Z pohľadu Jakea
„Ty si proste nedáš povedať,“ zasmial som sa ironicky, keď som stál tvárou v tvár s Emily.
„Neviem, o čom rozprávaš,“ odsekla nezaujato.
Chcela odísť, no silno som ju stlačil za zápästie a z jej úst vyšiel slabý vzdych.
„Teraz ma budeš počúvať, zlatko,“ precedil som cez zuby a pevnejšie som jej stlačil ruku. [sociallocker]

Byť drsný na dievča nebolo správne, viem. Nikdy som nemal v pláne dostať sa do takejto situácie, no ona je výnimka. Neustále robí všetko pre to, aby ma odlákala od Jess. A to sa nemôže stať.
„Ešte raz zmieniš niečo Jessice o mne a nebude to pravda, tak si ťa nájdem a ver mi, že to pre teba nebude najlepšie. Vlastne to bude to najhoršie, čo sa ti kedy stalo,“ povedal som pokojne a zvráštil som čelo.
„Nevyťahuj moju minulosť, v ktorej už dávno nežijem!“
„Nebojím sa ťa,“ zasmiala sa.
„Nezastrašíš ma. A vieš prečo? Pretože ťa poznám. Neublížil by si mi.“
„Vravíš to s takým presvedčením, aj keď vieš, že to nie je pravda,“ uškrnul som sa.
„Ja už nemám 16, zlatko.“
„Možno nie, ale správaš sa ako idiot. Ako nevyzreté dieťa, ktoré má potrebu hrať sa s autíčkami.“
„Prosím?“ zasmial som sa a spracovával som to, čo mi povedala.
Mrcha.
„Počul si dobre,“ usmiala sa.
„Jess je len slepá, že stráca čas s tebou! Vymývaš jej mozog!“
„Prečo ju pletieš do každého nášho rozhovoru? Kedy už konečne pochopíš, že my dvaja už nikdy nebudeme spolu?“ vzdychol som nervózne.
Táto konverzácia ma nebavila. Bola vždy o tom istom. Je tak neznesiteľná.
„Ja som ťa nemiloval, Emily! Pochop, že si bola len dievča na zabavenie. Ja nemôžem za to, že si ku mne cítila niečo viac!“ vravel som naštvane a uvoľnil som zovretie.
Jej oči sa rozšírili a ústa pootvorili. Zdalo sa mi, že prestala dýchať. Stratila reč a prestala so mnou komunikovať. Možno som to prehnal. Áno, prehnal som to, ale musela to vedieť.
„Uvedomuješ si fakt, že kvôli hádke, ktorú si aj tak vyvolala ty tvojimi klamstvami, ktoré si jej dala do hlavy, mohla zomrieť? Vieš to, a až veľmi dobre! Vieš, čoho je schopný Billy, ale o tom ti nemusím rozprávať, čo?“ prebodol som ju pohľadom a ona naprázdno prehltla.
Pustil som jej ruku a ona si ju okamžite začala šúchať, aby zmiernila bolesť od stisku.
„Si obyčajný parchant!“ vyštekla.
„Kiežby som ťa nikdy nespoznala!“
„Presne tú istú vetu si vravím od chvíle, čo si mne a Jess začala robiť peklo!“ usmial som sa, aby som ju ešte viac naštval a pomaly som mieril na odchod.
„A ešte niečo,“ otočil som sa za ňou a ruky som si zaboril do vrecka.
„Nesnaž sa byť ako ona, pretože nikdy nebudeš ako ona! Nedovolím, aby si sa nám neustále stavala do cesty. Možno vieš o mojej minulosti, ale ja viem o mojej prítomnosti a ty už v nej nebudeš,“ naposledy som sa na ňu pozrel a potom som sa otočil a kráčal prázdnou chodbou školy nevedno kam.
Otvoril som vchodové dvere od školy a na schodoch som uvidel sedieť Candice. Otočila sa na mňa a usmiala sa.

