„Prepáč zlatko, ale ty nikam neodchádzaš!“ pred mojím okienkom sa objavila Candice v oblečení na roztlieskavanie a môj otec okamžite vypol motor. Prekvapene na ňu pozeral a sledoval, čo sa bude diať.
„Ak si zabudla, dnes máš tréning, presne tak, ako každý deň!“ povedala otráveným tónom, akoby to, že sa so mnou rozpráva, bolo utrpenie. [sociallocker]

„O čo ide?“ spýtal sa jej môj otec, ktorý vystúpil z auta. Zabuchol za sebou dvere, lakťom sa oprel o kapotu auta a na nos si nasadil slnečné okuliare.
Candice sa naširoko usmiala a nahodila priateľský postoj.
„Prepáčte, pán Tyler, ale je v skutku nemožné, aby ste Jessicu práve teraz odviezli domov.“
„Prečo?“ spýtal sa prekvapene a napravil si okuliare.
„Deje sa niečo, o čom by som mal vedieť?“
„Myslím, že áno,“ falošne zaklipkala očami a nenápadne mykla hlavou, aby som vystúpila. „Naše školské futbalové družstvo potrebuje pri každom zápase poriadne povzbudiť a my sme cheerleaderky, ktoré ich povzbudzujú. A Jessica, ktorá je mimochodom, veľmi nadaná, patrí do nášho družstva roztlieskavačiek, ktoré každý deň po škole tvrdo pracuje na nových zostavách a zdokonaľuje ich.“

Vystúpila som z auta, prehodila si tašku cez plece a neveriacky pozerala na falošnú Candice. Čo si to tu vymýšľa? Celý polrok som jej nechýbala a zrazu chce, aby som išla na tréning? O čo jej ide? Ak mi chce naozaj zničiť život aj ona, darí sa jej to.
Zatiaľ čo sa milo usmievala na môjho otca, ja som ju nenávistne prebodávala pohľadom. Na sekundu sa na mňa pozrela a venovala mi široký úsmev. Krava.

„Odkedy chodíš na nejaké tréningy?“ spýtal sa ma otec po pár sekundách ticha.
Bála som sa čokoľvek povedať, pretože ak nemám klamstvo dostatočne premyslené, nikdy nevyjde a môj otec na to vždy príde.
„No, ja…“ koktala som. Cítila som, ako sa mi zvýšil tep a srdce mi prudko bilo.
„Od začiatku roka, predsa,“ skočila mi do reči Candice.
„Každé dievča, ktoré patrí do nášho družstva dostalo papier, ktorý musel rodič podpísať. Určite ste ho na začiatku roka podpisovali,“ jemne sa zasmiala a mávla rukou,  akoby to bola samozrejmosť. Akoby klamanie môjmu otcovi bola hračka. Ale musím priznať, že jej to išlo. Bola tak prefíkaná a vedela dokonalo manipulovať s ľuďmi. Ale stále tu bolo niečo, čo mi vŕtalo v hlave. Prečo to robila?
„Nie som si istý, že by mi Jessica dávala nejaký papier,“ rozmýšľal otec a zamyslene si šúchal bradu.
„Určite dala,“ povedala s úsmevom a tak presvedčivo, že keby som nevedela pravdu, skočila by som jej na to.
„Však, Jess?“ upriamila zrak na mňa a čakala na odpoveď. V jej očiach som videla, že ak bude odpoveď nesprávna, zabije ma. Doslovne.
Nadýchla som sa a pripravovala sa na ďalší nával klamstiev otcovi, keď ma prerušilo vibrovanie Candiceinho mobilu.

„Prepáčte,“ ospravedlňujúco sa usmiala a odomkla mobil. Nenápadne som pozrela na otca, ktorý ma očami doslova prebodával. Bol zmätený rovnako ako ja. Pramienok vlasov som si zastrčila za ucho, keď som pri ruke zacítila niečo studené.  Bol to Candicein mobil, ktorý mi práve teraz nenápadne vopchala do dlane.
„Pán Tyler, naozaj vás prosím, aby ste ju na ten tréning pustili,“ prosíkala Candice, zatiaľ čo som si prečítala správu, ktorá jej prišla.
Od : Jake  Pre Jess : Spolupracuj, inak budeš celý život sedieť doma a ja nebudem mať možnosť ťa vidieť. Milujem ťa.

