Objal ma zozadu a bradu si oprel o moje rameno. Usmiala som sa a hlavu som mierne otočila na neho.
„Už vtedy si bol hrozný,“ a prstom som ukázala na fotku, na ktorej škrtil pravdepodobne sestru.
„Čo si povedala?“ falošne sa zhrozil a stlačil ma za boky, čo ma donútilo zasmiať sa. [sociallocker]

„Kto je to?“ spýtala som sa ho a jemne mu stlačila ruky, ktoré mal stále obtočené okolo môjho pása.
Cítila som, ako sa mu napli svaly a hlasito prehĺtol. Slabo si odkašľal, no neodpovedal.
„Hm?“ stlačila som ho za ruky, aby som ho donútila niečo povedať.
„Moja sestra,“ pošepkal a odtiahol sa odo mňa.
Urobil pár krokov dozadu, jednou rukou si prešiel po vlasoch a otočil sa tak, aby som mu nevidela do tváre. Previnilo som si zahryzla do pery a hlasito vydýchla.
„Kde je?“ spýtala som sa ho a jazyk schovala do úst.
„Neviem. Nikto nevie,“ vzdychol.
„Jake, otoč sa na mňa,“ opatrne som ho vyzvala, keď mi bol otočený chrbtom.
Všetko to vravel tak záhadne a vystrašene. Len o tom nechcel hovoriť, no moja zvedavá povaha za dožadovala odpovede.
„Prosím, len sa otoč.“
„A na čo?“ vyprskol, no stále sa neotočil.
„Lebo si nervózny a niečo skrývaš? Len to chcem vedieť.“
„A čo chceš vedieť?“zakričal a konečne sa otočil.
„Že je preč kvôli mne? Že ma za to mama zavrhla a radšej utiekla, než aby sa každý deň pozerala na moju tvár? Že sa ju dva posrané roky zúfalo snažím nájsť a bezvýsledne?“ kričal a vyhadzoval ruky do vzduchu.

Objala som sa a od strachu som sklopila zrak. Videla som mu na očiach hnev. Úprimne som sa bála, čo sa stane ďalej. V krku sa mi začal robiť známa hrčka, ktorá naznačovala príval sĺz. Zadržiavala som ich a mlčky stála. V izbe zavládlo hrobové ticho a jediné, čo bolo počuť, boli naše výdychy. Očami som blúdila po podlahe a v hlave som hľadala tie správne slová. Fajn, možno po mne hnusne zareval, no mal dôvod. Bola som len príliš zvedavá. Takže ak poviem prepáč, možno ho upokojím.
„Prepáč,“ vzdychol Jake a blížil sa ku mne.
Donútila som sa pozrieť sa na neho. Objal ma okolo krku a ja som tvár zaborila do jeho trička.
„Mrzí ma to. Nechcel som,“ pošepkal a pobozkal ma na vlasy.
„Prepáč, že som sa do toho starala. Nemala som sa ťa na to zbytočne pýtať,“
„Nevedela si o tom. Nemal som na teba tak kričať.“
„Nútila som ťa povedať mi to, aj keď som vedela, že o tom nechceš rozprávať. Prepáč mi to prosím,“ pošepkala som.
Jake mi chytil tvár do dlaní a jemne ma pobozkal.
„Je to v poriadku, dobre?“ oprel si čelo o to moje a usmial sa.
Prikývla som a oblizla som si pery. Znovu ma objal a oprel si bradu o moju hlavu.

