Z pohľadu Jakea
Auto som uložil do garáže a naštvane sa blížil k vchodovým dverám. Otvoril som ich a následne nimi silno tresol. Všetky pocity a hnev sa dostávali na povrch a ja som si myslel, že o chvíľu explodujem. Som naštvaný sám na seba, pretože som idiot, ktorý sa občas neovládne a povie hlúpe veci. V hlave mi vírili Jessicine slová. 

-Ale nespoliehaj sa na to, že po dnešku bude všetko v poriadku.-
Bol som k nej zlý, priam odporný a nechal som sa uniesť emóciami, ktoré vo mne vyvolali spomienky. Stratil som ju.
Prstami som si zašiel do vlasov a silno sa potiahol za končeky. Popod nos som si mrmlal snáď tisíc sprostých nadávok, dokým ma nevyrušil Georgov hlas.
„Dnes si tu nejak skoro,“ počul som, ako povedal a jeho hlas sa niesol z obývačky.
Urobil som pár krokov a o pár sekúnd som uvidel Georga pri skrinke s alkoholom. Schmatol do ruky prvú fľašu whiskey a skrinku opatrne zatvoril. Otočil sa na mňa s miernym úškrnom a pokojne sa rozvalil na pohovku. Vzdychol som a bez slova si sadol oproti nemu na kreslo. Obe ruky som si položil na operadlá a pozeral som sa na klavír v rohu obývačky.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma, keď som bol dlhšiu dobu ticho a otvoril fľašu, z ktorej sa okamžite napil.
Mykol som plecom a nervózne som búchal nohou o koberec.
„Som idiot.“ Konečne som sa odvážil pozrieť sa naňho a čakal som, čo zmysluplné z neho vylezie.
Prikývol a jeho tvár spozornela.
„Pokračuj,“ vyzval ma a krútil fľašou v ruke.
Stlačil som pery do úzkej čiary a vydýchol som.
„S Jess sme sa pohádali. Teda,“ odkašľal som si, „ja som sa pohádal s ňou. Povedal som to, čo by som nemal nikdy povedať žiadnemu dievčaťu a už vôbec nie jej. Skrátka a dobre, vybuchol som.“
George si znova odpil z fľaše a chápavo prikyvoval, akoby ho to naozaj zaujímalo. V skutočnosti som presne vedel, čo sa v jeho hlave odohrávalo. Si debil Smith a môžeš si za to sám.
„Vieš, vraví sa, že nič nie je tak hrozné, aby to nemohlo byť horšie. Alebo lepšie?“ mávol rukou a bolo mu to jedno. Uprel na mňa svoj zrak a posmešne zvráštil čelo.
„Povedal som, že sa niekedy sám sebe divím, prečo s ňou strácam čas. Ako veľmi je to hrozné?“ spýtal som sa a zúfalo som dúfal, že mi povie niečo povzbudivé.
Z jeho tváre ihneď zmizol jeho typický úškrn a jeho oči prebodávali každý milimeter môjho tela.
„Si vážne idiot Smith, vieš to? Si naozaj stratený prípad. Myslel som si, že ak ťa človek pozná dlhšie, že ho nemôžeš prekvapiť, ale mýlil som sa. Si naozaj idiot.“
Prevrátil som očami nad tým, čo práve povedal a snažil som sa nebrať to až príliš osobne. „Čakal som podporu, ale myslím, že od teba sa jej nikdy nedočkám,“  znechutene som pokrútil hlavou a oblizol som si pery.
„Prepáč bro, ale tentokrát som na jej strane,“ uškrnul sa.
„Ale jedna vec mi naozaj vŕta v hlave,“ prehovoril a zdvihol ukazovák na ľavej ruke.
„Čo ťa mohlo tak vytočiť, aby si dievčaťu, s ktorým chodíš, dá sa povedať, že už dlhší čas, povedal niečo takéto?“
„Bol som nervózny a podráždený, dobre?“ vyprskol som. Znervózňoval ma fakt, že mal vo všetkom zase pravdu.
„Vieš sa ovládať, tak mi tu nerozprávaj tieto omáčky a povedz mi, čo tak zlého urobila, že si sa ku nej správal ako hajzel,“ povedal vážnym tónom a uprene sa na mňa pozeral.
