Od chvíle, čo som volala s Jakeom som sa zamkla v izbe, a doteraz sa prechádzam z jedného konca na druhý. To čakanie je ubíjajúce. Potia sa mi ruky a srdce mi bije ako o preteky. Som nervózna a podráždená z toho, že tu ešte nie je.  Čo ak ho otec zbadal a niečo mu urobil? To môže byť dôvod toho, že tu mal byť už pred dvoma minútami. Dobre, asi priveľmi stresujem. [sociallocker]

Z rozmýšľania ma vytrhlo vŕzganie drevených parkiet na balkóne. Bol to Jake. Hlasno som vydýchla a opatrne mu išla naproti. Oprášil si čierne rifle, ktoré mal, ako vždy až príliš spustené a jeho oči padli na mňa. Pootvoril balkónové dvere a ja som urobila krok dozadu, aby sa mohol dostať dovnútra. Asi 5 sekúnd sa na mňa pozeral a ja som sa mu vrhla do náruče. Ruky som si obmotala okolo jeho krku a on ma pevne objal, aby som mala istotu, že je tu. Že je tu pre mňa.
„Ako sa cítiš?“ zašepkal mi do vlasov po dlhej dobe mlčania.
Prešla som mu rukou po vlasoch a opatrne som sa od neho odtiahla. Jeho pohľad bol neistý a nevedela som z neho vyčítať, na čo práve myslí. Zahryzla som si do pery a jemne sa na neho usmiala.
„Čo myslíš?“ spýtala som sa ho a zvráštila čelo. Jeho zmätený výraz mi vravel, že to nepochopil.
„Je mi fajn,“ usmiala som sa.
„Práve teraz sa mám fajn.“
Na jeho tvári sa objavil široký úsmev. Pritiahol si ma k sebe bližšie a pobozkal ma.
„Už som ti vravel, že si to najkrajšie dievča, aké som kedy spoznal?“ zašepkal mi na perách a mne sa pomaly ale isto podlamovali kolená.
„Vravíš to každý deň a ja sa len modlím, aby si otvoril oči,“ zasmiala som sa a odtiahla sa od neho.
„Si zlá!“ vyštekol so smiechom a stlačil ma za boky, čo spôsobilo, že som sa začala smiať.
O pár sekúnd som si uvedomila, že by sem mohol prísť otec, a tak som si na ústa priložila obe ruky. Jake zvesil svoje ruky z môjho pása a nastalo ticho. Obzerala som sa okolo seba a pozorne som počúvala, či sa niekto neblíži k izbe. Keď som nič nepočula, s úľavou som vydýchla a sadla si na posteľ. Prebodla som Jakea naštvaným pohľadom, pretože nás mohol prezradiť a začala som sa hrať s prstami na ruke. Sadol si vedľa mňa, bez slov mi chytil ruku a preplietol nám prsty. Moje srdce pri jeho dotyku vynechalo pár úderov a môj tep začal naberať na rýchlosti.

„Povieš mi, čo sa stalo?“ spýtal sa ma opatrne a ja som prikývla.
„Môj otec vie o nás všetko,“ vzdychla som.
„Vie odkedy to začalo a ako to pokračovalo. Vie, že spolu trávime väčšinu času a aj to, že som bola pár hodín poza školu.“
„Odkiaľ to vie?“
A je to tu.
Nie som si istá, či mu chcem povedať, že mu to všetko povedala Emily. Teda… viem, že by to mal vedieť. Bojím sa toho, ako zareaguje.
Oprela som si hlavu o jeho rameno a oblizla si pery.
„Emily,“ povedala som so strachom v hlase.

Akonáhle som vyslovila jej meno, cítila som, ako sa celé jeho telo naplo. Pevne mi stisol ruku, až som pocítila prudkú bolesť. Zaťala som zuby a zatvorila oči, aby si nevšimol, že ma to bolí. Tlačil viac a viac a moja bolesť sa stupňovala. V ruke mi slabo zaprašťalo a ja som to už nemohla vydržať.
„Jake, dosť!“ zhíkla som potichu a druhou rukou som sa snažila odtlačiť tú jeho.

