšimol moju neistotu a strach, pozerala som sa mu priamo do očí.
„Preč.“ Odpovedala som úplne jednoducho, bez záujmu.
Vo chvíli, keď sa otcova naštvaná tvár zmenila na hrozivú, oľutovala som to.
„Pýtal som sa, kde si bola a pýtam sa to znova, tak mi odpovedaj normálne!“ zavrčal.
„Bola som s Jakeom, pretože sa  konečne vrátil a chcela som byť s ním. Mám ti snáď referovať každý môj krok?“ spýtala som sa ho a naprázdno som prehltla.
Adrenalín mi koloval v každej bunke môjho tela a čakala som, kým otec vybuchne a zmláti ma ako malé decko.
„Ako sa to so mnou rozprávaš?“ spýtal sa naštvane a tresol pootvorenými dverami, ktoré sa ledva udržali v pántoch.
„Tak to si píš, že mi budeš hlásiť každý svoj krok! Si ešte dosť mladá na to, aby si sa ťahala s kadekým a ja som o tebe ani len nevedel!“ kričal po mne a sotva lapal po dychu z toho, ako veľmi bol rozčúlený.
„S tým chlapcom ťa už nikdy nechcem vidieť, rozumieš? Toleroval som ho už dosť dlho ale to, ako sa správaš, keď si s ním presahuje všetky hranice!“
„Čo?“ vyhŕkla som naštvane a mala som chuť vykričať mu všetko, čo som mala na jazyku. „Nikdy si ako môjho frajera neakceptoval! Nikdy! Myslíš si, že si tým, že mi zakážeš stretávať sa s ním niečo dokážeš? Mám 18 a som skoro dospelá! Môžem si robiť čo len chcem a to si píš, že aj budem!“ kričala som a verte mi, že ak by pohľad zabíjal, bol by už dávno mŕtvy.
„No tak to teda nebudeš!“ zakričal a rázne ku mne vykročil. Videla som, ako ku mne dvíha ruku a rýchlo som odskočila o pár krokov dozadu.
„Snáď sa neponížiš natoľko, že by si udrel vlastnú dcéru,“ zasmiala som sa zúfalo len pre to, aby som ho ešte viac naštvala.
„Je zábavné pozerať sa, ako sa snažíš hrať sa na otca práve vo chvíli, keď je mi to už na nič. Prečo si to nerobil, keď som bola malá? Ha? Práve vtedy som to potrebovala! Nie teraz!“
„Prečo do toho, sakra, pletieš výchovu?“ zavrčal podráždene.
„Pretože sa ma snažíš prevychovať teraz, keď som skoro dospelá! Zakazuješ mi stretávať sa s mojím frajerom! Čo si tým chceš dokázať? Svoju nadradenosť?“
„Pokiaľ žiješ pod mojou strechou, budeš počúvať moje príkazy a koniec debaty!“ precedil cez zuby, obišiel ma a zamieril do kuchyne.

Malými krokmi som sa vybrala za ním, pripravená stáť si za svojím názorom a pokračovať v hádke.
„Tak toto je tvoj argument? Pokiaľ žijem po tvojou strechou?“ zopakovala som po ňom a pokrútila som hlavou.
Intenzitu hlasu som neznížila ani o jeden stupeň a to ho riadne vytáčalo.
„Čo ak by si sa viac staral o svojho syna a mňa si nechal žiť? Nemyslíš si, že ťa teraz potrebuje? Malý chlapec sa dozvedel o tom, že otec je spolčený s mafiou a je si dobre vedomý toho, že o teba môže prísť! Roky žil v klamstve, presne tak, ako ja a zistil, že jeho mama je nažive. Je to, podľa teba, normálne?“
„Do každej našej konverzácie miešaš Thomasa!“ zavrčal a tresol päsťami po pulte.
„Myslíš si, že si toho nie som dostatočne vedomý?“
„Úprimne?“ zasmiala som sa.
„Nie, nie si, pretože ak by si bol, zaujímal by si sa viac o nás než o vaše posraté obchody, ktoré si neviete vyriešiť už dlhé roky! A ver mi, že radšej by som chcela, aby zomrel na starobu a nie za niečo, čo si pohnojil! Vy chlapi totiž nikdy nemyslíte na nič iné, len na seba!“ zjapala som po ňom ako zmyslov zbavená a začala som sa obávať toho, čo príde.
Srdce mi prudko bilo a cítila som ho až niekde v krku. Otec nehybne stál oproti mne a jediné, čo stálo medzi nami bol kuchynský pult.
„Ja myslím na seba? Ja, ktorý sa každý deň staral o dve malé deti?“
„Oh áno, staral si sa,“ povedala som ironicky.
„Ale ako? Skoro celé detstvo sme s Thomasom strávili u starých rodičov a keď som konečne dospela do určitého veku, ostávali sme doma sami! Stačil jeden tvoj zlý krok a dozvedela som sa všetko! Je to vyše 7 mesiacov a od tej chvíle nie si doma skoro vôbec! Nezaujíma ťa Thomasov prospech v škole a takisto aj môj. Nezaujíma ťa, či má Thomas nejaké problémy! Staráš sa len o to, ako mi zničiť život neustálymi zákazmi a vôbec si neuvedomuješ fakt, že ak by nebolo toho chlapca, ktorého tak veľmi nenávidíš, tvoja dcéra by sa doma zbláznila!“

