„Prekvapenie!“ dvere sa v jednej sekunde rozleteli a stál v nich Jake.
Pete sa stihol odo mňa len odtrhnúť, no Jake neváhal a vystrelil. No nestrelil Petea, ale chlapa, ktorý stál pár metrov od dverí. Ten sa okamžite chytil za hruď, kde ho postrelil, a v sekunde padol na zem. S vyvalenými očami som pozerala na jeho bezvládne telo, ktoré ležalo na zemi v kaluži krvi. Pozrela som späť na Jakea, ktorý mieril zbraňou na Petea. 

„Vypadni od nej!“ zareval a Pete o krok ustúpil.
Zdvihol ruky do polovice tela a cúval smerom dozadu. Jake jednou rukou vytiahol vreckový nôž a jedným ťahom ho vystrelil. Mykol hlavou na Petea a dal mu znak, že ma ustúpiť.
„K stene!“ zreval hlasnejšie a na moje prekvapenie ho poslúchol.
Pristúpil ku mne a hnusne ma prebodol pohľadom. Moje srdce sa šialene rozbúchalo a v tej chvíli som chcela plakať. Bol naštvaný, zúrivosť z neho priam sršala. Podišiel ku mne zozadu a oči nespúšťal z Peteovho tela. Mieril na neho zbraňou. Nechápala som prečo. Mohol byť rovnako starý ako Jake, no predsa sa ho bál.

Jedným ťahom noža prešiel po povrazoch, ktoré som mala obmotané okolo rúk a oslobodil ma. Nôž mi bez slov hodil na stehná, aby som vyslobodila nohy a so zbraňou stále namierenou na Petea sa k nemu blížil. Zatiaľ čo som rezala povrazy, Jake ho jednou rukou silno chytil pod krk, až ho nadvihol.
„Nikto sa nebude dotýkať môjho dievčaťa!“ zavrčal, vražedne mu pozrel do očí a zbraň mu pritisol na brucho.
Nikto sa nebude dotýkať môjho dievčaťa!
Veta, ktorá mi urobila mráz na chrbte, a na ktorú som v tejto chvíli myslela. Povedal práve, že som jeho dievča? Moje srdce práve explodovalo a motýliky v bruchu lietali a lietali. No nebol na to čas. Akonáhle som si oslobodila nohy, zatvorila som nôž a postavila sa.
„Zabijem ťa už len za to, že si dýchal rovnaký vzduch ako ona!“ nenávistne zavrčal a a stlačil ho tak silno, že ledva lapal po dychu.
Hruď sa mu pohybovala hore-dole a zťažka dýchal. Odstúpil od Petea o dva metre, a v ľavej ruke silno zvieral zbraň. Presne som vedela, čo chce urobiť, no nechcela som, aby ho zabil.

„Jake nie!“ zakričala som s plačom a zakryla si ústa rukou, pretože vystrelil.
Zatvorila som oči, pretože som to nechcela vidieť. Len som počula Peteovo stonanie a následne, ako sa jeho telo zošuchlo po stene na zem.
„Buď rád, že som ťa nezabil!“ povedal Jake miernejšie a ja som pomaly otvárala oči.
Pete sedel na zemi, opretý o stenu a držal sa za rameno. Jake ho nezabil. Len sa mu guľka šuchla o ruku.
„Ak sa k nej ešte raz priblížiš,“ zamrmlal a oblizol si pery, „tak ťa v tej sekunde zabijem,“ znížil hlas do šepotu a mykol hlavou smerom na dvere, aby som utiekla.
„Choď!“ zakričal na mňa a ja som sa v sekunde rozbehla von.

Pred dverami som sa obzrela na Jakea, ktorý na mňa pozeral a ucítila som prudký náraz do nejakého tela. Pozrela som sa do očí Billymu, ktorý stál oproti mne a krátko na to ma chytil za zápästie.
„Čo sa to tu…“ zasekol sa, keď sa pozrel do miestnosti a videl mŕtveho chlapa a Petea, ktorý sedí ranený na zemi.
„Billy, pusti ju!“ začula som hlas za Billym.
Bol to hlas tej ženy, ktorá vtedy búchala na dvere. Billy sa na ňu pozrel a s nenávisťou v očiach povolil stisk a odštuchol ma z dverí preč. Behom sekundy vybral zbraň, vošiel do miestnosti a mieril ňou na Jakea.
„Smith,“ zasmial sa škodoradostne.
„Prišiel si zachrániť jednu z tvojich súk?“ spýtal sa ho a Jakeova tvár sčervenala.

