Odtiahli sme sa od seba po pár dlhých a nádherných minútach. Naše hrudníky sa nekontrolovateľne zdvíhali a vzájomne sme si pozerali do očí. Ľavou rukou mi jemne prechádzal po chrbte. Jeho zrýchlený horúci dych prechádzal každou bunkou môjho tela. Oboma rukami som ho schmatla za tričko, aby som sa pri jeho pohľade vôbec udržala na nohách. Uprene mi hľadel do očí a ja som myslela, že sa roztopím. Doslova. 

„Chýbala si mi Jess,“ pošepkal.
V očiach mu bol vidieť jasný náznak strachu a obáv.
„Veľmi.“
Naprázdno som prehltla, nevedela som odhadnúť, či to, čo vraví myslí vážne alebo to vraví len pre to, aby mi znovu ublížil. Musím začať myslieť mozgom a nie srdcom! Jessica, zobuď sa!
Pokrútila som hlavou a jemne som ho od seba odsotila. Jeho výraz tváre hovoril za všetko. Bol zmätený mojou reakciou.
„Nechýbala som ti, Jake,“ povedala som chladne a ruky som si prekrížila na prsiach.
„Ak by ti na mne záležalo, nikam by si nešiel a ty to vieš!“
„Nie, nie, nie,“ protestoval.
„Nechápeš to. Nechaj ma to vysve…“
„Nie, teraz budeš počúvať ty mňa!“ povedala som prísne.
„Ty si myslíš, že si sem napochoduješ a všetko bude zase v poriadku? Tak to sa pekelne pletieš!“ pohŕdavo som sa zasmiala.
„Zmizol si zo dňa na deň a nenechal si mi ani hlúpu správu! Vyparil si sa bohvie kam a ja nebudem predstierať, že som mala strach! Áno, bála som sa celé tie dni, celý tento mesiac, každú hodinu, každú minútu!“ Zhlboka som sa nadýchla a keď nič nepovedal, bola som pripravená hovoriť ďalej.
„Nemáš ani poňatia, čo to bolo! Nechcem od teba vysvetlenie, pretože by to bola len ďalšie klamstvo z tvojich nekonečných klamstiev!“
„Jessica, prosím, nechaj ma ti to vysvetliť,“ prosil rázne no zároveň smutne a urobil krok ku mne. Nemala som sa už kam pohnúť, a tak som ho obišla, kývajúc hlavou na znak nesúhlasu.
„Nie!“ pokrútila som hlavou a urobila som pár krokov vzad.
„Pretože ak povieš čokoľvek na svoju obranu, tak skomplikuješ celú situáciu, v ktorej sa nachádzam.“
„Počkať…Čo?“ spýtal sa udivene.
„Jess, potrebujem len, aby si ma vypočula. Stačí mi len pár minút na vysvetlenie toho, prečo som ťa tu nechal a prečo som bol taký zbabelec a nepovedal som ti o tom. Len pár minút,prosím.“
„Prečo, Jake, prečo?“ spýtala som sa šepotom.
Cítila som v hrdle tú nepríjemnú hrču, ktorá mi naznačovala, že sa o chvíľu rozplačem.
„Pretože ťa milujem,“ odpovedal.
Bol tak presvedčivý, až som mu na pár sekúnd naozaj uverila.
„Vidíš?“ zúfalo som sa zasmiala a hodila som rukami do vzduchu.
„Presne o tomto tu hovorím! Myslíš si, že ak mi povieš tie dve slová, ktoré by chcelo počuť každé jedno dievča, tak ma obmäkčíš! Ale ja nechcem, aby si to robil!“
„Nechcem ťa obmäkčiť, preboha!“ vyštekol, ruky hodil do vzduchu a silno si nimi buchol po nohách.
„Tak to proste nehovor!“ zakričala som odporne a v tej sekunde som to oľutovala.
Bože, čo to robím? Prečo kričím? Prečo sa správam ako hysterka?
„Fajn! Radšej už nepoviem nič, tak snáď budeš spokojná,“ vyštekol na mňa.
