Sedela som v škole, a ako snáď každý žiak som sa tešila na koniec tohto dňa, po ktorom nasleduje víkend. Zrovna sme mali môj „obľúbený“ predmet, dejepis. Naozaj som teraz nemyslela na dôsledky 1. svetovej vojny a už vôbec nie na nudný výklad učiteľa Monroa. Potichu som vytrhla papier zo zošita a napísala som naň odkaz pre Emily, ktorá sedela v lavici vedľa mňa a pozorne počúvala každé slovo. Vydala som zo seba slabé zasyčanie, aby som upútala jej pozornosť. Otočila sa na mňa a ja som jej nenápadne podala papierik. Bola v ňom otázka ohľadom toho, či je naštvaná na to, že som s Justinom a to, či dnes pôjde na párty.