Rýchlo pokrútil hlavou a ruku mi pustil. Sledovala som jeho podráždený výraz, ktorý naznačoval, že čoskoro vybuchne. Postavil sa z postele a rukami si bolestivo potiahol vlasy. Začal sa naštvane prechádzať sem a tam a ja som čakala na okamih, kedy začne kričať alebo niečo rozbíjať.
Kiežby som mu to nepovedala.
Cítila som, ako ma jeho oči prebodávajú, no nemala som odvahu pozrieť sa mu do nich. Všimla som si, ako si zahryzol do pery, aby zmiernil hnev. Konečne som sa odvážila pozrieť sa na neho. Pozeral sa do zeme a ruky mal stále zaborené vo vlasoch.
„Prosím, upokoj sa,“ šepla som so zlomeným hlasom a prosebne sa na neho pozrela.
„Mám sa upokojiť po tom, čo si mi teraz povedala?“ precedil cez zuby a ruky zložil vedľa tela, kde ich následne dal v päsť.
„Ja viem, ja viem,“ triasla som sa.
„Ale nie je to tak zlé, ako to vyzerá,“ povedala som trasľavým hlasom a nasilu sa usmiala.
Sama som neverila tomu, čo som pred pár sekundami vypustila z úst, pretože horšie než to, čo sa za posledných 12 hodín stalo , už ani byť nemôže.
„Nie je to tak zlé, ako to vyzerá,“ ironicky napodobnil môj hlas.
„Vážne, Jess?“ zasmial sa, no stále mal naštvaný výraz.
„Jake,“ vzdychla som a priala som si, aby táto konverzácia čoskoro skončila, pretože ak bude pokračovať, určite sa pohádame.
„Čo?“ vyštekol hnusne.
„Tá suka za to zaplatí a o to sa postarám! Bude ľutovať dňa, kedy sa narodila! Bude ľutovať toho, že sa mi postavila do cesty!“
„Jake, prosím prestaň,“ prosíkala som s nalomeným hlasom a slzy sa mi od strachu začali tlačiť do očí. Bol naštvaný, nervózny, mierne agresívny a momentálne ľahko vyprovokovateľný.
„Všetko bude v poriadku, uvidíš,“ upokojovala som ho.
„Sama tomu neveríš,“ zasmial sa.
Mal pravdu. Môjho otca poznám až príliš dobre a viem, že keď niečo povie, bude to platiť.
„Fajn,“ vzdychla som naštvane a postavila sa.
„Viem, že sa to pokašľalo a že do väčšej miery za to môže ona, ale netreba sa nad tým rozčuľovať. Sľúb mi, že sa jej neurobíš nič, čo by som nechcela a že za ňou ani nepôjdeš.“
Jake si jednou rukou prešiel po vlasoch a odvrátil odo mňa zrak. Neústupné a povrchné ego. Neustúpi, aj keby čo bolo.
„Prosím, sľúb mi to,“ prosila som zúfalo.

Po pár sekundách absolútneho ignorovania z jeho strany sa na mňa konečne pozrel. Hlasno vzdychol a začal sa upokojovať. Myslím. Pozerali sme si do očí, no ani jeden sme nič nepovedali.
„Koľkokrát ťa mám ešte prosiť? Nevidíš, že je to ponižujúce?“ vzdychla som a vyhodila som ruky do vzduchu.

