„Oci?“ zvolala som piskľavým hlasom a čakala na moju rýchlu smrť po tom, čo sa stalo minule. 
„Jessica? Kde je Thomas a prečo máš jeho mobil?“ spýtal sa naštvane.
Zahryzla som si do pery a rozmýšľala, čo mu poviem. 

„Je…“prešla som si rukou po vlasoch a zúfalo sa pozrela na Georga. Ukázal prstom na dvere za mnou a ja som sa otočila. Zahľadela som sa na kúpeľnové dvere a vtom mi do došlo.
„Je v kúpeľni oci,“ prehovorila som s usmievajúcim tónom, aby si nevšimol, že klamem.
„Kde si Jessica?“ spýtal sa, pretože mi očividne neveril.
„Kde by som, podľa teba, mala byť? Obaja sme doma,“ zasmiala som sa.
„Neveríš mi?“
„Chcem, aby si mi dala Thomasa k telefónu.“
„Vravím ti, že je v kúpeľni,“ vzdychla som naštvane.
„Zaklop mu na dvere a podaj mu mobil, prosím,“ naliehal.
„Dobre, idem za ním a dám ti ho k telefónu, dobre?“ vravela som nahlas, aby to počul George. Okamžite prešiel k dverám, kde bol Jake s Thomasom. Zoškočila som zo stoličky a blížila sa k nim.
„Thomas?“ zvolala som, aj keď stál pár krokov odo mňa a zaklopala som na otvorené dvere.
Položil ovládanie na zem a podišiel ku mne. Mobil som dala na reproduktor a podala mu ho do ruky. Čupla som si k nemu a prosebným pohľadom mu dávala najavo, že musí zapierať.
„Áno ocko?“ povedal sladkým hlasom.
„Ahoj Thomas,“ pozdravil ho a z jeho hlasu bola cítiť úľava.
„Ste obaja doma?“ Thomas sa na mňa pozrel a ostal ticho.
„Zlatko, si tam?“ pýtal sa ho otec, keď neodpovedal. Prikývla som a zahľadela som sa na jeho nevinnú tvár. Vždy, keď mal príležitosť povedať na mňa niečo, čo by ma dostalo do problémov, urobil to. Ale teraz nemôže. Obzrel sa za Jakeom, ktorý rovnako ako ja, prikývol.
„Áno, sme tu,“ odpovedal nakoniec a mne sa neuveriteľne uľavilo.
„Zjedol som obrovský tanier číny, ktorú si urobil a už hodinu sedím na záchode. Práve si ma vyrušil, oci!“
Prosím?
Povedal to s takou vážnosťou, akoby to bola pravda. Okamžite som vybuchla a ústa si zakrývala rukami, aby to nebolo počuť. Chalani robili to isté a ledva sa držali.
„Ehm… no… zlatko,“ koktal otec.
„O hodinu prídem domov a…“
„Musím ísť oci, už je to tu zase! Ahoj!“povedal rýchlo Thomas a zložil.