„Chováš sa nepríčetne!“
Odvrátila som od neho zrak, nechcela som sa naňho pozrieť po tom, aká odporná som k nemu bola. Rukou som si prešla po vlasoch a vydýchla som.
„Prepáč, nemyslela som to tak,“ povedala som potichu.
„V pohode,“ povedal mierne naštvane.
A bolo to tu. To ubíjajúce ticho, keď ani jeden nič nepovie. Hrýzli ma výčitky svedomia. Stačí jedno chybné slovo a môžem ho stratiť. Znovu.
„Mrzí ma to, naozaj,“ prehovorila som ešte tichšie, než predtým a stále som stála chrbtom k nemu.
„Tentokrát si budem musieť priznať chybu ja, pretože som ju urobila.“
„Nemusíš,“ povzdychol rozčúlene.
„Radšej poviem prepáč ja, aby si z toho vyšla ako nevinné dievča, a aby som bol opäť ten najväčší grázel v našom vzťahu!“
Hnev vo mne začal prúdiť neuveriteľnou rýchlosťou a práve v tejto chvíli som mala chuť streliť mu!
„To snáď nemyslíš vážne!“ Od zúrivosti som hodila rukami do vzduchu a konečne som sa naňho otočila.
„Chceš tým snáď povedať, že…“
Nedokončila som ani len vetu, moje oči ihneď padli na jeho zakrvavené rameno. Žalúdok mi zvierali nepríjemné kŕče už len pri pohľade na tekutú krv. Privrela som oči a snažila som sa nemyslieť na to. Jake si všimol môjho nechutného zatvárenia a poobzeral sa, až kým neobjavil to, na čo som sa celú dobu pozerala.
„Sakra!“ zavrčal a pritlačil si dlaň na krvácajúce rameno.
„Musím to ísť previazať,“ povedal nervózne a bežal do kúpeľne.
Rýchlym krokom som sa dostala za ním a sledovala som, ako v panike hľadá lekárničku. Od dverí som sa presunula k otváraciemu zrkadlu nad umývadlom a vytiahla som ju.
„Sadni si na okraj vane,“ prikázala som mu a vytiahla som z nej potrebné veci, ako napríklad obväzy či nožničky.
„Prosím?“ spýtal sa nechápavo a sledoval každý pohyb, ktorý som urobila.
„Nepozeraj sa tak a proste si sadni,“ naštvane som prekrútila očami a vrátila som lekárničku na miesto.
Na moje prekvapenie ma poslúchol a pokojne sedel na vani. Podišla som k nemu a otvorila som obväzy. Premerala som si ho od hlavy až k päte a chytila som ho za koniec trička.
„Čo to robíš?“ spýtal sa a ruky automaticky zdvihol do vzduchu.
„Vyzliekam ti tričko, aby som som ti mohla obviazať ruku?“ odbila som ho otázkou a tvárila som sa prísne.
Nenamietal, a tak jeho tričko o pár sekúnd skončilo na zemi. Všimla som si, že rameno nebolo jediné, ktoré bolo obviazané. Na jeho boku bol ďalší obväz a hlavou mi začalo víriť milión otázok.
„Čo sa ti, preboha, stalo?“ spýtala som sa utrápene.
Bože, po tom všetkom vyzeral tak nevinne, sladko. Nútilo ma to starať sa oňho ešte viac, než kedykoľvek predtým.
„Pred pár minútami si povedala, že ťa to nezaujíma,“ odsekol.
„Teraz už áno?“
Pozeral mi priamo do očí a prebodával ma hnusným pohľadom.
Naprázdno som prehltla a rýchlo som odvrátila zrak. Rozstrihla som mu starý obväz na rameni a opatrne som ho začala zmotávať dole.
„Naozaj ma trestáš za to, že som bola ku tebe odporná?“ spýtala som sa a jemne som pokrútila hlavou.
„Tak teraz prosím nie. Len mi vysvetli, prečo ťa tu ošetrujem a kde sa zobralo,“ ukázala som na rany, „toto a toto.“
Jake si jazykom prešiel po spodnej pere a odvrátil zrak. Bol dlhšiu dobu ticho, no netlačila som naňho. Zatiaľ som mu stihla dať dole obväz.