Ledva som stíhala dýchať z toho všetkého, čo sa práve deje. Neviem, čo to do mňa vošlo ale dnes nastal konečne deň, kedy mu musím povedať všetko, čo ma trápi.
„Je smiešne, ako sa nás snažíš chrániť,“ pokračovala som, keď nič nehovoril, „ale sám dobre vieš, že to nezvládneš! New York je najviac kriminálne mesto na svete! Drogy, zabíjanie a predávanie bieleho mäsa je tu na dennom poriadku! Sú tu gangsteri a mafiáni, rovnako ako ty! A ak chceš mať istotu, že sa nám nič nestane, pošli nás na Sibír alebo do Grónska a modli sa, aby nás nezožrali ľadové medvede!“ zasyčala som podráždene rukami som sa oprela o pult, hladiac na otca.
„Týmto tónom a takýmto spôsobom si sa so mnou rozprávala naposledy!“ zareval a opätovne udrel do pultu.
„Mala by si si začať uvedomovať fakt, že ako jediný sa snažím udržať našu rodinu pohromade! Nie je ľahké robiť moju prácu a zároveň sa starať o vás!“
„O akej rodine hovoríš?“ spýtala som sa ho prekvapene a jeho svaly sa napli.
„My sme jeden veľký omyl! Všetko je jeden veľký omyl a jediné, čo si naozaj prajem je, aby som sa z tohto všetkého zobudila a jediné, čo by ma v tej chvíli trápilo by bolo, čo si mám obliecť do školy! Nebol by to žiadny strach o otca, žiadne tajné schôdzky, žiadne starosti!“
„Sakra, ja nemôžem ovplyvniť to, kým som!“ Schmatol do ruky prvý pohár, čo mal v ruke a chcel ho hodiť o zem, no ovládol sa. Znovu ho položil na miesto odkiaľ ho zobral a zúfalo sa na mňa zadíval.
„Chcem byť ten najlepší otec a urobím pre to všetko, rozumieš? Nech to stojí čo to stojí!“
„Tak v prvom rade by si mal zabudnúť na minulosť. Na mamu, ktorá definitívne odišla a už sa zrejme nikdy nevráti,“ povedala som pokojným hlasom a hlasno som vydýchla. „Pravdepodobne jej je dobre tam, kde je. My ju už nezaujímame. Ďalej by si mal viac času tráviť s nami a nie vonku s tvojou, takzvanou prácou,“ odvrkla som otrávene a prekrútila som očami.
„A hlavne ma konečne nechaj dýchať.“
„Akoby som mohol zahodiť za hlavu človeka, ktorý mi dal vás?“ povedal so zlomeným hlasom a v tej chvíli mi ho prišlo ľúto. Ale len na chvíľu.
„Pretože nech je život akokoľvek krásny, vie byť poriadna sviňa,“ povedala som prísne.
„Ty nevieš, čo je to láska,“ pokrútil hlavou a nenápadne mykol rukou.
Bolo to tu zase. Mala som naozaj chuť ho poriadne vykričať, ale zdá sa mi, že na dnes toho bolo až-až.
„Oh, samozrejme, že o tom nemám páru,“ zamrmlala som ironicky.
„A preto mám už vyše pol roka motýliky v bruchu z chlapca, ktorého ty ani nikdy neznesieš, ale aby som pravdu povedala, v podstate ma nezaujíma, čo si o ňom myslíš.“
„Nezaujíma?“ vyprskol.
„Tak to by malo, mladá dáma. On odíde na vysokú a už ho nikdy neuvidíš! Stále budeš mať rovnaký názor, aký máš teraz?“
„Budem,“ odpovedala som rázne.
„Pretože on kvôli mne ostane na nejakej univerzite tu, v New Yorku. Ja o rok na to zmaturujem a na tej univerzite stvrdnem s ním.“
„Omyl, zlatko,“ zasmial sa a pohrozil mi ukazovákom.
„Tvoja budúcnosť bude na Harvarde, nech sa deje čokoľvek!“
„Kde?“ skríkla som podráždene.
„Tri hodiny od New Yorku? Vybral si ju pre to, že je to prestížna škola alebo pre to, aby som ho už nikdy nevidela?“ spýtala som sa ho s mierne trasľavým hlasom a nedokázala som potláčať hnev.
Aj tak som poznala odpoveď. Mám pocit, že sa udusím pre nedostatok kyslíka.
„Nestačí, že mi ničíš život tu, ale ešte za mňa budeš vyberať aj univerzitu? Na Harvard nemám a ty to vieš!“
„Na Harvard budeš mať a ja sa o to postarám!“ prehlásil prísne a prebodol ma pohľadom.