„Smith,“ vzdychla s úškrnom na perách a zase sa otočila dopredu.
Pustil som dvere, ktoré sa o malú chvíľu zabuchli a sadol som si vedľa nej.
„Nemáš teraz hodinu?“ spýtala sa ma a pozerala sa pred seba.
„To isté sa môžem spýtať ja teba,“ usmial som sa a ruky som si voľne položil na stehná a spojil ich.
„Čo tu vlastne robíš? Problémy?“ spýtala sa ma a tentokrát zdvihla zrak ku mne.
Prikývol som.
Candice bola hviezda. Bohatí rodičia, luxusné veci a tí najlepší chlapci na škole. To všetko bolo len a len jej. Rada sa predvádzala, zvádzala chlapcov už len tým, že sa na nich usmiala a správala sa ako namyslená mrcha.  Ale viem, že vo vnútri je iná, než sa zdá. Strávil som s ňou nezáväzne jeden mesiac a povedala mi veci, ktoré o nej nevie nikto. Nikto by neveril, že v dievčati, aké je ona sa skrýva niečo ľudské. Stále bola lepšia od Emily.
„Ako sa má frajer?“ spýtal som sa po chvíli, aby som zabránil trápnemu tichu, ktoré nastalo.
„Žiadny nie je,“ usmiala sa. Neveriacky som na ňu pozrel a ona si toho všimla.
,,Škola je plná zadubencov a zakomplexovaných futbalistov. A ten, ktorý by bol ideálny má dievča.“
„Ako hlúpo vyznie, keď sa ťa spýtam, či som to ja?“ usmial som sa a ona smiechom vybuchla.
„Nevyznie to vôbec hlúpo, pretože si uhádol,“ povedala, keď sa prestala smiať.
„Fajn, dosť trápnych chvíľ,“ postavila sa a oprášila si rifle.
Zaklonila hlavu, aby si upravila svoje dlhé hnedé vlasy a dala si ich na jeden bok. Upravila si tričko a pozrela sa na mňa.
„Ako vyzerám?“ spýtala sa s namysleným hlasom, ktorý bol typický len pre ňu.
„Úžasne,“ povedal som a ironicky vyvalil oči.
„Správna odpoveď,“ uškrnula sa a nemo zatlieskala rukami.
Otočil som zrak od nej na cestu a zhlboka som sa nadýchol. Počul som klopkanie opätkov, čo značilo, že odchádza do školy.
„A Smith,?“ zastala a ja som hlavu otočil k nej.
„Viem, že raz príde deň, kedy si zbalíš všetky veci a zase odídeš. Urobil si to, pamätáš? Pretože vy nemôžete ostať na jednom mieste príliš dlho.“
Mala pravdu. Stačí, že môj otec alebo niekto z našej partie dokončí svoju úlohu, a aby sme nevzbudili podozrenie, nemôžeme ostať. No niekedy odchádzame preto, aby sme zachránili tých, na ktorých nám záleží.
„Ale poviem ti jedno. Drž si Jessicu. Je pre teba dokonalá. Ver mi, že si nezaslúži iného chlapca, než teba,“ usmiala sa a otvorila dvere, v ktorých sa o pár sekúnd stratila.
S úsmevom som pokrútil hlavou a vzdychol som. Mala pravdu.

Z pohľadu Jess

Naštvane som otvorila dvere učebne a rýchlym krokom sa náhlila k skrinke. Bola som tak vykoľajená z celého dejepisu. Zničil mi náladu a chuť do života. Monroe je bastard a posadil ma dopredu naschvál.
Otvorila som skrinku, tresla do nej všetky učebnice, ktoré som mala v ruke a silno ju zabuchla.
„Stalo sa niečo?“ ozval sa za mnou Emilyin hlas.
„Dejepis sa stal,“ otočila som sa na ňu a prevrátila očami.
Vo vrecku mi zavibroval mobil. Vytiahla som ho a otvorila správu, ktorá mi prišla.
„Neurobila si ho?“
Jake : O 5 minút na parkovisku. Urobíme si úžasný deň 🙂
Ja : Otec.
– odpísala som jednoducho.
„Počúvaš ma?“ Emily mi zamávala rukou pred očami, aby som spozornela.
„Čo si sa ma pýtala?“
„Či si ten test urobila.“
Už-už som jej chcela odpovedať, ale v ruke mi opäť zavibrovala sms.
Jake : Prosím. :*
Zahryzla som si do pery a pozerala som na správu. Zablokovala som mobil a vrátila ho do vrecka.
„Počuj Emily,“ vyzvala som ju, aby ma počúvala a položila si ruky na jej ramená.
„Si moja najlepšia kamarátka a ja potrebujem, aby si pre mňa niečo spravila, dobre?“
Prikývla.
„Ak by ti volal môj otec, povedz, že sme u teba a robíme projekt, alebo si niečo vymysli. Musím ísť,“ ďakovne som sa na ňu usmiala a rýchlym krokom som sa náhlila von zo školy.

