Z pohľadu Jakea – Prechádzal som chodbou a zamieril som do jedálne. Kuchárka mi na tanier vyklopila nejaký slizký hnus, nad ktorým som prevrátil oči a radšej som s ním bez slov odišiel. Pri mojom stole ma ako vždy, čakala moja partia. Len som kývol hlavou na znak pozdravu a sadol som si k nim. Rozprávali sa o ich plánoch na párty, no mne hlavou prúdili iné myšlienky. John. Čo sa deje? Poznám ho už 3 roky a nikdy nemal taký strach, ako teraz. Muselo sa stať niečo, z čoho sa len tak rýchlo nevyseká. Tentokrát mu ide o rodinu? Tí bastardi sa mu určite vyhrážajú. [sociallocker]

„Smith je späť!“ ozval sa za mnou známy hlas, ktorý ma vytrhol z myšlienok.
„Candice,“ otočil som sa a jemne som povytiahol obočie.
„Čo sa sem priviedlo tentokrát?“ spýtala sa.
„Poď a sadni si,“ vyzval som ju a pozrel som sa na chalanov. Mykol som hlavou do jednej strany a oni pochopili, že majú vypadnúť. Candice si sadla oproti mne, a ako vždy sa sladko usmiala.
„Práca, zlatko, práca,“ odpovedal som jej na jej otázku.
„Stále ten rovnaký Smith?“
„Stále tá rovnaká Candice, ktorá vládne škole?“ spýtal som a nútene som sa zasmial.
„Uhádol si,“ povedala s povýšeneckým tónom a pomrvila sa na stoličke.
„S kým „bojuješ“ tento rok?“
„Už roky je to jedna osoba, Jessica Tylerová.“
„Jessica?“ spýtal som sa a pobavene som zvráštil čelo.

Candice –  dievča ako z tínedžérskych filmov. Ale nie je blondínka. Malé a hnusné dievčatko, ktoré sa zahráva so všetkými, ktorí jej prekrížia cestu. Bohatý otecko jej kúpi všetko na čo ukáže a na jej sexy vzhľad by zbalila každého. Musím sa priznať, že to zabralo aj na mňa. Pred dvoma rokmi som s ňou bol viac než kamarát. Bolo naše malé tajomstvo. Nazval by som nás kamarátmi s výhodami.
„Stihla som započuť, že sa s ňou ťaháš,“ zasmiala sa.
„Nechcem ti kaziť ilúzie, no ju nezbalíš. To dievča je na teba príliš dobré a navyše je chytrá, aby si začínala niečo s tebou!“ víťazne povytiahla obočie a našpúlila pery.
„Fámy sa tu šíria rýchlo,“ s úsmevom som pokrčil nos a ignoroval som jej odpoveď.
„Len fámy o ľudoch, o ktorých chceme počuť. A ver mi Smith, o tebe vraví celá škola.“
„Stihol som si všimnúť. No o tebe som nič nové nepočul,“ zahľadel som sa na ňu a nahol som sa k nej bližšie. Vystrela sa a nahla sa ku mne, až sme sa skoro dotýkali tvárami. Presunula sa k môjmu krku a zašepkala: „Porozprávam ti o mne… dnes večer.“
„No koho to tu nevidím? Faithová so Smithom?“ ozvala sa za mnou Emily. Candice sa odomňa odtiahla a venovala Emily vražedný pohľad.
„Emily,“ povedal som jej meno.
„Ja už asi pôjdem,“ postavila sa Candice, keď počula tón, akým sa so mnou bavila Emily. Odišla a o pár sekúnd jej miesto vystriedala Emily.

„Prečo sa ku mne dneš všetky dievčatá tak hrnú?“ spýtal som sa ironicky a poklipkal som očami.
„Ktoré slovo z vety, drž sa od nej ďalej, si nepochopil?“ rozčúlila sa a ignorovala moju narážku. Samozrejme, že prišla kvôli Jessice. Nič iné som od nej nečakal, pretože my dvaja si už aj tak nemáme čo povedať. Len nechápem, prečo jej tak záleží na tom, aby som si od nej držal odstup.
„Počuj Emily,“ začal som.
„Už nemáme 16 ani 17. Obaja žijeme v iných svetoch. A to, koho vozím ráno do školy, alebo to, koho zdravím, ťa nemusí zaujímať.“
„Ak sa jedná o Jess, je to aj moja vec!“ zasyčala.
„Lenže tu sa nejedná o Jess, ale o teba,“ provokatívne som sa usmial a prebodol som ju očami.
„Č-čo?“ začala koktať. Presne som to vedel.
„Sú v tom city ku mne. Tvoje city ku mne,“ povedal som a dal som dôraz na slovo tvoje.
„Och, to je… absurdné!“ zvráštila čelo a znervóznela. Trafil som do čierneho. Čakal by som všetko, no to, že bude po 2 rokoch ku mne ešte niečo cítiť ma zarazilo.
„Absurdné?“ povytiahol som obočie.
„Rozprávam sa tu snáď s každým, no tebe vadí, keď prehodím pár slov s Jessicou. Náhoda, čo? A to, že som ju dnes ráno doviezol do školy bolo pre to, lebo v našom hoteli so svojím otcom s bratom prespali. No ty si si to vyložila po svojom a celé si to zveličila. Ale pamätaj si,“ nahodil som vážny výraz a pozrel som sa jej rovno do očí.
„Po tom, ako si ma zradila, v mojom živote už nemáš miesto,“ postavil som sa od stola a nechal som ju tam. Bola zmätená a vykoľajená. Bola presne to, čo som chcel, aby bola.

Z pohľadu Jessicy

Videla som dobre? Candice Faithová sa prechádza po školskej chodbe? Otvorila som svoju skrinku a dúfala som, že si ma nevšimne.
„Ahoj Jessica,“ podišla ku mne a usmiala sa.
„Candice,“ vyslovila som jej meno a nasilu som sa usmiala.
„Tvoj prestup na inú školu sa nekonal?“ spýtala som sa a zabuchla dvere na skrinke.
„Vieš, že by som ťa nemohla opustiť,“ povedala ironicky.

S Candice sme nepriateľky už od prvej triedy. Vždy musela byť niečo viac než ostatní, vždy musela byť tá najlepšia. Už ako malá priťahovala pozornosť všetkých chlapcov, no aj dievčat. No jedného dňa urobila chybu. A tou chybou bolo, že si sadla predo mňa. Moje šikovné ručičky, v ktorých som držala ostré nožničky sa nenávideli s jej dlhými vlasmi. Stačil jeden pohyb a odstrihla som jej riadny kus. Od tej chvíle sa obe neznášame a ona robí všetko pre to, aby ma potopila. Už sme si obe mysleli, že budeme v poriadku, no keď som ju minulý rok porazila v súťaži krásy, išla ma doslova a do písmena zabiť.
„Myslela som si to,“ povedala som a nenápadne som prevrátila očami.
„Rada by som sa s tebou ďalej rozprávala, no mám na práci niečo lepšie, než si ty.“
„Sme na tom úplne rovnako,“ povedala som s úsmevom.
„Uvidíme sa.“
„Čo? Kde?“
„Na tréningu roztlieskavačiek,“ víťazne som sa usmiala a s pocitom výhry som odišla. Divím sa sama sebe, že som sa tam prihlásila. No nemohla som si nechať ujsť jej výraz. Milujem ten pocit výhry.

Zdroj: Facebook | Foto: Tumblr [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here