„Oh bože, niekto ťa postrelil?“ zhíkla som v momente, keď som sa pozrela na krvácajúcu ranu.
„Ako? Prečo? Kde?“
„Biznis,“ prehovoril po dlhej pauze.
„O nič nešlo.“
„Aký biznis? S kým si robil biznis?“ vypytovala som sa celá vyplašená. V hlave som si začala vymýšľať rôzne verzie napadnutia alebo ako to nazvať a lomcoval mnou strach.
„Proste biznis,“ odpovedal a s nezáujmom mykol plecami.
„Nezáleží na tom.“
„Ale áno, záleží!“ povedala som rázne.
„Kde si bol celý ten mesiac a čo si robil, Jake Drew Smith?“  Oslovila som ho celým menom, čo som nikdy predtým neurobila. Chcela som, aby vedel, že či chce alebo nie, musí mi to povedať.
„Musíš mi sľúbiť, že nezačneš šalieť, dobre?“ Jednou rukou ma pohladil po stehne a jeho nevinným pohľadom si získaval moju dôveru.
Prikývla som, len aby už začal hovoriť a uterákom, ktorý bol prevesený cez vaňu som mu zotierala krv z ruky.
„Musel som ísť niečo vybaviť. Sám. Trochu sa to skomplikovalo, ale ako vidíš, som živý,“ povedal a neisto sa usmial.
„Definuj presnejšie to niečo,“ zvážnela som a uprene som mu hľadela do očí.
„Billy,“ povedal tak slabo, že som nestihla zaregistrovať ani písmenko.
„Zopakuj to, prosím,“ vyzvala som ho a začala som mu obmotávať čistý obväz okolo ruky.
„Billy,“ precedil otrávene cez zuby.
„Čo Billy?“ spýtala som sa nechápavo.
„Nerozumiem. Chceš tým naznačiť, že…“V tej chvíli mi to docvaklo.
„Zbláznil si sa?“ vyštekla som hnusne.
„Rozmýšľal si zadkom alebo čím? Prečo si za ním išiel, keď veľmi dobre vieš, že sa s ním nemôžeš rovnať? Čo ak by si zomrel, ha? Uvedomoval si si v tej chvíli riziká?“
Doslova som v tej chvíli penila. Bola som zaskočená, vystrašená a hlavne naštvaná.
„Sľúbila si, že nebudeš šalieť,“ prehovoril úplne pokojne.
„Práve pre toto som ti to nechcel povedať. Zbytočne panikáriš.“
„Zbytočne panikárim?“ nadvihla som obočie a zasmiala som sa, aby som zakryla strach. „Dnes si tu už nemusel byť! Pre tvoju hlúposť! Rozmýšľaš, sakra?“
„Jessica,“ vzdychol otrávene a poškrabal sa na zátylku.
„Som tu? Som. Vidíš ma? Vidíš. Tak prosím, prestaň sa rozčuľovať.“
„Č-č-č…“ Chystala som sa ho nejako uzemniť, no veľmi rýchlo som to vzdala. Zatvorila som ústa a naštvane som mu uviazala uzol na obväze.
„Fajn,nezaujíma ma to. Je mi to ukradnuté.“
Odstúpila som od neho a vybrala som sa ku zrkadlu. Otvorila som ho a do lekárničky som nožnice a malý kúsok obväzu, ktorý mi ešte zostal.
„Teraz si naštvaná, mám pravdu?“ spýtal sa ma po chvíli a postavil sa na nohy.
„Nie,“ odsekla som a upravovala som si vlasy v zrkadle. V odraze som videla, ako sa ku mne blíži a o pár sekúnd jeho ruky pristáli na mojich bokoch.
„Nechcem, aby sme sa hádali,“ šepol mi do vlasov a pobozkal ma na ne.
„Určite nie dnes.“
„Dobre,“ prikývla som a chcela som sa dostať z jeho zovretia, no nepustil ma. Pritisol si ma k sebe ešte bližšie a môj tep sa každou sekundou zrýchľoval. Naprázdno som prehltla a pozerala som sa na jeho odraz v zrkadle, pretože stál za mnou.
