Odstrčila som ho a stúpla som si do stredu izby. Prekrížila som si ruky na prsiach a nervózne som si hryzla do vnútra líca. Nevedela som, čo z neho vylezie.
„Môžeš mi už konečne povedať, že si to, čo si myslím, že si?“ prerušila som to trápne ticho medzi nami.
„Že si to, čo je môj otec a aj tvoj otec? A ostatní ľudia, ktorých nepoznám?“ 

Jake vydýchol a oblizol si pery.
„Áno, som,“ povedal po chvíli. Je to oficiálne! Naozaj som sa bozkávala s mafiánom!
„Ale nerobím to, čo si myslíš.“
„A ako vieš, čo si myslím?“ spýtala som sa rozčúlene.
„Pretože každý si pri tom slove vybaví to isté.“
„Pri akom slove?“
„Mafián,“ povedal potichu, až sa mi na chvíľu zastavilo srdce.
„Nezabíjam ľudí, alebo tak.“
„Tak čo potom robíš?“
„Vybavujem… nejaké záležitosti,“ usmial sa nervózne.
Vedela som presne, na čo naráža. Musím vybaviť nejaké záležitosti bola veta, ktorú vravel vždy, keď išiel za mojím otcom a ďalšími členmi toho ich gangu.
Vzdychla som a na ukazovák si namotala prameň vlasov, s ktorým som sa začala hrať. Nevedela som, čo povedať alebo čím prerušiť to neznesiteľné ticho.
„Znovu si mi to nepovedal,“ začala som.
„Presne tak, ako to bolo s Emily alebo s tým, že môjho otca nepoznáš.“
„To, že tvojho otca nepoznám si si len domyslela. Nikdy som to totiž nepovedal a navyše, nemusím ti vravieť vôbec nič. Nič z toho, čo som ti povedal, si nemusela vedieť.“
„Ale áno, musela!“ protestovala som.
„Musela, pretože robíš veci, ktoré by si nemal a pre mňa sú tieto informácie dosť dôležité,“ zvýšila som hlas.
„Aké veci robím?“ spýtal sa.
„No,“ zasekla som sa a silno sa potiahla za prameň vlasov.
Pozerala som na jeho prekvapený výraz, ktorý čakal na moju odpoveď. Ak mu to poviem, bude ma mať za totálnu kravu. Viem to, chlapi sú divní a zložití.
„No to, že ma bozkávaš?“ odpovedala som mu otázkou.
„A?“ nechápavo na mňa pozeral.
„Áno Smith, poď sa hrať na to, že ťa to nezaujíma,“ povedala som znechutene a prevrátila som očami.
„Poď sa hrať na to, že ti to je ukradnuté a máš všetko presne tam, kde máš! Ale vieš čo?“ usmiala som sa, „mne je to v podstate tiež jedno. Týmto by sme mohli ukončiť túto hlúpu a pre teba, ako vždy, bezvýznamnú konverzáciu. Dvere nájdeš, alebo ti ich mám ísť otvoriť?“ spýtala som sa podráždene a dala som si ruky vbok.

„Vieš čo Jess?“ usmial sa.
„Poď sa porozprávať.“
„Prosím?“ vyvalila som oči a párkrát som nimi zaklipkala.
„Už nie je o čom, Jake.“
„Práveže naopak. Mohli by sme začať tým, odkiaľ toto všetko vieš, potom by sme mohli pokračovať nami a ukončili by sme to citmi.“
Nemôžem poprieť to, že ma to zaskočilo. Chce sa rozprávať. O nás, o citoch. Buď sú všetci chlapci na svete idioti alebo je tento divný.
„Normálni chlapci by to nechali tak a nezastavovali by sa nad takými banálnymi vecami, ako sú city a toto ostatné.“
Robila som sa, že téma ako táto mi je ukradnutá, no on presne vedel, že práve o to mi ide. Aby sme si to ujasnili.
„Tak v tom prípade nie som normálny,“ povedal a pristúpil ku mne.
Venoval mi letmý pohľad a sadol si na stoličku, ktorá bola hneď vedľa mňa. Sadol si opačne a ruky si voľne položil na operadlo.
„Sadni si,“ mykol hlavou na posteľ za mnou.
„Počúvam.“
Urazene som odvrátila zrak a išla si sadnúť. Ťažko som vzdychla a pripravovala sa na to, čo poviem.

„Keď som dnes prišla domov, na stole ležali doklady a pri nich bola zbraň. Začala som sa v tom hrabať, no prišiel otec a videl to. Mal košeľu celú od krvi a vieš…“ vyšlo zo mňa a Jake len prikývol.
„Videla som to a on mi musel povedať pravdu.“
„Akú pravdu?“ spýtal sa a pomrvil sa na stoličke.
„Pravdu o tom, kto je a čo robí. Povedal mi, že aj moja mama bola členka gangu, no bola proti tomu, v ktorom ste vy. A potom zomrela,“ vzdychla som.
„Vravel tiež, že ľudí nezabíja. Tak čo potom teda robíte?“
„Je to zložité na vysvetlenie a ešte zložitejšie na pochopenie. Dva gangy, ktoré idú proti sebe a každý má niečo, čo patrí niekomu inému, chápeš? Oni majú to, čo chceme my a my máme to, čo potrebujú oni.“
Nemo som prikývla a stlačila pery.
„Môj otec má niečo, čo chcú získať?“
„Áno. A preto ma požiadal, aby som na teba dával pozor, keď on nebude na blízku.“
„Máš sa o mňa… starať?“ spýtala som sa nechápavo a Jake len prikývol.