Pokrútila som hlavou a zhlboka som sa nadýchla. Nenávidím ho! Nenávidím svojho otca! Neznášam tento nespravodlivý život!
„V mojich ústach sa nenachádzajú slová, ktoré by dokázali opísať tvoju bezcitnosť,“ povedala som potichu a chladne, až ma z tých slov zamrazilo.
Otočila som sa mu chrbtom s sklamaná zo všetkého som odkráčala preč.
„Moje slovo platí!“ zakričal za mnou, keď som kráčala po schodoch.
„S tým chlapcom sa stretávaš nebudeš a máš domáce väzenie! Do odvolania!“
Pevne som jednou rukou zovrela drevené zábradlie a zhlboka som sa nadýchla a  vzápätí vydýchla, aby som sa uvoľnila. Nemôžem sa rozčuľovať. Dnes už toho bolo dosť.
Zamkla som sa v mojej izbe, aby mi sem nikto neviezol a vyčerpane som si ľahla na posteľ.

Otec asi pred hodinou niekam vypadol a ja som ostala, ako vždy, sama. Prevrátila som sa na posteli, na ktorej som ležala snáď celú večnosť a prešla som si po zaslzenom líci. Schmatla som do ruky mobil, ktorý bol položený vedľa mňa a vytočila som Jakeovo číslo. Teraz ho naozaj potrebujem. Po krátkom zvonení som sa ocitla v odkazovej schránke. Zložila som a skúšala som sa mu ešte niekoľkokrát dovolať, no márne. Vzdala som to a mobil som si vložila do vrecka. Naštvane som pokrútila hlavou a so zaťatými zubami som vstala z postele a zamierila do kuchyne. Zapálila som svetlo, pretože vonku sa už stmievalo a otvorila som chladničku. Obzerala som sa po niečom na jedenie, keď mi oči padli na vychladenú fľašu Jack Daniels. Zahryzla som si do pery a premáhala som svoju myseľ, aby sa nesnažila urobiť niečo hlúpe. Bezvýznamne. Schmatla som ju, poobzerala som sa po dome a otvorila ju. Zhlboka som sa nadýchla a poriadne si odpila. V okamihu, ako sa alkohol dotkol mojich úst, naplo ma. Snažila som sa nemyslieť na to, ako veľmi odporné to je a odpila som si ešte raz. Už som si pomaly zvykala na tú chuť v ústach, no fľašu som vrátila na miesto a vytiahla som ďalšiu a ďalšiu. Mixovala som všetko, čo bolo v chladničke a pila som, čo mi prišlo pod ruku. Keď som si myslela, že mám dosť, zatvorila som chladničku a pokúsila som sa urobiť krok, zamotala sa mi hlava. Rozosmiala som sa a nejak som to neriešila. Opatrne som sa dostala do kúpeľne na poschodí a zamkla som sa v nej. Oprela som sa o dvere a nemohla som sa prestať smiať. Omamné látky už začali účinkovať a ja som mala chuť sa baviť. Len tak vypnúť, neriešiť, nestarať sa. Odomkla som dvere a presunula som sa do izby, kde som pustila hlasnú hudbu. Bolo mi fajn. Vytiahla som mobil a skontrolovala som, či sa mi Jake neozval. Nič. Skúsila som ho teda ešte raz vytočiť, ale nebral to. Idiot.

