„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa bez väčšieho záujmu.
Bolo mi to jedno, pretože som bola na otca nahnevaná  za všetko, čo povedal.
„Poď sem,“ vyzval ma.
Bol mi otočený chrtom a v kuchyni rozvoniavala čína, ktorú práve varil. Neisto som vykročila od schodiska a oprela sa o pult. Po vyše minúte ticha sa nám konečne stretli pohľady. Štvalo ma, že som nevedela odhadnúť, na čo práve myslí. Tvár mal pokojnú. Až príliš pokojnú.