„Vieš,“ začal a hlasito vzdychol.
„Od chvíle, čo nám otec oznámil, že je mafián, išlo všetko dole kopcom. Mama trvala na rozvode a ja s mojou sestrou sme mali vtedy ťažké obdobie. Ja som sa začal viac zaujímať o to, čo robí otec a akonáhle som dovŕšil šesťnásť rokov, rozhodol som sa, že chcem robiť presne to, čo on. Cítiť ten adrenalín a byť súčasťou všetkého tajného a zakázaného. Mama sa zhrozila, sestra ma nenávidela. Hádali sme sa viac než obvykle a sestra sa stále vyhrážala útekom, no nikdy to neurobila. Raz sme sa tak pohádali, že som jej povedal, nech sa zbalí a odíde. Týždeň sa so mnou nerozprávala a jedného dňa zmizla. Mama sa ešte v ten deň pobalila a odišla od nás. Ostal som len ja, otec a naša partia.“
„A ešte ja,“ povedala som a on sa jemne zasmial.
Chcela som, aby vedel, že som s ním.
„A ty,“ vzdychol s úsmevom a pobozkal ma na vlasoch.
Pozrela som na neho s úsmevom a čo najsilnejšie som ho stisla.
„Au!“ zajačal ako malé dieťa a to ma donútilo zasmiať sa.
Stisk som povolila a ruky si obmotala okolo jeho krku a on tie svoje okolo môjho pása.
„Kde sa to v tebe zobralo?“ spýtal sa a ja som pobavene mykla plecom.
„A to som myslel, že si len krásna,“ zasmial sa.
Päsťou som ho naštvane udrela do hrude v snahe zakryť moje červenajúce líca. Pritiahol si ma k sebe letmo ma pobozkal.
„Kedy ťa to už prejde,“ zašepkala som mu na perách a pokrútila som hlavou.
„Tie reči o tom, že si krásna? Hm,“ robil sa, že rozmýšľa, „myslím, že nikdy,“ usmial sa a znovu ma pobozkal.
„Si hrozný, vieš to?“ povedala som naštvane.
„Myslím, že viem,“ povedal a pobavene prevrátil očami.
„Ale neprišla si sa náhodou najesť? Pretože zatiaľ mi tu vravíš veci, ktoré už dávno viem,“ zasmial sa.
„Och,“ vydala som zo seba a odtiahla sa od neho.
,,si idiot!“ žmurkla som na neho a vybehla som z izby.
„Tak toto si prehnala!“ počula som za sebou Jakeov hlas, keď som utekala po schodoch.
„Nie!“ zakričala som so smiechom sa náhlila od neho čo najďalej, no dobehol ma a chytil ma za boky.
„A teraz pekne odvoláš toho idiota,“ pošepkal mi.
„A teraz ma pekne pustíš,“ povedala som a snažila sa dostať jeho ruky z mojich bokov, no márne.
„Lebo čo?“ pošepkal usmievavo.
Oblizla som si pery a prestala som s ním súperiť.
„Lebo sa s tebou rozídem a prvý chlap, ku ktorému sa nahrniem bude… George,“ vyhrážala som sa a mierne som k nemu otočila hlavu.
Jeho ruky ma okamžite pustili a ja som sa na neho s víťazným úsmevom otočila. Bol mierne zúrivý a ruky zaťal v päsť. Chcela som ho pohladkať po líci, no mykol so sebou.
„Prepáč,“ povedala som s úsmevom a pohladkala som ho na líce.
„Nikdy by som to neurobila,“ pošepkala som a pobozkala ho na pery.
„Viem,“ zamrmlal a zamieril do kuchyne.
„Fajn,“ vyhodila som ruky do vzduchu a tresla som nimi o stehná.
„Uraz sa,“ prevrátila som očami a išla za ním.
Sadol si na barovú stoličku a ja som urobila to isté.  Oprel si bradu o ruky a ani sa na mňa nepozrel. Prevrátila som očami a venovala som naštvaný pohľad na Georga, ktorý nám bez slov podal taniere s lievancami.
„Ďakujem,“
Pozorovala som Jakea, ako otrávene pozerá na jedlo a jemne ho od seba odstrčil
„Nechutí ti, bro?“ zasmial sa George a lakťami sa oprel o barový stôl a pozeral mi rovno do očí.
„Nie som hladný,“ odpovedal jednoducho.
„Ale ako vidím, tvoja priateľka áno,“ uškrnul sa.
Jake ho prebodol pohľadom a George sa stiahol. Naštvane som pokrútila hlavou a hlasito som vzdychla.
„Tak George,“ začala som, aby som prerušila to trápne ticho medzi nami.
Zase.
„Ty si jeho príbuzný alebo rodinný kamarát?“ spýtala som sa ho a prstom som ukázala na Jakea.
„Som ich osobný šefkuchár,“ zasmial sa.
„A starám sa o toho tu, keď Jeremy nie je doma.“
„A koľko máš rokov?“ spýtala som sa a do úst si vložila kúsok lievanca.
„Už pár mesiacov mám 26. Keďže chodíš s týmto nevychovaným tupcom, zrejme budeš mať toľko čo on, správne?“ spýtal sa a ja som prikývla.
„Takže, kde sa vidíš o pár rokov?“
„Oh,“ vydala som zo seba a položila príbor do taniera.
„Zrejme na Kolumbijskej univerzite, na ktorú ma otec pošle.“
„Prečo práve Kolumbijská?“
„Pretože je priamo v New Yorku a môj otec ma má pod dohľadom,“
„Tvojho otca by som rád spoznal,“ zasmial sa a podišiel ku chladničke, z ktorej vybral pomarančový džús.
„Poznáš ho,“ prehovoril Jake.
„A odkiaľ?“ spýtal sa a nalial si džús do pohára.
„Je Johnova dcéra,“ odpovedal bez ďalšieho záujmu.