Pomrvil som sa v kresle a lakte som si oprel o stehná, aby som si mohol podoprieť hlavu. „Dnes som videl Jazmyn. Po dvoch dlhých rokoch som ju dnes náhodne stretol.“
George na mňa prekvapene pozeral a nespúšťal zo mňa oči. Fľašu whiskey položil na stôl a bolo na ňom vidieť, že rozmýšla.
„Počkaj,“ zastavil ma a poškrabal sa na zátylku.
„Ty si videl Jazmyn. Tvoju sestru Jazmyn? Veď ju predsa nikto nevidel od doby…“ zasekol sa, „čo utiekla.“
Pichlo ma pri srdci, keď to vyslovil. Bola to moja chyba a ja som si toho bol vedomý. Už dávno som mal niečo urobiť, pokúsiť sa ju nájsť, alebo tak niečo. Lenže som na to proste nemal.
„Viem,“ vzdychol som.
„Ale keď som dnes išiel s Jess na večeru, tak…“
„Na večeru?“ podozrivo sa na mňa pozrel a s úškrnom si ma premeral.
„Môžeš ma to nechať dohovoriť?“ precedil som cez zuby. George stíchol a nasadil vážnu tvár. „Zastavili sme sa v supermarkete, pretože bola hladná. Keď sme prechádzali regálmi, zbadal som ju. Je nádherná,“ usmial som sa.
„Ale bol som zbabelec a nechcel som ju vidieť, pretože som si bol istý, že ma stále nenávidí. Chcel som odísť, no Jess sa nedala odbiť a naliehala, aby som sa k nej prihovoril,“ zhlboka som sa nadýchol, aby som nabral dych a pokračoval som.
„Povedal som jej jasné nie, no ona k nej vykročila a ja zdrhol. Bolo to pár minút, čo tam ostala a ja neviem, o čom sa bavili. Keď prišla k autu a sadla si doň, naširoko sa usmievala, ale vo mne vrelo. Len som nechcel, aby sa do toho plietla, pretože táto časť minulosti je pre mňa dosť bolestivá.“
„Chápem,“ prikývol.
„Preto si sa naštval a vynadal si jej v podstate za pomoc?“ zvráštil čelo už asi po stýkrát v tento deň a nechápavo krútil hlavou.
„Áno bro, si vážne idiot!“
„Vážne mi nepomáhaš!“ povedal som a ironicky som sa usmial.
„Nechcel som, ale stalo sa. Celú cestu plakala, videl som to. No ako vravíš ty, som idiot a nič som s tým nespravil. Nechal som ju odísť z auta bez rozlúčky či ospravedlnenia. Teraz sa sám seba pýtam, prečo som to vlastne spravil, keď ona jediný človek na svete, pri ktorom sa cítim maximálne uvoľnený a vždy sám sebou.“
„Pretože si idiot,“ mykol plecom, akoby sa nič nestalo a potlačoval smiech.
„Pochopil som správne, že chceš odo mňa radu?“ spýtal sa a jeho oči zaiskrili. Prikývol som a aj keď si to nerád pripúšťam, vážne potrebujem pomoc.
„Naštartuj auto a padaj za ňou,“ zasmial sa, akoby to bola samozrejmosť.
Zdvihol som jedno obočie a prešiel som si rukou po vlasoch.
„Teraz?“
George sa zúfalo chytil za čelo a nahlas vzdychol.
„Nie, zajtra! Áno, hneď teraz!“
Ak by nebol môj kamarát, myslím, že by som mu práve teraz zakrútil krkom. Neuveriteľne ma iritoval svojimi narážkami na mňa, no vedel, som, že to viac-menej myslí v dobrom.
„Fajn,“ vzdychol som a postavil sa z kresla. Natiahol som sa po fľašu whiskey, aby som sa predtým, než pôjdem napil, no George ju schmatol a s úškrnom pokrútil hlavou. Otrávene som prevrátil očami a urobil som pár krokov vpred, no zastavil som sa.
„A George? Nevrav otcovi o Jazmyn, dobre?“
Len súhlasne prikývol a zamával mi fľašou. Ráznym krokom som vyšiel z obývačky a otvoril vchodové dvere. Už zdiaľky som tlačítkom na kľúčoch, ktoré som vytiahol zo zadného vrecka riflí, otvoril garáž. Nastúpil som do auta a vycúval s ním až na príjazdovú cestu a pomaly som pridal plyn.