Silno zaťal zuby a  voľnú ruku pomaly zvieral vpäsť. Oči mu stmavli od zlosti a jeho pohľad bol viac ako vražedný.
„Drž hubu!“ zasyčal a poriadne zovrel zbraň v ruke.
Všetko som to sledovala pár metrov od nich spolu s tou ženou, ktorá stála vedľa mňa so zbraňou v ruke. Pozrela som sa na ňu a ona sa mi zapozerala do očí.
„Si v poriadku?“ spýtala sa vystrašene a ja som prikývla.
„Vieš Smith,“ začal Billy.
Obe sme sa na nich otočili a sledovali sme, čo sa bude diať.
„Vieš, že ak vystrelíš, tak vystrelím ja. To znamená, že neprežije ani jeden,“ zasmial sa Billy. „Čo tak skoncovať s týmto divadlom? Takže Smith ak nie si sračka, vystrelíš!“ podpichoval ho.
Jake váhal a rozmýšľal. Pozrel sa na mňa a jeho vražedný pohľad sa zmenil na slabý úsmev. Rukou som si okamžite zakryla ústa, aby nepočul moje vzlyky a rozplakala som sa.
„Ona musí odísť,“ šepol Jake a na sekundu sa na mňa pozrel.
Nepríjemne som sa zatriasla pri pomyslení, že by mal zomrieť. Bola to predsa moja vina, že tu teraz stojí. Billy je starší, silnejší a skúsenejší. Aká je šanca, že sa Jake zachráni?
„Prečo nechceš, aby sa tvoje dievča pozeralo, ako umieraš?“ uškrnul sa Billy.
Jake ho prebodol pohľadom a naprázdno prehltol. Srdce mi bilo ako splašené a moje oči zaplavolali slzy.
„Jessica choď,“ povedal Jake pokojne a nespúšťal oči z Billyho.
Pokrútila som hlavou a ruku som si stále držala ústa.
„Povedal som, choď!“ zareval tak hlasno a tak odporne, až som si bolestivo zahryzla do pery.

Otočila som sa a mierila na odchod, no počula som šťuch, ktorým niekto nabil zbraň. Celé telo mi horelo, srdce sa mi zastavilo a zo žíl sa mi dostal adrenalín. Rýchlo som sa otočila naspäť, schmatla som do ruky zbraň, ktorú držala tá žena a bez rozmyslu som vystrelila na Billyho. Akonáhle som počula výstrel, moje telo zmeravelo a zbraň som pustila na zem. Pozrela som sa pred seba a zistila som, že ho guľka trafila do nohy. Jake využil toho, že sa zohol, aby si zakryl ranu a vybehol z miestnosti. Pevne ma chytil za ruku a začal šialene utekať. Neobzeral sa, len utekal a utekal a ja s ním. Konečne sme sa dostali k vchodovým dverám a Jake ich rýchlo otvoril. Vybehol so mnou von a ja som lapala po dychu.

„Naštartuj auto!“ počula som hlas, ktorý sa ozýval neďaleko nás.
Obzrela som sa okolo seba a uvidela som Georga, ktorý sa k nám rýchlym krokom blížil. Jake, ktorý ma stále držal za ruku sa so mnou rozbehol k autu, ktoré bolo zaparkované pár metrov od nás. Odomkol ho a nastúpil na miesto vodiča. Otvorila som dvere a sadla si na zadné sedadlo. O pár sekúnd dobehol aj George a otvoril predné dvere.
„Choď k nej,“ povedal mu Jake a George prikývol.
Zabuchol dvere, otvoril tie vedľa mňa a následne si vedľa mňa sadol. Triasla som sa zimou, strachom a lomcovali so mnou všetky možné pocity. Pripútala som sa a rukami sa objala. Jake naštartoval a auto sa pohlo.