Po pár sekundách sme sa všetci začali smiať ako šialení a nešlo to zastaviť. Thomas mi podal mobil a ja som kŕčovito padala na zem. Náš smiech bol počuť snáď na celú ulicu. Utrela som si slzy, ktoré mi od smiechu padali na líca a snažila sa upokojiť.
„Ako ťa to mohlo napadnúť?“ spýtala som sa ho so smiechom.
„Rozprával dlho a ja si chcem dať s Jakeom preteky,“ odpovedal jednoducho.
Smiech sa začal znásobovať a všetci traja sme nemohli prestať. George ho potľapkal po ramene a snažil sa nesmiať sa.
„Čo je na tom smiešne?“ spýtal sa nás Thomas, pretože nechápal a my sme opäť vybuchli. Urazene pokrútil hlavou a ruky si prekrížil na prsiach.
„Poď ku mne,“ vyzvala som ho so slzami v očiach. Silno som ho objala a dala som mu pusu na líce.
„Ďakujem.“
„Hej!“ skríkol naštvane Jake.
„To je moje dievča!“
Môj brat sa na neho otočil a dal si ruky v bok.
„Ona je moja sestra a ja ju poznám dlhšie než ty!“ vyštekol piskľavým hlasom.
„Ona je moja dievča, pretože ju milujem!“ provokoval ho Jake.
Thomas zvráštil čelo a ostal ticho.
„To by ťa prešlo, keby si ju videl len v podprsenke,“ mávol rukou a sadol si na koberec oproti Jakeovi.
„Hrozný pohľad.“
„Thomas!“ neveriacky som na neho pozrela.
Zdalo sa, že George s Jakeom sa na tom náramne zabávajú, no mne do smiechu naozaj nebolo.
„Čo?“ vyštekol.
„Bolo to už dávno!“
Jake s Georgom sa začali smiať a ja som cítila, ako mi horia líca.
„Mali by ťa zatvoriť za pedofíliu,“ zasmial sa George.
„Vtipné,“ povedala som ironicky a ruky si naštvane prekrížila na prsiach.
„Ešte jedna zmienka o mne a ideme domov!“ pohrozila som Thomasovi prstom a naštvane som vyšla z izby, z ktorej som počula smiech všetkých, spolu s mojím bratom. Práskla som dverami a pobrala som sa do kuchyne. Otvorila som chladničku a vybrala z nej jablkový džús. Naliala som si ho do pohára a vypila som ho na jeden hlt. Cítila som, ako horúčava pomaly opúšťa moje telo.
Bolo mi tak  trápne, keď to povedal pred nimi. Naozaj som vtedy nevedela, že je v mojej izbe a vidí ma. Stalo sa to dávno, ale on to vyťahuje pri každej príležitosti. Ak by neklamal otcovi, asi by som ho tu a teraz zbila.
Vyskočila som na kuchynskú linku a pohár položila do drezu. Počula som otváranie dverí na izbe, z ktorých vyšiel George. S úškrnom na tvári kráčal ku mne. Otrávene som prevrátila očami a odvrátila od neho zrak.
„Čo sa deje?“ spýtal sa prekvapene, akoby to nevedel a oprel sa oproti mne o barový pult.
„Naozaj?“ zvráštila som obočie a prebodla ho pohľadom.
„Aha, mám to!“ zdvihol nadšene ukazovák.
„Si naštvaná, pretože tvoj brat povedal, že vyzeráš hrozne len v podprsenke? Viem, že klamal,“ uškrnul sa.
„Sklapni!“ povedala som naštvane, no neudržala som sa a zasmiala sa tomu.
„Som ticho,“povedal akoby nič a zdvihol ruky pred seba.
„Len jedno otázka.“
„Fajn.“
„Povedz mi o tom fiasku s podprsenkou,“ zasmial sa.
„Sklapni George!“ vyštekla som so smiechom.
„To vážne nie je vtipné!“ smiala som sa.
„Tak prečo sa smeješ?“ spýtal sa a pri jeho pohľade som sa ešte viac rozosmiala.
„Pretože…“ zasekla som sa, pretože som to nevedela.
„Si vtipný. Keď sa na teba pozriem, mám potrebu sa smiať. Povedala by som ti to, ale stúplo by ti ego,“ zasmiala som sa.
„Ďakujem,“ mierne sa uklonil.
„To znamená, že bezo mňa by si sa nesmiala? Hm…“ zamyslel sa. „môžeš mi ďakovať.“

Zachichotala som sa. Chcela som ho nejak odbiť, no vyrušilo nás odomykanie vchodových dverí. Okamžite som zoskočila z linky a upravila som si vlasy. Počula som klopot mužských topánok po drevenej podlahe. Kroky sa k nám rýchlo blížili. O pár sekúnd som zazrela Jakeovho otca, ktorý stál pár metrov odo mňa a pozeral mi priamo do očí. V ruke držal tašku a slnečné okuliare, ktoré mal na očiach si dal dole.

„D-dobrý večer,“ pozdravila som neisto. Pozerala som na Georgovu pokojnú tvár, ktorá sa o malú chvíľu zmenila na prekvapenú.
„Jessica?“ prekvapivo vyslovil moje meno.
„Čo tu robíš?“
Nechápala som, prečo sa ma to pýta, no došlo mi to. Nevie o mne a o Jakeovi. Alebo… nie!
Srdce mi poskočilo a zrýchlil sa mi dych.
„Musím si vybaviť pár vecí, čiže na pár hodín odchádzam.“
Spomenula som si na otcovu vetu, ktorú mi pred pár hodinami povedal. Je pravdepodobnosť, že bol s Jakeovým otcom a to znamená, že…