Z pohľadu Jess

Už hodinu som sedela za stolom s knihami a pokúšala som sa nejak odreagovať, no nešlo to. Robila som všetko možné pre to, aby som nemyslela na dnešok, ale akonáhle sa mi vybavila naša hádka, pustili sa mi slzy. Bolo mi z toho hrozne a nedokázala som sa na nič sústrediť. Thomas sa ako vždy hral vo svojej izbe a môj otec opäť nebol doma.
Položila som pero na otvorený zošit z angličtiny a postavila sa zo stoličky, aby som išla otvoriť balkónové dvere. Príjemný vánok mi okamžite udrel do tváre a ja som sa zhlboka nadýchla čerstvého vzduchu. Dvere som nechala pootvorené a podišla som k zásuvke s čistým spodným prádlom a vybrala som všetko, čo som potrebovala. Zasvietila som lampičku na nočnom stolíku a následne aj na stole a zhasla veľké svetlo. Otvorila som dvere na izbe a jemne ich privrela. Vošla som do kúpeľne a prvé, čo som urobila bolo, že som sa pozrela na môj odraz v zrkadle. Nespoznávala som sa. Bledá pleť, zaslzené oči, kruhy pod očami a rozmazaná špirála všade po mojej tvári. Pretrela som si oči rukami a unavene vzdychla. Pustila som sprchu, aby sa voda v hlavici zohriala a začala sa vyzliekať. Rozpustila som si vlasy a vliezla do horúceho kúta. Nechala som, aby ma voda pálila po celom tele. Bol to uvoľňujúci pocit po tom všetkom. Naozaj som ani len netušila, že ma to až tak vezme. Bola to len hlúpa, hlúpa hádka, nad ktorou som premýšľala každú sekundu. Chcela som to vypnúť a na pár hodín odstrániť tú bolesť v srdci. Ale nešlo to.

Ešte minútu som len stála v kúte a nechala som sa uspávať horúcim prúdom vody. Vyliezla som zo sprchy a okolo tela si obmotala uterák. Postavila som sa pred zrkadlo a druhým uterákom si začala sušiť vlasy. Vyzerala som omnoho lepšie. Do líc sa mi vrátila farba a oči mierne odpuchli. Keď boli moje vlasy dostatočne suché, obliekla som si tričko s krátkym rukávom, ktoré bolo asi o tri čísla väčšie než moja pôvodná veľkosť a čisté spodné prádlo. Špinavé veci som hodila do koša na prádlo a vyšla som z kúpeľne. Zastala som pred ňou a počúvala som, či sa už otec nevrátil. Keď som nepočula ani hlas, mykla som plecom a otvorila som dvere na mojej izbe. Moje oči ihneď padli na Jakea ktorý nervózne sedel na kraji mojej postele a pozeral na hodinky. Môj tep sa behom sekundy zrýchli a srdce vynechávalo údery. Zabuchla som dvere, aby si všimol, že som už tu. Prekvapene som na neho pozerala a keď sa nám stretli pohľady, rýchlo som sklopila zrak.
„Jess,“ vzdychol mierne nadšene a aj keď som ho nevidela, vedela som, že sa usmieva.
„Nemal by si tu byť,“ povedala som chladne a zamkla dvere pre prípad, že by prišiel otec, alebo by sem vpálil Thomas. Podišla som k stolu a začala som odpratávať knihy do školy. Snažila som sa robiť čokoľvek, len aby som sa vyhla jeho pohľadu a nádherným tmavohnedým očiam. Zatiaľ čo on ticho sedel, ja som hádzala všetky perá do zásuvky na stole.