Vošla som naspäť do kúpeľne a napustila som si horúcu vaňu, do ktorej som o pár minút vliezla. Zatvorila som oči a relaxovala som. Pohmkávala som si hudbu vychádzajúcu z mojej izby a vypla som svoje myslenie. Nestarám sa, nie dnes.

Z pohľadu Jakea

Bol som opretý v obývačke na klavíri a pozoroval som našu partiu, ako sa zabáva. Dopil som pohár, ktorý bol položený na klavíri a vrátil som ho na rovnaké miesto, odkiaľ som ho zobral.

„Dáš si ešte jeden?“ spýtal sa ma George a ukázal na fľašu vodky.  Nečakal ani na moju odpoveď a už mi nalieval do pohára.  S úsmevom mi ho podal a ja som si s ním štrngol.
„Na tvoje zdravie, Smith,“ prehlásil.
„Na naše,“ opravil som ho so smiechom a napil som sa. Bolo už dosť neskoro podľa toho, ako veľmi bolo vonku zatiahnuté.
„Koľko je hodín?“ spýtal som sa Georga, ktorý stál vedľa mňa a premeral som si ho pohľadom.
Pozrel sa na hodinky na svojej ruke a povedal: „Bude pol jedenástej.“
Venoval som mu ďakovný pohľad a zobral som si svoj pohár do ruky.
„Pôjdem už hore,“ oznámil som mu nahlas, aby ma cez hudbu počul a vykročil som vpred.
„Noc je ešte mladá, Smith“ zakričal po mne so smiechom.
„Ale nie pre tých, ktorí o pár hodín musia ísť do školy,“ uškrnul som sa a pobral som sa preč.

Zatvoril som sa vo svojej izbe a skočil som na posteľ. Schmatol som do ruky mobil, ktorý bol na nej položený a rozsvietil som displej. Máte 17 neprijatých hovorov.
Všetky boli od Jess. Srdce mi vynechalo pár úderov a okamžite som vytočil jej číslo. Ak sa jej niečo stalo, nikdy si neodpustím, že som pri tom hlúpom mobile nebol včas!
„Hm?“ ozvalo sa na druhej strane a ja som mierne vydýchol.
„Zlatko?“ povedal som mierne rozpačito a zahryzol som si do pery.
„Si v poriadku?“ Nič nevravela, no počul som jej dych. Zopakoval som otázku ešte raz, ale bezvýsledne.
„Nehovor mi zlatko!“ zavrčala chrapľavým hlasom do telefónu.
„Môžeš mi povedať, kde máš mobil?  Volala som ti snáď stokrát!“ vravela rozčúlene.
„Prepáč, ale mali sme menšiu oslavu s partiou tu, u nás doma,“ oboznámil som ju so situáciou a nadýchol som sa.
„Oh, takže s partiou?“ zasmiala sa s opovrhnutím v hlase.
„Oni sú teraz prednejší než ja alebo čo?“
„Čo?“ vyštekol som podráždene.
„Jessica, sakra, deje sa niečo, o čom by som mal vedieť?“
„Odpovedaj mi na otázku,“ zasyčala.
Udivene som pokrútil hlavou a vystrúhal som grimasu, aj keď to nemohla vidieť.
„Si opitá, však?“ spýtal som sa a zťažka som vzdychol.
„Preto si takáto…“
„Možno som,“ prehodila, akoby sa nič nedialo. „Je ale k sakru neskutočne nespravodlivé, že mi neberieš mobil vo chvíli, keď to najviac potrebujem! Sakra!“ vrčala podráždene do telefónu a počul som, ako do niečoho udrela.
„Do riti, čo sa deje?“ spýtal som sa so strachom v hlase a nervózne som zvieral mobil v ruke.
„Nič!“ odvrkla okamžite.
„Sľúbil si mi, že tu budeš pre mňa, Smith! Ty vieš, že si mi to sľúbil!“ kričala a rozvzlykala sa.
„Sľúbil si mi to. Namiesto toho si ma tu nechal! Nechal si ma trpieť každý deň, kedy som nemala tušenie, kde si! Odišiel si! Myslela som, že to nikdy neurobíš! Ale urobil si to!“
V tom momente sa niečo vo mne zlomilo. Cítil som divné prázdno. Zatvoril som oči a prstami som ne sklamane prešiel po vlasoch.
„Jess,“ prehovoril som po pár sekundách ticha.
„Žiadna Jess,“ odvetila okamžite a ak by som ju mohol vidieť, určite by pri tom krútila hlavou.
„Užíval si si moje trápenie? Bol si spokojný, že si mi nebol ľahostajný a myslela som na teba každú sekundu svojho života? Cítil si sa ako hrdina?“ zaplavovala ma množstvom otázok, ktoré vravela s takou nenávisťou, až som sa chcel za všetko prefackať.
„Prestaň, prosím,“ prosil som ju potichu a voľnú ruku som zaťal v päsť.
„Prečo? Bojíš sa snáď? Toho, čo by som ti mohla povedať?“ spýtala sa ma pohŕdavým tónom.
„Ako veľmi som sa snažila zabudnúť na fakt, že som bez teba bola celý posratý mesiac, tak dlho sa mi to držalo v pamäti! Sakra, ako si mi to mohol urobiť? Ako si mohol byť tak sebecký a myslieť len na seba? Mali sme to byť my. Ty a ja…“ zašepkala a v tom okamihu sa jej hlas zlomil.
Počul som jej vzlyky, ktoré ma pichali pri srdci a jej nepravidelný dych. Sakra, čo to do nej vošlo.
„Odišiel si práve vtedy, keď som potrebovala podporu!“ zakričala s plačom do telefónu. „Všetky tie slová, ktoré mi vravel otec ma boleli, všetky tie odhalené klamstvá ma mučili a nebol nikto, kto by mi povedal, ako mu na mne záleží! Nikto, kto by mi povedal, že všetko bude v poriadku! A aj cez to, ako príšerne som sa k tebe chovala som čakala, že tu pre mňa budeš práve ty!“
Sklamaný sám zo seba som si rukou prešiel po tvári a snažil som sa, aby ma nepohltili emócie presne tak, ako teraz ju.  Sakra, bolí to!
„Ja…ja,“ koktala a ledva lapala po dychu z neustáleho plakania.
„Pomaly si začínam uvedomovať fakt, že všetko dobré v mojom živote strácam. Nikdy som neverila tomu, že ti to budem musieť povedať, ale strácam ťa Jake!“