V tej chvíli mi to všetko doplo. Candice zahovára a klame len pre to, aby som teraz nemusela ísť domov, ale mohla by som na pár hodín byť s Jakeom. No než to stihol môj mozog dokonalo spracovať, bolo neskoro.
„Nie,“ odpovedal môj otec.
„Jessica má domáce väzenie a momentálne má všetko zakázané.“
Vedela som, že keď niečo vyzerá nádejne, pri mojom otcovi sa to okamžite rozpadne. Ak pomyslím, že by som o pár minút mohla byť tajne s Jakeom namiesto nudného trčania doma, chcem od radosti skákať. Ale teraz? Všetko v mojej hlave sa rozplynulo.

„Pán Tyler, prosím!“ naštvane zavrčala Candice.
„Je mi naozaj a úprimne jedno, že práve teraz nemôže nikde chodiť, ale toto je niečo, čo vymyslela škola. Ak nechcete, aby tam chodila, tak prosím! Môžte sa o tom osobne porozprávať s riaditeľom, ale myslím, že si tým veľmi nepomôžete vzhľadom na to, že má na starosti dôležitejšie veci, než sú vaše zákazy a príkazy!“
Vyvalila som oči a neveriacky pozerala na podráždenú Candice, ktorá pred pár sekundami slušne vynadala môjmu otcovi. Pozerala som raz na ňu, raz na otca. Videla som, ako sa jej nadvihuje hrudník. Po minúte hustého ticha sa otec konečne rozhodol niečo povedať.

„Ten tréning,“ prehovoril a zložil si okuliare z očí.
„O ktorej končí?“
Candice a ja sme spoločne vydýchli a obe sme sa šťastlivo usmiali.
„Zvyčajne končí o siedmej, ale vždy sa tak o hodinu pretiahne,“ povedala a ruky si spojila za chrbtom.
„A čo sa týka odvozu,“ stihla mu skočiť do reči skôr než vôbec niečo povedal.
„Nebude problém Jessicu odviezť domov. Idú s nami ešte dve kamarátky a váš dom je hneď po ceste.“
„Fajn,“ napokon vzdychol a z vrecka vytiahol krabičku cigariet. Vytiahol jednu, ktorú si vložil medzi spojené pery a následne zapálil.
„O ôsmej budeš doma,“ povedal a z úst mu vyšiel biely obláčik dymu.

Moje telo chcelo od šťastia skákať a ústa šialene kričať. Nemohla som uveriť, že som práve tak dokonalo oklamala svojho otca. Vlastne to bola zásluha Candice. Viem, neznášame sa a robíme všetko pre to, aby sa každá z nás mala čo najhoršie, ale pomohla mi. Cez tú všetku nenávisť, čo k sebe chováme.
„Áno, oci,“ pošlušne som prikývla a odstúpila som od auta na úroveň Candice.
Prebodol ma prísnym pohľadom a nastúpil do auta. Ľavou rukou sa oprel o okienko a poklepkal po cigarete, aby z nej spadol zhorený tabak a pravú položil na volant. Naštartoval auto a pomaly cúval zo školského parkoviska. Zamávala som bratovi a s Candice sme čakali, kým auto nezíde z dohľadu.