„Jess, je mi ľúto, čo sa dnes stalo a…“
„To je fajn, že ťa to mrzí,“ skočila som mu do reči a zatvorila som zošit angličtiny.
„No teraz by si mal odísť.“ Možno som až príliš hnusná, no musí pocítiť to, ako sa cítim ja. Hlasno vzdychol a jeho telo padlo na moju posteľ. Otočila som sa, aby som ho videla. Jeho nohy boli pevne na zemi a ruky mal za hlavou. Nevidela som, kde presne sa pozerá, ale cítila som, že bol mierne vykoľajený z mojej reakcie na to, že sa tu objavil.
„Prečo musíš byť tak tvrdohlavá?“ spýtal sa ma vážnym tónom a vyšvihol sa naspäť hore, presne, ako pred pár sekundami. Konečne sme sa vzájomne pozerali do očí, no ani jeden nič nevravel. Jeho pohľad mi naznačoval, aby som niečo povedala.
„Môžeš prosím zopakovať to, čo si povedal pred pár sekundami, prosím?“ spýtala som sa ho mierne podráždene, pretože najväčší ignorant na svete ma práve nazval tvrdohlavou.
„Si tvrdholavá,“ povedal a pozeral sa mi priamo do očí. Jeho presvedčivý tón ma neskutočne iritoval a mala som chuť mu tresnúť dverami pred nosom, no uvedomila som si, že sa sem zakradol balkónom.
„To mi vraví egoistický pako, ktorý si myslí, že má vždy pravdu? Naozaj?“ pýtala som sa ho a zúfalo som sa rozosmiala.
„Neskutočné,“ pokrútila som hlavou a naštvane sa na neho pozrela.
„Budeš mi vravieť veci, ktoré o sebe viem, alebo ma necháš hovoriť?“ mierne sa usmial a oblizol si pery.
„Si neskutočný!“ prevráila som očami a vzdychla. Na jeho tvári sa objavil slabý úškrn a cítil sa ako víťaz, pretože ma práve dostal. Mala som ho prečítaného.
„Ďakujem, zlatko,“ povedal posmešne.
„Možno by som sa mal vrátiť k tomu, prečo som tu, však?“
„No to by si asi mal, pretože by som si rada išla konečne ľahnúť,“ povedala som otrávene. Bola som znechutená z toho, že prišiel a nevedel sa dostal k pointe. Znervózňoval ma už tým, že vôbec prišiel.
„Prepáč mi to, prosím,“ vyšlo z neho a v hlase bolo počuť mierne zúfalstvo, čo naznačovalo, že ho to naozaj mrzí.
„Čo presne máš na mysli?“ naťahovala som ho a hrala sa na hlúpu.
„Naozaj toto musíme robiť?“ vzdychol a vyhodil ruky do vzduchu.
„Neprišiel som sa s tebou hádať, ale udobriť. Prosím, nebuď na mňa zlá, pretože som vybuchol, ale odpusť mi, lebo som bol idiot a naozaj ma to mrzí.“

Ostala som mierne v šoku z toho, čo mi rozprával. Teda, chcem povedať, že ešte nikdy nebol takýto. Tak otvorený a… milý? Pozeral na mňa smutnými očami a ja som sa musela usmiať. Bol tak zlatý, že by bol hriech neodpustiť mu.
„Poď ku mne a povedz mi na to niečo, prosím,“ nastavil mi svoju ruku a ja som váhala. O pár sekúnd ma stiahol na seba tak, že som na ňom sedela obkročmo. Pevne ma chytil za stehná a ja som si ruky obmotala okolo jeho krku. Oprel si čelo o to moje a pozrel mi priamo do očí. „Odpúšťaš mi?“ zašepkal mi pri perách, až ma príjemne zamrazilo. Jeho mätový dych som cítila na mojej horúcej pokožke a mala som chuť ho pobozkať a nič nepovedať.
„Povedz niečo, Jess,“ znovu pošepkal a pritlačil si ma viac k sebe. Nenápadne som zalapala po dychu, no všimol si to.
„O-odpúšťam ti,“ koktala som a srdce som cítila až v krku.