Očami som vyhľadala Jakeovo auto, ktoré stálo pár metrov odo mňa a nasadla som. Zatvorila som dvere a keď som sa otočila k Jakeovi, cítila som jeho horúce pery na mojich. Dlho ma pobozkal a potom sa odtiahol.
„Vedel som, že pôjdeš,“ usmial sa mi na perách a pootočil kľúčami v zapaľovaní.
„Riskujem poriadny problém a to len kvôli tebe,“ provokovala som ho.
„Riskujem schytanie guľky od tvojho otca, až zistí, že si so mnou,“ žmurkol.
„Čo je horšie?“
Vzdychla som mierne naštvane, pretože som neznášala, keď ma takto uzemnil.
„Fajn,“ prevrátila som očami a ruky si prekrížila na hrudi.
Prešiel mi rukou po stehne a nádherne sa na mňa usmial.
„Samozrejme, že tvoj problém,“ povedal s vážnym výrazom.
Zasmiala som sa a vyrazili sme z parkoviska.
Zaviezol nás na miesto, ktoré sa pomaly stávalo naším. Na miesto, kde bol nočný výhľad na mesto dokonalý.
Vystúpila som z auta ako prvá a urobila pár krokov od auta. O pár sekúnd sa pri mne objavil Jake a jednou rukou ma objal okolo ramena a jemne mi po ňom prešiel. Oboma rukami som ho objala okolo pása. Usmial sa na mňa a jemne mi prechádzal prstami po ruke.
„Asi by som mala napísať otcovi,“ povedala som a z vrecka som vytiahla mobil.
Naťukala som do nej správu, odoslala mu ju a mobil znovu založila do vrecka a objala Jakea oboma rukami.
„Čo si mu napísala?“ spýtal sa zvedavo.
„Robím na projekte, pretože som vzorné a poriadne dievča a že mi nemá volať, pretože sa mi vybíja baterka,“ zasmiala som sa.
„Chytré dievča,“ povedal a pobozkal ma na vlasy.
Oprela som si hlavu o jeho hruď a vdychovala som vôňu jeho trička. Cítila som sa tak príjemne a výnimočne pri každej sekunde strávenej s ním.
„Jess, musíme sa porozprávať,“ povedal potichu.
Naprázdno som prehltla a znervóznela som. Tá veta neveštila nikdy nič dobré. Potichu som prikývla a čakala som, čo povie.
Bála som sa. Bála som sa toho, čo povie.
„Nechcem ti ďalej klamať, vieš?“ cítila som jeho pohľad na mne, aj keď som nevidela, kam sa pozerá.
„Mám sa báť?“ neisto som sa spýtala a pevnejšie ho objala.
„Nie,“ vzdychol s úsmevom.
„Teda ak sa nebojíš pravdy o mne, mojom živote a tom, čo sa deje.“
Cítila som sa, akoby mi zo srdca padol obrovský kameň. Mala som strach, že mi povie niečo, čím by mi zlomil srdce.
„Takže?“
„Čo všetko chceš vedieť?“
„Všetko,“ odpovedala som a cítila ako sa celý napol.
„Fajn,“ vzdychol.
„Všetko sa začalo, keď som mal šestnásť…“
„Jake, nerob to! Nechceš byť predsa ako otec!“ vravela zúfalo Jazmyn so slzami v očiach.
„Musím,“ precedil som cez zuby.
„Náš otec zabíja ľudi. Ja viem, že to nechceš. Čo ti povedal, aby ťa získal na svoju stranu? Myslíš vôbec na mňa a na mamu?“
„Samozrejme, že myslím!“ povedal som naštvane.
„Nič sa nezmení, stále budeme spolu ako jedna veľká rodina.“
„Si naivný, alebo to nevidíš?“ zasmiala sa zúfalo a hodila rukami do vzduchu.
„Posledné mesiace sa všetko kazí! Mama chce rozvod a ty? Ty chceš byť mafiánom? Kde je môj brat, ktorého som tak milovala? Kam odišiel?“ kričala po mne a po lícach jej stekali slzy.
„Som tu, som to ja Jazzy! Nebol som to ja, ktorý ťa po nociach utešoval, pretože si nenávidela rodičov? Je to môj život a moje rozhodnutie! No nič sa nemení na tom, že si moja sestra!“
„A čo ak by som si jedného dňa zbalila veci a vypadla by som? Bolo by to kvôli tebe a ty to vieš?“
V žilách mi prúdil adrenalín a na povrch sa dostávali všetky moje pocity a návaly agresivity. Všetko, čo mi vyčítalo ma nesmierne bolelo. Je to môj život!
„Posledné mesiace sa vyhrážaš tým, že odídeš, no stále si tu! Tak prečo sa nezbalíš a nejdeš?“ zreval som, no v sekunde som to oľutoval.
Jazzy sa ešte viac rozplakala a prebodla ma nenávistným pohľadom.
„Prepáč,“ šepol som a previnilo sklopil zrak.
„Nenávidím ťa!“ zakričala tak odporne, až ma zamrazilo.
Obišla ma a tresla dverami. Zrútil som sa na zem ako malé dieťa a tvár zaboril do dlaní.
Prečo som jej to povedal? Som idiot, idiot, idiot! Som v podstate jediný, na koho sa môže spoľahnúť a obrátiť v každej situácii.
„Nevedel som kedy a ako, no zmizla,“ vzdychol smutne.
Silno som ho objala a po líci mi stiekla slza.

