Oprela som sa o rad skriniek a hlasno som vzdychla. Tvár si vložila do dlaní a pomaly si po nej prešla. Rýchlo som poklipkala očami, chcela som totiž, aby toto všetko bol len sen a ja sa o pár sekúnd zobudím. Ale nebol to sen. A čakala som to snáď? 

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here