„Za toto by ma mali nominovať na Oskara,“ prevrátila očami Candice a zničene vzdychla.
Len som sa usmiala a objala som si ruky.
„Prečo si to urobila?“ spýtala som sa jej s vážnym výrazom.
„Urobila čo?“ spýtala sa, akoby nevedela, čo sa pred pár sekundami udialo.
„Prestaň, dobre?“ zvráštila som čelo a zvýšila som hlas.
„My dve sa nenávidíme a práve si mi pomohla. Čo ti Jake sľúbil?“

Zasmiala sa. Bola to presne tá istá Candice, ktorú som poznala. Žiadna nová, ktorá mi pomohla aspoň na chvíľu sa dostať z mučiarne menom domov, ale tá, ktorá ľudom rada robí zo života peklo. Na pár minút síce bola priateľská a rozprávala môjmu otcovi o mne, ako o najlepšej kamarátke, ale už je to preč.
„Nebuď smiešna, dobre? Len som pomohla kamarátovi, ktorý ma o to požiadal,“ uškrnula sa.
„Ale prečo?“
„Povedal, že ak to neurobím, zabije ma a moje telo hodí do rieky. Nikto ma nebude hľadať a nikto ho nebude podozrievať,“ hovorila potichu a paranoidne sa obzerala okolo seba. Odstúpila som o krok a v mojej hlave vírilo tisíc myšlienok. Neverím, že by bol Jake niečoho takého schopný.
„Len žartujem,“ zasmiala sa.
„Si normálna?“ vyštekla som.
„To nie sú žarty!“
„Je, pokiaľ obe vieme o čo ide,“ žmurkla.
„Jeho vysoké ego nepozná slovo nie, takže som to musela urobiť tak či tak.“
Naštvane som sklopila zrak a mlčala som.
„Tu moja práca skončila a mala by som sa vrátiť do telocvične.“
„Áno, to by si mala!“ naštvane som odsekla.
„Uži si to,“ provokatívne sa na mňa pozrela a o pár sekúnd zmizla v budove školy.

Otrávene som prevrátila očami a vzdychla som. Očami som hľadala Jakeovo auto a na moje prekvapenie sa zo svojho miesta ani nepohol. Zamierila som k nemu. Vyšiel z auta len preto, aby mi mohol otvoriť dvere. Usmiala som sa a predtým, než som si sadla ma letmo pobozkal. Čakala som, kým prejde auto a sadne si na miesto vodiča, aby mi vysvetlil, čo to malo znamenať.
„Čo je, miláčik?“ spýtal sa so širokým úsmevom, keď si všimol môj chladný výraz tváre.
„Plánoval si to?“ mierne naštvane som zvráštila čelo a snažila sa ignorovať  fakt, že pri  slove, ktorým ma práve oslovil sa mi podlamovali kolená.
„Možno?“ pobavene zdvihol obočie a pootočil kľúčami v zapaľovaní.
Obaja sme sa pripútali a o pár sekúnd sa pohli vpred.
„Prečo?“ spýtala som sa a uprela naňho zrak.
„Čo prečo?“
Vzdychla som a radšej si zahryzla do pery, než aby som mala povedať niečo hlúpe.
„To je jedno,“ pokrútila som hlavou. Zapozerala som sa von oknom, kde bolo od rýchlosti akou šiel, všetko rozmazané. Rýchlosť som nepociťovala, ale mohla som ju vidieť.
„Jess, pozri sa na mňa!“ vyzval ma podráždeným tónom.
„Jess!“
„Prečo?“ spýtala som sa ho a ani sa neobťažovala pozrieť, pretože z jeho hlasu som cítila napätie, čo nikdy neveštilo nič dobré.
„Pretože som povedal?“ okamžite ma odbil otázkou, na čo som sa pobavene usmiala.

Provokovalo ho to, viem to. Vlastne som nevedela, prečo som k nemu zrazu taká, no bola som naštvaná na Candice za to, čo povedala. Jake nie je vrah, viem to. Viem, že to bol žart, ale mne to tak nepripadalo.
„Takže ty sa na mňa nepozrieš, hej?“ spýtal sa znovu, keď som ho ignorovala. Znovu som nič nehovorila, len sa pozerala von oknom.
„V tom prípade ťa nezoberiem tam, kam som chcel, otočím auto a odveziem ťa domov.“
Jeho hlas bol pokojný, presvedčivý. Zalapala som po dychu a snažila sa to zakryť slabým zakašľaním. Nechcela som ísť domov, no nechcela som sa na neho ani pozrieť. Sakra! Prečo musí získať vždy to, čo chce? Vždy je to tak!
Pomaly som sa na neho otočila a na jeho perách sa objavil široký úsmev víťazstva. Prebila som tú chuť povedať mu niečo sprosté a mlčala som.