Pripadala som si ako úplný idiot doprosovať sa za niečo, čo viem, že aj tak nedodrží. Jeho rozhodnutie pomstiť sa Emily za to, čo by sa môj otec aj tak časom dozvedel mi pripadalo hlúpe a bezvýznamné.
„Fajn,“ povedal po chvíli.
„Sľubujem, že sa jej nedotknem, a že sa s ňou o tom nebudem baviť. Budem ju ignorovať akoby neexistovala, ak ti to urobí radosť,“  vravel, aj keď som vedela, že s tým viac-menej nesúhlasí.
„Trvalo ti to…“ pozrela som sa na ruku, aj keď som na nej nemala hodinky, „celú večnosť.“
Ruky si zaboril do vreciek a urazene odvrátil zrak. Mohol by už konečne prestať byť tak egoistický?

„Jake,“ prevrátila som očami a urobila som pár krokov k nemu. Jemne som sa na neho usmiala a pomaly mu začala vyťahovať ruky z vreciek. Položila som si ich do dlaní a pozrela som sa mu do očí.
„Viem, že sa to zvrtlo a vymklo spod kontroly. Uvedomujem si to, naozaj. Ale nie je nič, čo by sme nezvládli. Spoločne.“
„Viem,“ vzdychol s úsmevom, pevne mi chytil ruky a pritiahol si ma k sebe.
„Prepáč, že som sa správal ako idiot.“

„Začínam si zvykať,“ povedala som s vážnym výrazom a zadržiavala som smiech. Zvráštil čelo a pozrel na mňa pohľadom ‘to myslíš vážne?’.
„Robím si srandu,“ pobavene som prevrátila očami.
„Vedel som to,“ zasmial sa, čím ma dokonalo vytočil.
„Vieš čo?“ spýtala som sa ho naštvane.
„Beriem to späť. Si idiot!“
„Sss,“ vydal so seba s úškrnom.
„Vraví z teba niečo, čo sa nazýva žiarlivosť,“ usmial sa, aby ma ešte viac naštval.
„Pretože som ťa znovu dostal,“ uškrnul sa.
„Si hrozný, vieš to?“ odsekla som s prevrátenými očami.
„Ale miluješ ma,“ povedal tak, že bol o tom na 100% presvedčený.

Chcela som byť na neho naštvaná aspoň päť minút za to, že jeho ego ma vždy vyprovokuje, no nemohla som. Jeho provokatívny úškrn ma vytáčal do nepríčetnosti a to, ako má vždy pravdu neznášam. Ale ako povedal, milujem ho. Je jediný, ktorý mi teraz ostal a jediný, ktorý ma robí šťastnou. Má pravdu. Zase.

„Áno a veľmi,“ povedala som a môj urazený výraz som vymenila za usmievajúci.

Obe ruky mi pustil a objal ma okolo pásu. Jednou mi zašiel do vlasov a pritiahol si moje pery k tým jeho. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a začala sa mu hrať s vlasmi. Vychutnávala som si jeho bozky, akoby boli posledné. Nechcela som na to ani len pomyslieť, ale som realistka a môj otec sa volá John Tyler. Zlá kombinácia.

Jake sa odomňa odtiahol o pár milimetrov a ja som si zamilovane zahryzla do pery.
„Porozprávam sa s Johnom,“ prehovoril.
„Zbláznil si sa?“ zašepkala som naštvane a odstúpila som od neho o pár malých krokov.
„O čom sa s ním chceš porozprávať? Môj otec je tvrdohlavý presne tak ako ty. V tomto, takzvanom boji nevyhrá ani jeden.“
„Upokoj sa,“ usmial sa.
„Bude to rýchle,“ žmurkol a blížil sa k dverám.
Ruky som si prekrížila na prsiach a nesnažila som sa ho zastaviť, pretože izba bola zamknutá a kľúč som mala v zadnom vrecku na rifliach. Keď stisol kľučku a zistil, že dvere sú zamknuté, víťazne som sa uškrnula. Otočil sa na mňa so zdvihnutým obočím.
„Máš neuveriteľne inteligentnú frajerku,“ žmurkla som a venovala mu pohľad víťaza.
„Áno, to mám,“ usmial sa.
„A bude moja frajerka inteligentná a dá mi ten kľúč?“ pozrel na mňa psími očami.
Začala som rozmýšľať, no nakoniec som mu povedala: „Nie.“
„Jess? Prosím,“ naširoko sa usmial.
„Nie!“ zasmiala som sa.
„Za prvé, je to to najhoršie, čo by som urobila a za druhé…“ rozmýšľala som, „a za druhé, otec nielen že o nás vie, ale dal mi domáce väzenie na 2 mesiace, zobral mi laptop, mobil a všetku elektroniku, ktorú našiel a navyše,“ zdvihla som ukazovák, „zakázal mi sa s tebou stretávať. Navždy. Ešte stále si myslíš, že je dobrý nápad rozprávať sa s mojím otcom? Nie, nemyslím,“ odpovedala som za neho.