Išiel rýchlo, priam šialene. Nenápadne som sa pozrela na tachometer a videla som 130km/h. Celú cestu nikto neprehovoril a ja som sa necítila práve najlepšie. Moje telo bolo v šoku z toho, čo sa stalo a moja hlava pomaly spracovávala všetky myšlienky. Držala som v ruke zbraň, poprvýkrát v mojom živote a postrelila som človeka. Ja, Jessica Tylerová som niekoho skoro zabila. Ten pocit ma užieral už celých 30 minút cesty. No nemohla som dopustiť, aby sa niečo stalo Jakeovi. Nemohla som ho tam nechať, aj keď naliehal, aby som odišla. Vyčítala by som si to dokonca života, keby sa mu niečo stalo.
„Môj otec tam ostal spolu s Johnom?“
Z premýšľania ma vytrhla Jakeova otázka, ktorá zrejme patrila Georgovi.
Počkať! Čo?
Môj otec tam bol tiež?
S vyvalenými očami som sa pozrela do spätného zrkadla na Jakeovu tvár. Všimol si, že sa na neho pozerám a venoval mi doňho neutrálny pohľad. Otvrátila som zrak a sklopila som hlavu. Srdce sa mi roztĺklo a v hrdle som cítila nepríjemnú hrčku.
„Hm?“ zamrmlal Jake, aby získal Georgovu pozornosť, pretože mu neodpovedal na otázku.
„Našli zadný vchod a akonáhle počuli výstrel, dostali sa do skladiska,“ odpovedal mu George. „Koľkokrát si vystrelil?“
„Dvakrát,“ povedal Jake a venoval sa riadeniu.
„Počuli sme tri.“
„Boli tri, ale ten posledný nebol odo mňa,“ vydýchol a nenápadne vyhľadal moju tvár v zrkadle.
Vedela som presne kam tým mieri.
„Postrelil ťa Billy alebo Pete?“ zasypával ho otázkami.
„Vidíš snáď, že by mi niečo bolo?“ vyprskol Jake a zaťal zuby.
„Ja som vystrelila,“ pošepkala som a sklopila zrak.
Cítila som, ako ma Georgov pohľad prebodával. Previnilo som si oblizla pery a priložila si palec k perám.
„Čo?“ spýtal sa prekvapene.
„O tom mi musíš povedať viac,“ povedal a pomrvil sa na sedačke.
„Nebav sa s ňou o tom!“ zasyčal Jake, čím ma prekvapil.

George vzdychol a lakťom sa oprel o dvere. Chcela som niečo povedať, no akonáhle som sa pozrela na Jakeovu tvár, akoby som onemela. Bol tak naštvaný a podráždený. Jediné čo som si priala bolo, aby som už bola doma.

Jake zastavil pred jeho domom a vystúpil. Prekvapene som sa pozerala pred seba a ani som sa nepohla.
„Budeš v tom aute aj spať?“ spýtal sa ma Jake s chladným hlasom, až ma zamrazilo.

Roztrasene som chytila rúčku a otvorila som dvere. Šla som za ním, o malú chvíľu odomkol vchodové dvere a zapálil svetlo na celom prízemí. Stála som ta so sklopenou hlavou a pozerala som do zeme.  Spustila som ruky z hrude a on ma mohol pevne chytiť za ruku. Bez slov ma viedol na poschodie a ja som tak nejak tušila, čo sa stane.  Ak ma nezabije, tak ma zmláti.
Otvoril dvere na jeho izbe, pustil ma ako prvú a následne vošiel aj on. Tresol dverami, až sa mi zastavil dych.
„Ako si mohla byť tak nezodpovedná, že si nasadla na motorku s neznámym chlapom?“ zareval na mňa nenávistne a prebodával ma pohľadom.
Pozbierala som všetky sily a pozrela mu do očí, no neodpovedala som.

„Odpovedz mi!“ naliehal s hnevom v očiach. „Vieš, že si dnes mohla zomrieť? Uvedomuješ si, čo si spôsobila?“ kričal na mňa tak hlasito, až sa mi do očí začali hrnúť slzy.
„Billy ti mohol zakrútiť krkom a už by si tu nebola!“
Bol tak odporne protivný a hnusný voči mne, no mal pravdu. Bola som hlúpa, že som to urobila. Beztak to bolo kvôli nemu. To kvôli nemu som nasadla na tú motorku. Chcela som, aby žiarlil, tak ako žiarlim ja na Candice. Chcela som, aby  pocítil, ako som sa cítila ja.