Ležal som na posteli už pár hodín a rozmýšľal som nad všetkým, čo sa dnes stalo. Vo vnútri ma to žralo, ale bol som až príliš sobecký, než aby som sa išiel ospravedlniť a priznal by som si chybu.
„Kde je Jazzy?“ dvere sa otvorili a v nich stála mama.
„Ako to myslíš?“ strhlo ma a zoskočil som z postele.
„Tak ako hovorím!“ kričala.
„Je hodina po polnoci a ona nie je doma! Kde je? Čo sa stalo?“
V hrdle mi vyschlo, srdce mi začalo prudko biť a môj mozog nedokázal myslieť na nič iné než na to, kde je moja sestra.
„Stalo sa niečo?“ zopakovala moja mama, keď som neodpovedal.
„Pohádali sme sa a…“
Mama urobila pár krokov ku mne a strelila mi facku. Prebodla ma nenávistným pohľadom a zabuchla dvere.

„Nenašli sme ju,“ pošepol a v jeho hlase som cítila, že sa rozplače, no držal sa.
„Mama ma znenávidela a odišla. Ostal som len ja, otec a moja nová „rodina“, ktorá tu, ako jediná pre mňa ešte bola. Spoznal som Georga, Johna, Billyho a všetkých ostatných. Naučili ma byť súčasťou všetkého, čo robili. No jedného dňa Billyho manželka Sarah prišla na všetko, čo Billy robí…“

„Sarah, upokoj sa,“ vravel jej Billy a rukami ukazoval, aby zložila zbraň, ktorú držala v ruke.
Bola rozrušená, vystresovaná a nerozmýšľala. Všetci sme stáli okolo nich a sledovali sme ich nekonečný rozhovor. Niektorí z našej partie mierili zbraňou na Sarah a čakali, čo urobí. Vedela všetko. Vedela všetko o nás a o tom, čo robíme.
„Mám sa upokojiť? Si zviera, Billy! Si kriminálnik a zhoríš v pekle! Si bastard, ktorý zabíja nevinných ľudí, pretože ti stoja v ceste! Vyše 20 rokov si predo mnou tajil niečo takého?“ kričala ako zmyslov zbavená a celá sa triasla.
Nabila zbraň, ktorú mala vystreliť a zatvorila oči.
„Sarah, nerob to! Som tvoj muž, ktorý ťa miluje!“ kričal Billy, no bola neodbitná.
„Ty už nie si môj muž!“ precedila cez zuby, otvorila oči a stlačila spúšť.
Všetci sme počuli výstrel, no nebola to Sarah, ktorá vystrelila. Bol to John. Strelil ju do srdca a Sarah okamžite padla na zem.
„Čo si to urobil?“ zakričal Billy a sklonil sa nad telo svojej ženy.
„Všetci sme tam stáli a nikto nepovedal ani slovo. Bola to nečakaná náhoda a John nemal na výber. Nechceli sme prísť o Billyho, no tým, že ju zastrelil nás všetkých znenávidel. Od tej chvíle sa chce len pomstiť. Chce, aby John trpel rovnako, ako on trpel, keď mu pred očami zabil ženu.“
Slzy sa mi kotúľali po lícach. Nevedela som, ako mám reagovať, ani čo mám povedať. Môj otec zabil ženu, ktorá mala muža a možno aj rodinu. Môj otec je v podstate vrah. Môže ma v živote prekvapiť ešte niečo?
„Jess?“ jemne mnou potriasol.
„Hm?“ vydala som so seba a zadržiavala som vzlyky, aby si nevšimol, že plačem.
Odtiahol sa odo mňa a chcel sa mi pozrieť do očí, no sklopila som zrak a pozerala sa do zeme.
„Jess,“ vzdychol, chytil ma za bradu a jemne mi ju nadvihol.
Keď videl, že plačem, okamžite ma objal a ja som hlavu zaborila do jeho ramena.
„Je ešte niečo, o čom by som mala vedieť?“ povedala som potichu, aby som sa ešte viac nerozplakala.
„Je, ale…“
„Povedz mi to, prosím,“ naliehala som.
„Tvoj otec ma nenávidí od chvíle, keď som nás všetkých vystavil nebezpečenstvu,“ povedal. „Vtedy som väčšinu času trávil s Emily, teda ak vieš, ako to myslím,“ odmlčal sa.
Pichlo ma pri srdci, keď zmienil jej meno, pretože viem, že k nej kedysi niečo cítil. Nezmohla som sa na slovo a len som prikývla.