„Som na odchode,“ zalapala som po dychu a rýchlym krokom sa pobrala do izby po môjho brata. Otvorila som dvere a pozrela som na Thomasa so strachom v očiach.
„Thomas, ideme domov!“ prehlásila som.
Justin sa na mňa otočil a nechápavo pozrel na môj zdesený výraz.
„Čo sa deje?“ spýtal sa ma a postavil sa zo zeme.
„Môj otec je už možno doma,“ povedala som vydesene, pretože ak zistí, že nie sme doma, je po mne. Po nás oboch.
Brat sa okamžite postavil na nohy a dobehol ku mne. Chytila som ho za ruku a rýchlym krokom som šla do kuchyne.
„Boli ste dnes s mojím otcom?“ spýtala som sa Jeremyho.
„Pred pár minútami. Prečo?“ spýtal sa prekvapene a tašku si položil na barový pult.
„Nič,“ zaklamala som a pokrčila som nos.
„Rada by som tu s vami ešte ostala, ale musím ísť,“ venovala som im usmievavý pohľad a spolu s mojím bratom sme kráčali ku dverám.
Jake ich otvoril a pustil nás ako prvých. Usadila som Thomasa do auta a sadla si na miesto spolusediaceho. Justin naštartoval a pozrel sa na mňa.
„Aká je najvyššia povolená rýchlosť ?“ spýtala som sa ho a zapla si pás.
„130 kilometrov za hodinu.“
„Choď dvojnásobne rýchlo,“ povedala som okamžite bez ohľadu na to, že mám fóbiu z rýchlej či akejkoľvek jazdy.
„Nemôžem jazdiť rýchlo, keď si v aute ty,“ protestoval.
„Proste to urob!“ zvýšila som hlas.
Jake nesúhlasne vzdychol a pokrútil hlavou. Začal cúvať autom na cestu a pozrel na mňa. „Priprav si peniaze na pokutu, zlatko,“ usmial sa  a auto sa pohlo.
Keď sme zastavili pred naším domom, myslela som, že vypľujem dušu a následne na to sa povraciam. Snažila som sa rozdýchať túto jazdu, ale nešlo to. Bola to moja najhoršia jazda v živote. Nenávidím autá!
Odopla som si pás a vystúpila som z auta. Dom vyzeral presne tak, ako keď sme odišli. Všade bola tma. To znamenalo len jedno – otec ešte nedorazil. Z vrecka som vytiahla kľúče a otvorila obrovskú bránu. Jake stál hneď za mnou a Thomas sa práve teraz vymotal z auta.
„Choď do domu Thomas,“ povedala som mu.
„Prečo?“ vyštekol naštvane.
„Chcem tu byť, dokiaľ Jake neodíde!“ dupol nohou.
Hodila som na Jakea nervózny pohľad, z ktorého mal pochopiť, že ho má poslať dovnútra.
„Uvidíme sa neskôr kamoš,“ žmurkol naňho a postrapatil mu vlasy.
„Teraz choď, pretože sa musím porozprávať s tvojou sestrou.“
Thomas prevrátil očami a dali si s Jakeom nejaký pozdrav, ktorý si asi práve teraz vymysleli. Otvoril bránu a pobral sa dlhým chodníkom k domu.