Pozeral sa na svoje ruky, ktoré mal spojené na barovom pulte a hrýzol si do vnútra líca. George pozeral s otvorenými ústami raz na mňa a raz na neho. Zalapal po dychu a pohár, ktorý držal v ruke položil.
„Johnova dcéra,“ zopakoval a potriasol hlavou.
„Vieš, že ťa John zabije, ak sa to dozvie? Alebo to už vie?“
„Nevie a úprimne mi je jedno, čo si John myslí,“ povedal mu a začal sa hrať s podlhovastým náhrdelníkom, na ktorom mal strieborný kríž.
„Prečo by ho mal zabiť?“ skočila som im do rozhovoru a prekvapene som pozerala na Georga.
„No povedzme si na rovinu,“ usmial sa na mňa, „tvoj otec nenávidí chlapcov. Obzvlásť nie Smitha, ktorého má každý deň pred očami a ktorý…“ odmlčal sa.
„V pohode, ona to vie,“ povedal Jake a znudene si prezeral kríž na náhrdelníku.
„Ktorý je mafián, rovnako, ako on.“
„On to prežije,“ povedala som s úsmevom.

Zvyšok dňa som strávila v kuchyni s Jakeom a Georgom. George mi vravel rôzne historky, ktoré sa mu stali a vravel aj o tom, ako miluje Jakea provokovať.
Ten ho celý čas prebodával pohľadom a na mňa sa ani nepozrel. Stále bol naštvaný za tú hlúposť, ktorou som sa mu vyhrážala. Aj keď som sa mu ospravedlnila, bolo mu to jedno. Je tvrdohlavý, no s tým som tak trochu počítala. Za to George bol za každú srandu a vedel by rozosmiať snáď každého.
„Rada by som tu s vami ešte ostala, ale musím ísť,“ povedala som smutne a postavila sa zo stoličky.
„Nechceš odprevadiť?“ spýtal sa ma George.
Jake okamžite spozornel a otočil tvár ku mne. Nervózne som si zahryzla do vnútra líca a rukou som si prešla po vlasoch.
„Áno, chcem,“ povedala som s úsmevom a celý čas som pozerala na Jakea.
Jeho oči stmavli a tvár sa mu napla.
„Počul si Smith? Padaj ju odprevadiť!“ nakázal mu s vážnou tvárou.

Ďakovne som sa usmiala na Georga a podišla som k dverám. Otvorila som ich a pozrela sa na obidvoch. Nečakala som, že sa Jake zdvihne, pretože vyzeral, že to ani nemal v pláne. Pichlo ma pri srdci a chcelo sa mi plakať. Rýchlym krokom som sa náhlila preč a dvere som nechala otvorené.
„Utekaj za ňou, lebo ti utečie!“ počula som Georgov hlas a zrýchlila som.
„Jess,“ zakričal za mnou Jake a ja som sa otočila.
Objala som sa, pretože mi bola zima a oblizla si suché pery. Priblížil sa ku mne a ostal stáť. Objal ma a ja moje ruky automaticky pristáli na jeho hrudi.
„Už nikdy… už nikdy mi nevrav, že sa so mnou rozídeš,“ pošepkal a silnejšie ma stisol. „Pretože toto boli moje najhoršie 4 hodiny v živote.“
„Verím ti. Nehovoriť so mnou celých 240 minút muselo byť  pre teba to najhoršie, čo ťa stretlo,“ zasmiala som sa a zaborila hlavu do jeho trička.
„Zdá sa ti to smiešne?“ zasmial sa.
„Čakal by som všetko, ale že budeš zvádzať môjho kamoša som naozaj nečakal.“
„Nikoho som nezvádzala!“ povedala som mierne naštvane a pozrela som sa mu do očí.
„Bola som mimo z toho, že sa so mnou nerozprávaš. Bolo to… to najhoršie v mojom živote,“ napodobnila som jeho hlas a jemne som ho potiahla za tričko.

Zahryzol si do pery a jeho ruky presunul na môj pás. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a bruškami prstov som mu prechádzala po vlasoch. Nahol sa ku mne a zubami mi jemne potiahol spodnú peru. Zalapala som po dychu a pritlačila si ho viac k sebe. Usmial sa a bez dovolenia vošiel svojím jazykom do mojich úst. Začal zápasiť s tým mojím a silno ma objal okolo pásu. Každým naším vášnivým bozkom som jemne vzdychala a nevedela som sa poriadne nadýchnuť. Doslova ma nimi oberal o kyslík a ak by sme nestáli pri jeho dome, zrejme by sme skončili ako dnes v noci. Pomaly som odtiahla od jeho pier, aj keď som nechcela.
„Ak má uzmierenie vyzerať takto, chcem, aby sme sa nebavili každý deň,“ povedal oprený čelom o to moje.
„Nie, to nechceš,“ usmiala som sa a letmo ho pobozkala.
„Musím ísť.“
„Nechceš hodiť domov?“ spýtal sa ma a obtrel sa nosom o ten môj a to ma donútilo zasmiať sa.
„Zvládnem to,“ povedala som mu a dostala sa z jeho objatia.
Venoval mi sladký pohľad a ja som sa vydala úzkym chodníkom domov.

Foto: Twitter [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here