Bežala som nevedno kam a z očí mi padalo neskutočne veľa sĺz. Lapala som po dychu a aj keď som bola vyčerpaná, neprestávala som utekať. Chcela som byť preč od jeho domu, od neho, od všetkého, čo mi povedal. Cítila som sa zničene, ubolene, utrápene, ako oklamaný idiot. Vlastne to neboli len pocity, bola to hnusná skutočnosť. Cítila som, ako mi nepríjemne hučí v hlave. Chytila som sa za ňu a snažila som sa dostať z nej preč všetko. Emócie. Strach. Bolesť. 

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)