„Začneme odznovu, dobre? Ako by sme dnes nič nepovedali,“ povedala odhrnul mi vlasy na jednu stranu.
„Predstav si, že som práve teraz prišiel. Čo by si urobila?“ spýtal sa šepotom a nežne ma pobozkal na krk.
Jemne som sa striasla. Mala som čo robiť, aby som sa pri jeho bozkoch udržala na nohách.
„Jake, prečo si sa vrátil?“ spýtala som sa ho pokojne.
Jeho tvár sa napla a snažil sa zakryť prekvapenie z mojej otázky. No nenechal na seba dlho čakať, uškrnul sa a bradu si oprel o moje rameno.
„Čo si myslíš ty?“
„No… ja,“ koktala som.
„Neviem… asi preto sa ťa to pýtam, nie?“
Nečakala som, že ma odbije otázkou, ale mohla som to čakať. Prepol sa do režimu ‘egoista’.
„Fajn, poviem ti to,“ vydýchol na pokožke môjho krku.
„Ale musíš mi sľúbiť, že po tom, ako ti to poviem ostaneš tu.“
Sakra! Nemala som ani len tušenie, či len blafuje alebo to myslí vážne. Jediné, čo som mohla urobiť bolo, že som prikývla do zrkadla a on mi venoval provokatívny úškrn. Kretén!
„Som späť, pretože som pochopil, že nechcem byť bez teba, rozumieš?“ jemne mi to pošepkal do ucha.
Zachvela som sa, keď sa jeho dych dotkol mojej pokožky. Vedel, čo mi tým spôsobuje a robil to rád. Veľmi rád.
„Milujem ťa tak veľmi, že som nedokázal byť viac bez tvojej prítomnosti a chýbala mi každá tvoja dokonalosť aj nedokonalosť.“
Jeho slová sa tak príjemne počúvali. Prialo by si to každé dievča na svete a ja si uvedomujem, že sa to deje práve mne. Práve teraz. Jeho ruky sa obmotali okolo môjho tela a ja som sa oprela o jeho nahú hruď. Pozerala som sa na jeho odraz v zrkadle tak dlho, pokým ma neprebudila realita. Strach. Bolesť.
„Ak by si ma miloval, presne tak, ako hovoríš, nikdy by si ma nenechal čakať tak dlho a nikdy by si ma neopustil,“ povedala som chladne.
Jeho napnuté svaly sa pomaly začali uvoľňovať a cítila som, ako povolil stisk.
„Možno máš pravdu,“ súhlasil so mnou.
„Ale ak by si mi nenechala toľko odkazov, ktoré by ma presvedčili o tom, že cítiš to isté, čo ja k tebe, nikdy by som sa nevrátil.“
Pri jeho slovách moje srdce vynechalo pár úderov. Zalapala som po dychu a snažila som sa zhlboka nadýchnuť.
„Vypočul si si ich?“ spýtala som sa so zatajeným dychom.
„Všetky?“
Prikývol a začal sa mi hrať s rukami, ktoré som mala položené na tých jeho.
„A jedinú vec, ktorú naozaj ľutujem je, že som ti nezavolal.“
„Tak prečo si to neurobil?“
„Nemal som odvahu,“ pošepkal.
„Ale teraz už viem, že to bola chyba.“
Zahryzla som si do pery a previnilo som sklopila zrak. Cítila som, ako sa pozerá na môj odraz v zrkadle a to ma ešte väčšmi znervózňovalo. Vdychoval vôňu mojich vlasov a obaja sme potichu stáli oproti zrkadlu. Zhlboka som sa nadýchla a bola som pripravená položiť mu otázku, ktorá mi už dlhšiu dobu víri v hlave.
„Miluješ ma?“
Stuhol a naprázdno prehltol. Moja otázka ho zrejme prekvapila. Spustil ruky z môjho pásu a opatrne ma otočil tak, aby som sa pozerala priamo na neho. Zobral mi tvár do dlaní a nežne ma pobozkal na pery.
„Viac než kohokoľvek na svete,“ šepol mi na perách a znovu ma pobozkal.