„Počúvaj ma,“ usmial sa a venoval mi krátky pohľad. Jednu ruku mal položenú na volante a druhou preplietol prsty na tej mojej. Moje srdce chcelo od jeho dotyku explodovať.
„Naozaj neviem, prečo si naštvaná. Za to, ako si ma posledné minúty bezdôvodne ignorovala ty, by som mal byť ja ten, ktorý by sa mal hnevať. Ale ja som v pohode, zatiaľ čo ty, nie,“ oblizol si pery a uprene pozeral na cestu.
„Keď niekoho milujem, chcem s ním byť stále a urobím pre to všetko, rozumieš?“
Prisahám, že ak by som práve teraz stála, spadla by som. Nohy sa mi podlamujú, aj teraz, keď sedím. Je neuveriteľné, čo so mnou dokáže urobiť jedna veta.
„A dnes, dnes som musel urobiť niečo pre to, aby som moje dievča zobral na romantickú večeru, pretože ju neskutočne milujem a budem ju ešte viac, ak sa o pár sekúnd začne nádherne červenať,“ zasmial sa a pevne mi stlačil ruku.

Chcela som niečo povedať. čokoľvek na obranu, no ako predpokladal, stalo sa presne to, čo chcel, aby sa stalo. Cítila som, ako moje líca chytajú červenú farbu. Sklopila som zrak a voľnou rukou si nahrnula vlasy do tváre, aby to nevidel. Povedal práve, že svoje dievča berie na romantickú večeru, pretože ju miluje? Nie som si istá, ale jeho dievča som predsa ja.
Bola som v rozpakoch, moje srdce vynechávalo údery a v bruchu som cítila známe lietanie motýlikov, ktoré mi spôsoboval len on. Netrvalo to dlho a začal sa mi smiať. Nechcela som sa na neho ani pozrieť za to, že to znovu urobil. Znovu ma priviedol do šialenstva a stačilo na to len pár slov.
„Miláčik?“ zapišťal so smiechom ako malé dieťa a cítila som jeho pohľad na mne.
„Sklapni!“ odsekla som podráždene a vymanila si ruky z jeho.
„Oh miláčik, zlatko, slniečko, láska čo sa deje?“ zasmial sa.
„Zlatko, ty sa červenáš!“ falošne začal lapať po dychu a neprestával sa mi vysmievať.
Bolo mi do smiechu z toho, ako sa dokázal predvádzať. Bol v tom dokonalý, akoby to robil celý život. Aj napriek tomu, že som to chcela nenávidieť, milovala som to.

„Nie!“ povedala som naštvane a zadržiavala som smiech. Otvorila som okno a nechala, aby mi príjemný chladný vzduch fúkal na tvár.
„Miláčik, ukážeš sa mi?“ povedal smutne a hneď na to za začal opäť smiať.
Naozaj nenávidím, keď to robí! Provokuje! Sústavne.
„Nečervenám sa!“ vyštekla som a konečne po minútach naťahovania sa na neho pozrela. Venoval mi široký úsmev a jednou rukou ma pohladkal po tvári.
„Si červená ako tá omáčka, čo bola dnes na obed,“ zasmial sa a pozeral na cestu.
„Si hrozný!“ usmiala som sa a silno ho udrela do ramena.
„Au,“ pozrel na mňa zhrozeným pohľadom.
„Moje dievča je násilník.“
„Nesmej sa a šoféruj!“ snažila som sa, aby to vyznelo dosť prísne, no jeho pohľad ma znovu rozosmial.
„Milujem ťa,“ stíchol a povedal s vážnym výrazom.
Zahryzla som si do pery.
„Aj ja ťa milujem.“