„Nie!“ vykríkol som šokovane.
„Počúvaj ma Jess. Ty ma nikdy nestratíš, rozumieš? Nikdy, sľubujem. Som tu, dobre? Nikam neodchádzam, už nikdy,“ ubezpečoval som ju a snažil som sa byť čo najpresvedčivejší aspoň pre to, aby sa upokojila. Nenávidel som, keď som jej musel klamať a teraz sa nenávidím ešte viac.
„Viem, že som to, sakra, poriadne pohnojil. Nikdy som ťa nemal opustiť,“ vravel som so zlomeným hlasom a krútil som hlavou.
„Si pre mňa všetko, rozumieš? Sľubujem, že ti vynahradím každý jeden deň, ktorý si tu bola sama. Vynahradím ti všetok čas, ver mi. Nestratíš ma. Prenesieme sa cez to všetko, áno? Nikto a nič sa medzi nás nepostaví, ak to nebudeme chcieť. Prosím, zlatko, žiadne slzy. Prosím, neplač,“ šepkal som upokojujúco a celý tento rozhovor mi trhal srdce.
„Nesľubuj,“ pošepkala a potiahla do seba.
„Pretože ty odídeš na vysokú a znovu ma tu necháš. Osamote.“
„Nikam nepôjdem,“ pokrútil som hlavou aj keď ma nemohla vidieť.
„Ostaneme tu, obaja. Len prestaň plakať, zlatko. Nenávidím to,“ vzdychol som smutne a uvoľnil som stisk, ktorým som držal telefón.
„Ako veľmi ma miluješ, Jake?“ spýtala sa ma už pokojným hlasom a počul som, ako zatajila dych.
„Nedokážem slovami opísať, ako veľmi to je.“
„Neklameš?“
„Nie.“
„Dobre,“ vydýchla si a potiahla do seba.
„Je mi zle a bolí ma celé telo. Pohádala som sa s otcom a…“
„Mám prísť?“ skočil som jej do reči skôr, než stihla niečo povedať.
„Mohol by som naštartovať auto a…“
„Budem v poriadku,“ ubezpečila ma a cítil som, ako sa jemne usmiala.
„Milujem ťa.“
„Aj ja teba, zlatko,“ vzdychol som zamilovane a vydýchol som si, že sa naša hádka nadobro skončila.
„Vždy to tak bolo a bude to tak ešte dlho.“
Zavesil som s dobrým pocitom a unavene som sa prevrátil na posteli.

Foto: Tumblr [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here