„Prečo si naštvaná?“ spýtal sa Jake a prešiel mi chrbtom ruky po líci.
Trhla som sebou.
„Nie som naštvaná! Len…“ previnilo som si zahryzla do pery.
„Prepáč, nechcela som byť hnusná,“ vzdychla som.
„Jess,“ usmial sa a objal ma okolo pásu.
„Je to v poriadku, áno? Milujem ťa.“
„Ja viem, aj ja teba,“ povedala som a usmiala som sa.
„Ja len, že…“ nestihla som dopovedať a Jake prilepil svoje pery na moje. Zašiel mi rukou do vlasov a ja som si spojila ruky za jeho krkom. Na chvíľu som sa odtiahla, ale len o pár milimetrov. Oprela som si čelo o to jeho a pozerala som sa mu do očí.
„Len som sa bála, že je doma a ja by som ťa už nikdy nemusela vidieť,“ pošepkala som so smútkom v hlase.
„Nemysli na to, dobre? Máš super rýchleho frajera, ktorý je vždy v predstihu,“ zasmial sa a znovu ma pobozkal.
„A ego mu zrejme nechýba,“ uškrnula som sa a potiahla ho za vlasy.
„Miluješ moje ego,“ pošepkal a pritisol si ma ku sebe najviac, ako sa len dalo.
„Nie, nenávidím ho,“ zasmiala som sa.
„A myslím, že by si mal zmiznúť skôr, než príde môj otec.“
„Prečo mám pocit, že ma tu nechceš?“ spýtal sa urazene.
„Pretože je to pravda,“ uškrnula som sa a pobozkala som ho. Jake ma silno stlačil za zadok, až som mierne poskočila.
„Za čo to bolo?“ zasmiala som sa.
„Z lásky,“ žmurkol a odtiahol sa odo mňa.
„Pozdrav brata,“ povedal, otvoril dvere na svojom aute a nastúpil.
Sladko som sa usmiala a zamávala som mu. Otvoril okienko a oprel oň ruku.
„Milujem ťa.“
„Milujem ťa,“ zahryzla som si do pery a jeho auto sa pohlo.
Stála som tam dovtedy, dokým mi auto nezmizlo úplne z dohľadu. Zamkla som bránu a pobrala som sa za Thomasom.
„Kde si bola tak dlho?“ spýtal sa ma pri dverách.
„Chýbala som ti?“ spýtala som sa ho a zdvihla som obočie.
„Pôjdeme ešte niekedy k Jakeovi?“ prišiel za mnou Thomas a zahŕňal ma otázkami.
„Ak budeš o dnešku mlčať a nepovieš nič otcovi, tak áno.“
Thomas zatvoril ústa, zamkol ich neviditeľným kľúčom a odhodil ho. Zasmiala som sa a pohladkala ho po vlasoch.

Z pohľadu Jakea

„Čo to malo znamenať?“ z obývačky sa ozvala otázka.
Zabuchol som vchodové dvere a prešiel som do tmavej obývačky, v ktorej svietila len slabá lampa. Môj otec sedel na gauči a v ruke držal pohárik s alkoholom.
„Čo máš na mysli?“ zvráštil som obočie a zaťal zuby.
„Prečo tu dnes bola Jessica? Vzťah otca so synom sa tak skomplikoval, že si mi ani nepovedal, že máš dievča?“
„Povedal by som ti to, keby si nebol neustále mimo domu a nechodil by si domov až nad ránom,“ povedal som chladne a zaboril som ruky do vreciek.
„John mi povedal, že si nepraje, aby si sa s ňou stretával. Prečo?“ spýtal sa ma a odpil si z pohára. Jeho tvár bola tak pokojná, no ja som sa modlil, aby som nevybuchol.
„Prečo?“ vyštekol som.
„Pretože ma nenávidí! Chce ma od nej držať čo najďalej, pretože je to jeho dcéra a ja som pre ňu nebezpečný!“
„A si?“
Jeho otázka ma prekvapila a dal som to jasne najavo.  Nevedel som na ňu odpovedať. Možno som vedel, ale pocit, že som, bol ubíjajúci. Otcov pohľad ma chladne prebodával a nakoniec som to povedať musel.
„Samozrejme, že som,“ šepol som.
„Miluješ to dievča?“
„Oh, otec!“ naštvane som prevrátil očami.
„Myslíš si, že by som s ňou strácal čas, keby som ju nemiloval? Myslíš, že by som toľko riskoval, keby mi na nej nezáležalo?“
„V tom prípade nie si nebezpečný a ja ti pomôžem, aby si s ňou mohol tráviť čas,“ povedal tak jednoducho, a tak presvedčivo, až som tomu chcel uveriť.
„Ale to je nemožné,“ pokrútil som hlavou.
„Nemôžem s ňou byť inak, než potajomky.“
„A práve o to ide,“ usmial sa.
„Tomu dievčaťu ukážeš pravdu. Pravdu o všetkom. Pretože jediné, čím ju John kŕmi, sú klamstvá a ty to vieš.“
„Ty vieš, že nemôžem,“ chabo som sa zasmial.
„Si môj syn,“ postavil sa z gauča a pohár položil na stôl.
„Ty môžeš všetko.“
Podišiel ku mne, potľapkal ma po pleci a odišiel preč.

Foto: Facebook 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here