Po hodinovej ceste autom som konečne začala vidieť budovy namiesto nekonečného lesa.
„Zastav, prosím,“ vyzvala som Jakea, keď som z okna pozerala na supermarket. Bola som príšerne hladná a moje brucho to dávalo dosť jasne najavo. Jake zaparkoval na parkovisku a ja som vystúpila z auta.
„Si hladná?“ spýtal sa ma a taktiež vystúpil.
Mykla som plecom a objala som sa, zatiaľ čo on zamkol svoje auto. Pristúpil ku mne a jednou rukou ma objal okolo pása.
„Stôl máme rezervovaný až na šiestu večer, tak si teraz niečo kúpime, dobre?“ usmial sa a pobozkal ma na vlasy.
„Ty si… rezervoval stôl?“ vyvalila som oči a usmievala sa ako idiot. Nemohla som uveriť tomu, že ma pozval na večeru a nie ešte tomu, že rezervoval aj stôl.
„Ver mi zlatko, že stoly sa rezervujú na týždne dopredu,“ usmial sa.
„Ale ja som povedal, že moje dievča je Jessica Tylerová a stôl mi pridelili okamžite,“ zasmial sa a preplietol si so mnou prsty. Začala som sa červenať a pokrútila som hlavou. Potiahla ho dopredu a spoločne sme vošli do obchodu.
Ruka v ruke sme spoločne prechádzali regálmi a očami sme hľadali niečo na jedenie.
„Na čo máš chuť?“ spýtal sa ma a jednou rukou ma objal okolo krku.
„Neviem,“ povedala som znudene, pretože ma už nebavilo prechádzať sa po obchode.
„Poďme k sladkostiam!“ zavelil s úsmevom na tvári a keď ma ťahal za ním, tváril sa ako malé dieťa, ktoré práve teraz dostalo cukrík. Začala som sa smiať a ešte viac, keď ma ťahal. Utekali sme cez všetky možné uličky ako blázni a konečne sme sa dostali k sladkostiam. Obaja sme sa smiali, keď v tom Jake zastavil a nemo pred seba pozeral. Všetko sa mi zrazu zdalo ako spomalené. Bolo ticho, ani jeden z nás nepovedal ani slovo. Pozerala som na jeho tvár, ktorá sa pozerala pred seba. Cítila som, ako napol každý sval v tele a jeho hruď sa nekontrolovateľne dvíhala. Silno som mu stlačila ruku, aby sa prebral, no nereagoval. Jeho oči uprene pozerali dopredu. Obzrela som sa presne tým smerom, kde sa pozeral on. V tejto chvíli sme obaja pozerali na mladé dievča s blond vlasmi, ktoré stálo asi dva metre od nás. Krásne sa usmievalo a do krabičky naberala gumových medvedíkov. Prezerala som si každý črt jej tváre, každý pohyb, ktorý urobila. Nevedela som, prečo sa na ňu tak pozerá. Bola krásna, až príliš krásna. Nvedel od nej odtrhnúť zrak.
„Jake,“ zašepkala som a udrela som ho našimi rukami do stehna.
Poklipkal očami a pozrel sa na mňa.
„Ísť sem nebol dobrý nápad,“ precedil cez zuby a ťahal ma preč.
„Prečo?“ spýtala som sa ho, no nereagoval. Zastavila som a vymanila sa z jeho stisku. Ruky som si prekrížila na prsiach a čakala som na odpoveď.
„Kto je to dievča?“ zašepkala som a otočila som sa na ňu, aby som si ju ešte raz premerala pohľadom.
„To je jedno,“ povedal nervózne.
„Len poď!“ vyzval ma prísnym pohľadom.
Znovu som sa na ňu pozrela. Niekoho mi pripomínala. Videla som ju, určite niekde áno. Ale kde? Pátrala som v mojej mysli po nejakej blondínke, no okrem Emily som si na žiadnu nespomenula. Premýšľala som ďalej, až kým som si nespomenula na fotku v Jakeovej izbe. Na fotku s jeho rodinou.
Otočila som sa späť na Jakea a prekvapene som sa na neho pozrela.
„Tvoja sestra.“

Foto: Tumblr [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here