Šťastne sa usmial a jemne vydýchol. Objal ma okolo pása a ruky si položil na môj chrbát. „Teraz ťa pobozkám, dobre?“ oznámil mi a nečakal na moju reakciu. Pootvoril ústa a jemne mi potiahol spodnú peru. Keď videl, že neprotestujem, začal moje pery zasypávať drobnými bozkami a jeho jazyk vošiel do mojich úst a vyhľadal ten môj. Pevne ma objímal a cítila som, ako sa na jeho perách pohráva úsmev. Dal do nášho bozku veľa. Vášeň, ktorá medzi nami bola a lásku, ktorú sme obaja cítili. Nemohla som si pomôcť, ale bol to môj najkrajší bozk v živote. Ten spôsob, akým jemne hrýzol moje pery a skúmal ma jazykom, bol neskutočný.
„Už nikdy nebudeš plakať, sľubujem,“ zašepkal cez bozky a jeho hruď sa nekontrolovateľne hýbala.
„Už nikdy sa nezopakuje niečo podobné, ako dnes.“
Zašla som mu rukami do vlasov a jemne som ho škrabkala. Naše pery, spojené v nekončiacom bozku sa nechceli od seba odlepiť. Bolo to to najlepšie po hádke, bolo to niečo, čo sme obaja potrebovali.
Verila som mu tak veľmi. Verila som každému slovu, ktoré povedal, pretože viem, že to myslel vážne. Miluje ma, presne tak, ako ja milujem jeho. Šialene. Neskutočne. Bezhlavo. Zakázane.
Po pár minútach prerušil náš bozk, aby sa mohol zhlboka nadýchnuť a pevne si ma k sebe pritisol, aby som mala istotu, že s ním som v bezpečí.
„Milujem ťa,“ povedal a pobozkal ma na nos. Zvráštila som ho, pretože ma to šteklilo a jemne som sa zasmiala. Dve slová, ktoré sa tak nádherne počúvali. Ešte pred pol hodinou som sa trápila a teraz som najšťastnejší človek na svete, pretože mám jeho.
„Aj ja ťa milujem,“ povedala som mu.
„Veľmi.“
Pevne ma uchopil za boky a opatrne ma položil na posteľ. Hlavu si podoprel lakťom a zamilovane ma hladkal po vlasoch. Moje líca horeli a srdce pomaly vyskakovalo z hrude. Pozerala som sa hore na jeho usmievajúcu tvár a starostlivý pohľad.

„Mrzí ma dnešok,“ povedal a v jeho očiach bolo vidieť sklamanie.
„Mrzí ma tá večera a všetko, čo sa stalo.“
„Netráp sa tým, dobre?“ utešovala som ho a otočila som sa tvárou k nemu.
„Zabudni na to.“
„Ako na to mám zabudnúť, keď som bol na teba nepríjemný? Nikdy som to nemal nechať zájsť tak ďaleko,“ vzdychol a stále mi prstami prechádzal po vlasoch.
„Tak na to nemysli, prosím,“ usmiala som sa a pozrela sa mu do očí. Nemo prikývol a pobozkal ma na čelo.
„Mal by som ísť,“ prehlásil a mne zmizol úsmev z tváre. Nechcela som, aby odišiel. Nie teraz. Nesúhlasne som pokrútila hlavou a on sa pobavene zasmial.
„Ešte chvíľu, dobre?“  nahodila som široký úsmev a nečakala som na to, čo povie.
„Odídeš, až keď zaspím.“
Posadila som sa na posteľ a presunula sa vyššie a zakryla som sa dekou. O pár sekúnd som cítila Jakeove ruky obmotané okolo môjho pásu.
„Si to najkrajšie dievča, aké som kedy videl,“ pošepkal mi do ucha a pobozkal ma na líce.
„Si ten najväčší klamár, akého som kedy stretla,“ povedala som a obaja sme sa zasmiali. Pritiahol si ma k sebe čo najbližšie a ja som pomaly zatvorila oči.

Foto: Tumblr [/sociallocker