„Vravel som jej všetko čo robíme a všetko, čo máme v pláne. Bol som tak slepý, že som nevidel, že tie informácie zo mňa ťahala. Bola spojená s Billym, ktorý nás chcel všetkých zabiť. Po tom, ako som jej všetko povedal, prestala mi zdvíhať telefón a nevidel som ju dva dni. Rozmýšľal som a všetko to začalo do seba zapadať. No bolo neskoro a behom pár sekúnd našu skrýšu obkľúčili Billyho autá a celý jeho gang.  Potrebovali sme sa odtiaľ dostať, no nevedeli sme ako. Všetky zadné vchody boli obkľúčené. Nebolo cesty späť a museli sme konať. Buď zabijeme my ich, alebo oni nás.“
„A čo bolo ďalej?“ spýtala som sa opatrne, keď mlčal.
„John, teda tvoj otec, našiel vchod, ktorý nás podzemnými tunelmi dostal bezpečne zo skrýše skôr, než ju Billy celú vyhodil do vzduchu. Po pár dňoch som sa mu, ako jedinému, priznal. Znenávidel ma a aj dievča, ktoré skoro spôsobilo to, že sme mohli zomrieť.“
„Počkaj,“odtiahla som sa a zotrela som si slzy. „On… on nevie, že to bola Emily? Teda… je to moja kamarátka a to znamená, že ju pozná a…“ zasekla som sa, pretože mi to nedávalo logiku.
„Nepovedal som mu meno, pretože som vedel, že sa kamaráti s tebou.“
„Ty si o mne vedel už vtedy?“ spýtala som sa ho prekvapene.
Ostala som zarazená, no pomaly som tomu začala rozumieť.
„Vedel som, že John má dcéru, ale nevedel som, že sa do nej raz zamilujem,“ usmial sa.

Chcelo sa mi plakať. Nie z toho, že by som bola smutná, ale z toho, čo práve teraz povedal. Položila som si ruku na ústa, aby som sa ešte viac nerozplakala. Zamiloval sa do mňa a nemal problém povedať mi to. Cítim sa tak výnimočne. Moje telo sa celé chveje a moje srdce o malú chvíľu exploduje.
Jake sa naširoko usmial, odtiahol mi ruku z úst a pobozkal ma. Bol to bozk plný citov, na ktorý nezabudnem. Nebol ako všetky ostatné. Bol výnimočný.
„Milujem ťa Jess,“ pošepol mi na perách a znovu ma pobozkal.
„Aj ja ťa milujem,“ usmiala som sa cez slzy.
V tomto momente nie je na svete šťastnejší človek, než som ja.
„Ďakujem za nádherný deň,“ povedala som mu, keď sme stáli dva domy od toho môjho a lúčili sa.
„Prosím, nechoď ešte,“ zašepkal smutne a oprel si čelo o to moje.
Jednou rukou ma chytil za pás a druhou mi zaboril do vlasov.
„Musím,“ povedala som, aj keď som nechcela.
„Viem,“ prstami mi prešiel po líci a následne ma pobozkal.