Jake na mňa neveriacky pozeral a poškrabal sa na zátylku.
„Takže si to zhrnieme,“ začala som, keď neodpovedal.
„Potrebujem na istý čas nejaký mobil, aby som bola s tebou v kontakte a jediné miesto, kde môžme byť spolu je škola,“ vzdychla som.
„Čo budeme robiť?“
Chvíľu rozmýšľal a ja som si zatiaľ sadla na kraj postele a sledovala ho. Mykol plecom na znak, že nemá ani poňatia.
„To je smiešne,“ zasmial sa, akoby to nič neznamenalo.
„On je tak smiešny,“ zasmial sa ešte viac a pokrútil hlavou.
„Čo ešte vravel?“ spýtal sa a podišiel ku mne.

Mykla som plecom. Nechcela som mu vravieť nič z toho, o čom sme sa s mojím otcom hádali. Jake obišiel celú posteľ a ľahol si. Ľahla som si vedľa neho a obaja sme pozerali do stropu. Obaja sme tak nejak nemali čo povedať, a tak sme len ležali.
„Jake?“ narušilo som to ticho medzi nami.
„Hm?“ zamrmlal a otočil sa na bok, smerom ku mne.
„Ako si vedel, že ti volám ja? Bol to mobil môjho brata,“ otočila som hlavu jeho smerom.
Nemohla som si pomôcť, ale vŕtalo mi to v hlave. Prvé, čo povedal, bolo moje meno.