„Komunikuj so mnou!“ vyštekol a päsťou udrel do komody, ktorá stála hneď vedľa neho.
Zachvela som sa strachom a nervózne sa začala hrať s prstami. Oblizla som si suché pery a pozerala sa, ako sa mu rýchlo dvíha hrudník. V tejto chvíli by som radšej chcela, aby ma zabil, než aby mi nadával za moje chyby.
Pokrútil hlavou a vyšiel z izby. Znovu nimi tresol a ja som ostala nehybne stáť.

„Čo to zase robíš?“ počula som Georgov hlas.
„Kričíš na ňu ako pomätený a neuvedomuješ, že to prežíva inak, než ty! Smith!  Zahoď ten svoj egoizmus aspoň pred ňou a choď jej povedať to, čo ti behá celú dobu po rozume. Nemusíš si stále dokazovať, že si tvrdý chlap!“

George ho za dverami poriadne vykričal. Bála som sa reakcie Jakea na to všetko, no počula som už len ticho. Pokrútila som hlavou a utrela si slzu, ktorá mi vyskočila po líci. O malú chvíľu som počula stisk kľučky a Jake pomaly otvoril a zase zatvoril dvere. Jeho tvár bola pokojnejšia než predtým.

„Vieš čo?“ povedal naštvane a ja som si zahryzla do pery.
Úprimne, ak to malo byť niečo hrozné, nechcela som to počuť. Nechcela som, aby po mne kričal. Priala som si, aby ma nenávidel za to, čo som urobila. Chcela som vrátiť čas a porozprávať sa. Viem, že bolo už neskoro a to bolo na tom to najhoršie.

„Ja som sa o teba strašne bál!“ povedal po chvíli zúfalým tónom a ja som si nebola istá, či som dobre počula.
„Bol som posratý už vtedy, keď som ťa s ním videl! Vieš čo som prežíval? Myslel som si, že si mŕtva, Jess! A zvieral sa mi žalúdok od toho pocitu, že ťa už nikdy neuvidím,“ dýchal zťažka a naprázdno prehltol.
Nemo som na neho pozerala a jeho vražedný pohľad začal mäkknúť.
„Povedz už prosím niečo,“ zúfalo vzdychol a zvráštil čelo.
„Mrzí ma to,“ vyšlo zo mňa a vzápätí som sa hlasno rozplakala.
„Prepáč, že som to urobila. Mrzí ma, že som ohrozila tvoj život a ver mi, že ak by sa ti niečo stalo, neprežila by som to!“ vravela som s roztraseným hlasom a tlmila som vzlyky, ktoré zo mňa vychádzali.
Jake okamžite podišiel ku mne a objal ma okolo krku. Položil si bradu na moju hlavu a pevne ma stlačil. Objala som ho okolo pása a tvár zaborila do jeho trička.
„Prepáč, prosím prepáč,“ vzlykala som mu do trička a on ma upokojujúco hladkal po vlasoch.
Keď cítil, ako sa trasiem, stisol ma čo najpevnejšie a ja som ho už nikdy nechcela pustiť.
„Bol som idiot, prepáč,“ ospravedlňoval sa mi.
Rozplakala som sa ešte viac a stisla som ho z celej sily.
„Neplač,“ pošepkal mi do vlasov, no moje vzlyky sa len stupňovali.
„Pozri sa na mňa,“ vyzval ma a chcel sa odtiahnuť, no pokrútila som hlavou.
„Jess, pozri sa na mňa,“ povedal prísnejšie.

Nechcela som, aby bol znovu naštvaný, a tak som sa odtiahla a pozrela sa mu do očí. Chytil mi tvár do dlaní a palcami mi jemne prechádzal po sánke. Chytila som mu ruky tými mojimi a pokúsila sa o úsmev. Namiesto úsmevu to bolo niečo, čo sa podobalo na nevydarenú grimasu. Jeho tričko bolo premočené od mojich sĺz a špinavé od mojej riasenky, ale bolo mu to jedno. Oblizol si pery, prisunul si moju tvár bližšie a prilepil jeho pery na moje. Zatvorila som oči a užívala si každú sekundu, keď som mohla cítiť jeho dokonalé pery.

Foto: Tumblr 

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here