„Oh,“ jemne som ho päsťou buchla do hrude a odstúpila som od neho o pár centimetrov. „Pôjdeš domov, Smith,“ zasmiala som sa.
„Ty si naozaj myslíš, že by som ťa tu nechal samotnú celú noc?“ spýtal sa starostlivo.
Zahryzla som si do pery a slabo sa usmiala. Bol sladký, keď sa o mňa bál. 

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here