Jazykom si pýtal prístup do mojich úst a ja som mu to dovolila. O malú chvíľu už naše jazyky bojovali o prevahu. Pomaly ma pritlačil k stene, ktorá bola za mnou a rukou mi prešiel po stehne a slabo ma stlačil za zadok. Vzdychla som mu na perách a bozk som prehĺbila. Vedela som, že to musím zastaviť, pretože nemôžeme pokračovať. Ruky som mu položila na hruď a jemne som ho od seba odtlačila.
„No ták,“ vzdychol naštvane.
Zasmiala som sa a jemne ho udrela do hrude. Pritiahol si ma k sebe a jeho perách sa zjavil nádherný úsmev.
„Dobrú noc,“ naposledy som ho letmo pobozkala a odtiahla sa od neho. Kráčala som chodníkom domov a otočila sa na neho v sekunde, kedy sa otočil aj on. Usmiala som sa, pokrútila hlavou a pokračovala v ceste.
Vložila som kľúč do zámku a odomkla vchodové dvere. Otec sedel, ako vždy, pri kuchynskom stole s okuliarmi na čele a niečo písal.
„Ahoj,“ pozdravila som ho s úsmevom.
„Dostal si moju správu?“
„Dostal,“ povedal nezaujato a ani sa na mňa nepozrel.
Nenápadne som vydýchla a bola som rada, že to klaplo. Prikývla som a blížila som sa ku schodom, keď ma zastavil otcov hlas.
„Kde a s kým si bola?“ spýtal sa ma s vážnym výrazom v tvár a prebodol ma pohľadom.
„U Emily,“ usmiala som sa, aby som zmiernila to napätie, ktoré narastalo.
„Robili sme projekt.“
„Naozaj?“ nahodil kamennú tvár a zložil si okuliare z očí.
„Tak jej zavoláme,“ povedal a na mobile vyťukal jej číslo, ktoré som mu dala asi pred rokom pre prípad, že by som nebola dostupná.
V hrdle mi vyschlo a srdce sa mi rozbúchalo. Cítila som, ako sa mi začínajú potiť dlane a môj tep sa rapídne zrýchľoval.
Otec zapol hovor na reproduktor a ja som počula krátke píp, píp.
„Áno, pán Tyler?“ ozvala sa Emily.
„Ahoj Emily. Môžeš mi, prosím zopakovať to, čo si mi vravela pred hodinou?“ spýtal sa jej a prebodával ma pohľadom.
Snažila som sa tváriť pokojne. Emily bude natoľko inteligentná a bude zapierať. Viem to.
„Čo máte presne na mysli?“
„To, či dnes bola Jessica u teba a či ste robili projekt do školy.“
Vduchu som sa modlila, aby ma neprezradila. Emily, prosím.
„Nebola u mňa a o žiadnom projekte neviem,“ odpovedala jednoducho.
„Ďakujem Emily,“ povedal môj otec a zložil.
Stála som v tichosti a pozerala sa mu do očí. Naprázdno som prehltla a Emily som znenávidela behom sekundy.
„S kým si bola?“ zvýšil hlas.
Bola som ticho a nevedela som, čo mu mám povedať. Budem klamať, alebo mu poviem pravdu a budem riskovať doživotné domáce väzenie?
„S kým si bola?“ zareval a päsťou udrel do stola.
„S Jakeom,“ pošepkala som so sklonenou hlavou.
Nemusela som sa na neho ani pozrieť a vedela som, že zúri.
„Prosím? Zopakuj to!“ vyzval ma s krikom.
„Zopakuj to!“
„S Jakeom,“ povedala som o niečo hlasnejšie a pozrela sa na neho.
Jeho tvár od zlosti sčervenala a žila na čele sa napla. Čaká ma smrť. Oficiálne.

Foto: hdwallpapers.com [/sociallocker]

2 KOMENTÁRE

  1. Ahoj, ahoj, ahoj!!! Prečo si musela skončiť tak napínavo? Teraz nezaspim bez pokračovania… 🙂 Toto je tá najlepšia fikcia, akú som kedy čítala <3 Klobúk dole. Prosím pridaj ďalší diel zajtra čo najskôr <3 :3
    Wau, enjoy

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here