„Oh,“ jemne som ho päsťou buchla do hrude a odstúpila som od neho o pár centimetrov. „Pôjdeš domov, Smith,“ zasmiala som sa.
„Ty si naozaj myslíš, že by som ťa tu nechal samotnú celú noc?“ spýtal sa starostlivo.
Zahryzla som si do pery a slabo sa usmiala. Bol sladký, keď sa o mňa bál.