Konečne som cítila tú istotu, že ma miluje a myslí to naozaj. Usmiala som sa a bozk som prehĺbila. Ruky som položila na jeho nahé brucho a jemne som mu po ňom prechádzala. Zachvel sa pri každom mojom dotyku a ja som ho dráždila ešte viac.
„A vedel by si mi to dokázať?“ povedala som cez bozky a pretým, než som naše pery znovu spojila som sa nadýchla.
Zastal, jemne sa odo mňa odtiahol a pozrel mi do očí. Žmurkla soma predtým, než čokoľvek povedal, som pritlačila moje pery o tie jeho a on cúval von z kúpeľne. Jedným očkom som sledovala jeho kroky, aby som sa uistila, že cestou na poschodie nespadne. Viedol ma do jeho izby a neprestával ma bozkávať. Jemne kopol do dverí, ktoré sa v tej sekunde zatvorili a schmatol ma za stehná. Automaticky som si obmotala nohy okolo jeho bokov, no bála som sa, že mu spôsobím bolesť. Cítila som, ako mal celé jeho telo napnuté a ako veľmi sa snažil udržať ma.
„Milujem ťa,“ pošepkal mi na perách a lapal po dychu.
„Aj ja ťa milujem,“ povedala som z posledných síl, vášeň medzi nami ma nesmierne pohlcovala.
Jake so mnou prešiel pár krokov k posteli, na ktorú ma veľmi opatrne položil a znovu sa vrátil k mojim perám. Nemôžem to popierať, je až príliš dobrý v tom, čo robil. Jazykom som mu prešla po spodnej pere a keď sa naskytla príležitosť, vošla som mojím jazykom do jeho úst.
Cítila som sa úžasne. Je tu on a to je všetko, čo práve teraz potrebujem.
Sadla som si obkročmo a šibalsky som sa mu usmiala na perách. Moje pery som presunula k jeho krku, ktorý som začala jemne hrýzť. Vzdychol a pritlačil si mak sebe ešte viac.
„Vieš, ako veľmi ťa milujem?“ pošepkal chrapľavým hlasom a slastne si oblizol pery.
„Rovnako ako ja teba,“ pošepkala som mu na krku a moje ruky sa presunuli k jeho rozporku.
Jake ma zastavil a chytil mi ruky. Odlepila som sa od jeho krku a nechápavo som sa naňho pozrela.
„Myslím, že dlžím niečo ja tebe, nie naopak,“ povedal šibalsky a vyzliekol mi tričko, ktoré odhodil na zem. Začal ma bozkávať na pery a pretočil sa na mňa tak, že som bola pod ním. Chytila som mu tvár do dlaní a chcene som sa mu zahryzla do pery. Jemne zavrčal, čo mi naznačovalo, že sa mu to páči. Zatiaľ, čo sa jeho jazyk venoval tomu môjmu, jeho ruky mi rozopli už druhý gombík na rifliach. Jeho horúce pery presunul na môj krk a posúval sa nimi k môjmu hrudníku, až mi začal brucho zasypávať drobnými božtekmi. Zťažka som dýchala a snažila som sa udržať svoje telo v pokoji. Márne. Presne vedel, čo má robiť, aby ma dostal tam, kam chcel.  Pomaly mi sťahoval rifle, až ich dal úplne dole. Bola som len v spodnom prádle a túžila som len po tom, aby bol už konečne vo mne. Jedno telo. Nič iné, len čistá láska.
V jednej sekunde som sa prevalila opäť na neho a jazykom som mu prechádzala po sánke a vracala som sa k jeho perám. Jemne vrčal a vzdychal. Vedela som, že to robím dobre a neprestávala som. Začala som ho bozkávať na hrudi a jazykom som si robila cestičku k jeho vypracovanému telu. Ešte pár sekúnd a nevydrží to.
„Oh, Jess,“ hlasno zastonal a zatvoril oči, aby si to ešte väčšmi užil.
„Nevieš si predstaviť, ako veľmi si mi chýbala.“
„Pššt,“ pohrozila som mu.