„Volal som ti večer, aby som sa uistil, že si prišla v poriadku, ale nedvíhala si. Volal som ti ešte párkrát, no potom som to vzdal. Ráno som to skúsil znovu a ty si bola stále nedostupná.“
Na tvári sa mi objavil široký úsmev, keď mi došlo, že mal o mňa strach.
„Číslo tvojho brata mi dal tvoj otec pre prípad, že by ho našiel niekto z Billyho ľudí. John mi vždy volá zo svojho mobilu a tvoj brat ani nevie, kto som. Mohla si to byť jedine ty.“
Prikývla som.
„Včera večer a dnes ráno som sa pohádala s otcom,“ prehovorila som opatrne.
„Bol agresívny, nikdy som ho takého nevidela. Kričal po mne, akoby som ani nebola jeho dcéra. Ráno, som ho tak naštvala, že…“
„Udrel ťa?“ skočil mi do reči. Spozornel a moju tvár si premeriaval pohľadom. Pokrútila som hlavou a všimla som si, ako si vydýchol.
„Bol neústupný a čokoľvek som povedala na moju obranu, zamietol to,“ vzdychla som nešťastne.
„Nikdy som ho nevidela takého, ako včera a dnes. Nikdy. Naozaj neviem, čo to do neho vošlo.“
„Vravel som ti, že ma neznáša.“
„Nefandi si,“ pousmiala som sa.
„Nie je to tebou, ale…“
„Samozrejme, že je to mnou!“ zvýšil hlas.
„Nevidíš to? Neznáša ma a urobí všetko pre to, aby som nebol s tebou. Bastard!“ zúril.
„Jake, začuje ťa,“ upozornila som ho.
„A?“ odvrkol.
„Už teraz je všetko na nič a ty moju situáciu vôbec nezlepšuješ. Kontroluj svoje výbuchy, dobre?“ pozrela som sa mu priamo do očí a nasadila som vážny výraz.
„Dobre,“ neodporoval mi.
„Sľubujem, že budem s tebou tráviť každú sekundu, ktorú budem môcť.“
„Verím ti,“ usmiala som sa a ľahla si na bok, aby sa mi na neho lepšie pozeralo.
„Prečo sa to muselo všetko pokaziť?“
„Pretože jedna krava nám to proste nepraje,“ zavrčal.
„Ale to nevadí,“ mykol plecom.
„Budem za tebou chodiť oknom a v škole ti budem posielať tajné správy,“ usmial sa.
Zasmiala som sa.
„Po čase ho to prejde, uvidíš. O pár dní zabudne, že existuješ.“
„Naozaj?“ dvihol obočie.
„Zlatko, ja ho vidím každý deň a môj otec je jeho najlepší kamarát. Ešte stále si to myslíš?“
„Môžem niekedy povedať niečo, čo mi dá aspoň chabú nádej a ty mi ju neskazíš?“ prevrátila som očami.
„Prepáč,“ usmial sa a pohladkal ma po líci.
„Samozrejme, že o pár dní zabudne, kto som a všetko bude v poriadku,“ povedal tak presvedčivo, až som tomu chcela uveriť.
„Stačí to takto?“
Prebodla som ho pohľadom, pretože to urobil zase.
„Sklapni a rob niečo užitočnejšie, než mi kaziť ilúzie,“ odvrátila som od neho zrak.
„Napríklad?“ spýtal sa pokúšajúcim tónom.
Moje telo sa začalo triasť pri predstave, čo všetko mu práve teraz môže lietať v hlave. Periférne som videla, ako na mňa pozerá a pomaly sa opieral o lakeť.
„Napríklad čo?“ znovu zopakoval otázku.
O malú chvíľu sa jeho telo objavilo nado mnou. Rukami sa opieral o posteľ a oblizol si pery. Hlasno som prehltla a tušila som, čo má v úmysle. Prečo som mu vôbec vravela, že má sklapnúť?

Pomaly sa približoval k mojim perám a mňa obliala nepríjemná horúčava. Provokatívne sa uškŕňal, pretože si všimol, že som znervóznela. Zhlboka som sa nadýchla a neisto som pootvorila ústa. Jake si ešte raz oblizol pery, na nič nečakal a vošiel mi jazykom do úst. Chytila som ho za zátylok a pritlačila si ho k sebe čo najbližšie.

Jednou rukou mi zašiel pod tričko a neprestával ma bozkávať. Moje telo túžilo po jeho dotykoch a moje pery po jeho bozkoch. Prechádzal mi po nahom tele, čo mi spôsobovalo zimomriavky. Potiahla som mu spodnú peru a donútila ho jemne zastonať. Bol to znak, že chcem niečo viac. Vedel to, pretože chcel to isté. Ruku spod môjho trička presunul na moje stehno a následne nahmatal rozopínanie riflí. Odopol jeden gombík a aj druhý. Hlasno som vzdychla a neprestávala som ho vášnivo bozkávať. Rozopol rozporok a pomaly ich sťahoval dole. Usmial sa mi na perách, pretože som ho nezastavila. Pokračoval by ďalej a ďalej, no oboch nás vyrušil hlas môjho otca.
„Jessica!“ zakričal zdola.
„Jessica, okamžite príď dole!“ zakričal, keď som neodpovedala.
Jake zo mňa zliezol a naštvane si ľahol na posteľ.
„Vážne?“ zamrmlal podráždene.
„Už idem,“ zakričala som mu naspäť a zdvihla som sa z postele.
Zapla som si rifle a vytiahla kľúč zo zadného vrecka. Otočila som sa za urazeným Jakeom, ktorý sa pozeral von oknom a usmiala som sa. Zase nedostal to, čo chcel.

Foto: hdwallpaperfx.com [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here