„Teraz žiadne slová Smith.“
Prešla som mu jazykom k začiatku jeho teplákov, kde som sa zastavila a pomaly som mu ich začala zosúvať dole. Očkom som pozerala na to, ako si to užíva. Vrátila som sa mu tepláky presne tam, kde ich mal doteraz a užívala som si jeho prekvapeného výrazu. Schmatla som ich ešte raz, no tento raz aj s čierno-bielymi boxerkami. Zalapal po dychu a zťažka prehltol. O pár sekúnd som ho zbavila posledného kusu oblečenia, ktoré nedbalo skončilo na zemi a mohla som sa kochať jeho výbavou. Letmými dotykmi som mu po ňom prešla, na čo z jeho úst vyšiel hlasitý ston. Usmiala som sa a rozopla si podprsenku, ktorú som hodila na druhý koniec izby.
Spýtavo sa mi zahľadel do očí a chytil moje boky do rúk.
„Si tak nádherná,“ pošepkal a s jeho jazykom mi začal oblizovať a sať bradavku.
Hlasno som vzdychla a silno si zahryzla do pery. Robil to tak dobre, až som sa pomaly dostávala na vrchol. Moje srdce bilo tak silno, že som si myslela, že ak bude ešte chvíľu pokračovať, dostanem infarkt. Prestal ma uspokojovať a tajomne mi hľadel do očí. Chytil mi bradu medzi palec a ukazovák a spojil naše pery vo vášnivom bozku. Opatrne, akoby som bola niečo vzácne, sa prevalil na mňa a položil moje telo na posteľ. Obmotal okolo nás deku a oboch nás zakryl.  Jeho ruky chtivo schmatli moje nohavičky a ťahali ich dole. Zahryzol si do pery a o pár sekúnd sa nemohol nabažiť pohľadu na moje nahé telo. Zalapal po dychu a jeho hruď sa nekontrolovateľne hýbala. Pritisol svoje pery k mojim a zapojil dohry aj jeho jazyk. Nemohla som to už vydržať. Potrebovala som ho. Teraz.
„Jake!“ vzdychla som tak hlasno a tak chtivo, až sa prestal ovládať.
„Chcem ťa! Teraz!“
Moje vzdychy a túžby vyhrali a zlomili ho. Prehltol a oblizol si pery.
Prehlo ma v chrbáte z toho neopísateľného pocitu, ktorý práve teraz pohlcuje moje telo. Z oboch vyšli hlasité vzdychy. Umlčal ma bozkami, ktorými ma každú sekundu zasypával. Konečne som ho cítila. Cítila som lásku, ktorú do toho dáva. Cítila som jeho lásku ku mne. Nebolo to len živočíšne, bolo to niečo viac. Boli sme to my. Silno som si zahryzla do pery a vášnivo som ho pobozkala.
„Milujem ťa,“ vyslovil už po stýkrát v tento večer a pritisol svoje pery o tie moje.
„Aj ja ťa milujem,“ ubezpečila som ho.
„Veľmi.“
Naše telá do seba perfektne zapadali a ja som si priala, aby tento okamih nikdy neskončil.

Bola to už celá večnosť, čo sa vo mne pohyboval a ja som sa toho pocitu nemohla stále nabažiť. Perfektné, úžasné, dokonalé. Tieto slová presne vystihovali moje pocity. Jake začal prirážať čoraz silnejšie a to vystupňovalo naše vzdychy a výkriky. Vedela som, že sa blíži k svojmu vrcholu a tak isto aj ja som nebola ďaleko od toho môjho. Jake sa celý unavený zvalil vedľa mňa a spoločne sme rozdýchavali to, čo sa práve stalo. Lapala som po dychu a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Oblizla som si pery a otočila som hlavu smerom k Jakeovi, ktorý, súdiac podľa jeho výrazu, nebol dostatočne pri zmysloch. Prikryla som sa dekou a trochu som sa nadvihla, aby som ho mohla pobozkať.
„Bola… si… úžasná… zlatko,“  šepkal s trasľavým hlasom.
Uškrnula som sa a letmo ho pobozkala na pery.
„Milujem ťa.“
Pritisol si ma k sebe tak, že som si hlavu položila na jeho zdvíhajúcu hruď. Pobozkala som ho na ňu a vychutnávala si ten príjemný pocit, ktorý ma obklopoval.

Foto: Tumblr 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here