Bolo to čudné. Otec požiadal Jakea, aby na mňa dával pozor? Akoby otec nevedel, že sa o seba dokážem postarať. No na druhej strane, keby Jake v tú noc nebol na blízku, zrejme by som neprežila.
„Emily to vedela?“ spýtala som sa opatrne.
„Vedela len o mne a mojom otcovi.“
„Rozišli ste sa kvôli tomu, alebo?“
„Toto nechcem rozoberať, Jess,“ odvrátil zrak a ja som chápavo prikývla.

Všetko sa v mojej hlave začalo dávať do poriadku a všetko do seba začalo zapadať.
„Normálne dievčatá by ušli už vtedy, keby som pred nimi vytiahol zbraň a nie to ešte, keby sa dozvedeli, že 18-ročný chlapec sa topí v problémoch,“ naširoko sa usmial a poškrabal sa na krku.
„Asi nie som normálne dievča,“ usmiala som sa a zastrčila si prameň vlasov za ucho.
„Máš pravdu. Ty si výnimočné dievča.“
„Oh, prestaň!“ mávla som rukou.
„A červenáš sa vždy, keď o tebe poviem niečo pravdivé,“ zasmial sa.
„Tak za prvé, nečervenám sa!“ protestovala som, aj keď som vedela, že má pravdu.
Doslova mi horeli líca, keď povedal, že som výnimočná.
„A za druhé, jediné čo z tvojich úst denne počúvam sú samé klamstvá.“
„Prosím?“ falošne zalapal po dychu a chytil sa za srdce, aby tým dokázal, že ho to ranilo.
„Ja klamem?“ zasmial sa.
„Si hrozný!“ povedala som urazene, no chcelo sa mi smiať.
„A?“ pobavene povytiahol obočie.
„Si hrozný a namyslený! Oh a si neskutočne sebecký a egoistický!“

„Aww, milujem keď tieto slová počujem práve z tvojich úst, pretože dokonalo opisuješ seba,“ usmial sa povýšenecky.
„Prosím?“ zvráštila som obočie.
„Si hrozný!“ schmatla som vankúš a hodila som ho do neho. Trafila som ho do ramena a on sa zasmial.
„To bolo za čo?“
„Ty vieš!“ povedala som naštvane a postavila sa z postele.

Narovnal sa a odsunul stoličku spod seba. V návale zlosti, ktorú mi spôsoboval tým, že bol neskutočne narcistický som len chcela na chvíľu odísť z izby, no stúpol si predo mňa a zabránil mi v ďalšom pohybe.
„A teraz o nás, dobre?“ zašepkal a chytil prameň mojich vlasov medzi prsty.

Zalapala som po dychu a srdce mi bilo ako o preteky. Všimol si, že som znervóznela, a tak sa usmial a tým mi dodal istotu, že to nebude nič, čoho by som sa mala báť.

„Už od prvej chvíle ako som ťa zrazil na chodbe mám nutkanie byť s tebou 24 hodín denne. Naozaj neviem čo sa deje. A keď mi John povedal, aby som sa o teba staral, nebral som to ako úlohu, ale ako ďalšiu cestu byť s tebou. Nie som normálny typ chlapca, ktorý by bol dobrý pre akékoľvek dievča, ako si ty. Nie som romantický, nechodím na rande a nekupujem dievčatám darčeky. Mal som milión dievčat, no zamilovaný som bol len raz. Vtedy asi nastal ten bod zlomu, kedy som prestal cítiť. Odvtedy som len bezcitný bastard, ktorý mal veľa dievčat na jednu noc. Bozky s nimi boli bez citov a emócií. A ja… chcel som ťa len pobozkať a uistiť sa, že to bude presne ako to bolo s nimi. No pri prvom dotyku tvojich pier som pocítil niečo, čo môj mozog nedokáže spracovať a vysvetliť to. Si dievča, Jess,“ vzdychol s úsmevom a neprestával sa hrať s mojimi vlasmi.
„A dievčatá sa potrebujú rozprávať, obzvlásť o takýchto veciach. Chcel som ti len povedať, ako si u mňa na tom ty. Teraz je rada na tebe.“

Stála som ako zmeravená a po celý čas som mu pozerala rovno do očí. No po jeho slovách som odvrátila zrak a zahryzla som si do pery. To čo povedal a to, akým spôsobom to povedal.
Bolo to… on je… úžasný. Všetko to vravel tak opatrne a pri každom jednom slove mi pozeral do očí.
Prosím Jess, len teraz nepovedz žiadnu hlúposť.
„Ja… ja,“ stále som nenachádzala tie správne slová a ešte viac som znervóznela.
„Myslím, že to cítime skoro rovnako. Aj keď viem, že ty a ja… že spolu nechodíme a tak. Chcem tým len naznačiť, že niektoré veci, ktoré si povedal vidím tak isto ako ty. Ale,“ zasekla som sa, „aj keď to bol dosť iný rozhovor než som čakala po dvoch týždňoch poznania sa,“ usmiala som sa a on tiež.

„Viem,“ slabo sa zasmial.
„No aj tak by si naliehala a raz by som ti to musel povedať.
„Myslím… vlastne máš pravdu. Prečo máš pravdu?“ spýtala som sa so smiechom.
„Pretože sebeckí, namyslení a egoistickí ľudia ju majú vždy,“ zašepkal mi na tváril,  jednou rukou mi zašiel na zátylok a pritisol svoje pery na moje.
Ruky som si položila na jeho hruď a viac som pootvorila ústa, čím som mu dala viac priestoru a bozk som prehĺbila. Ak každý mafián bozkáva takto, tak sa mojej mame vôbec nedivím. Bozkával dokonalo. Vedel to jemne, no zároveň v tom bolo niečo vášnivé a vzrušujúce.
„Takže?“ odtiahol sa odo mňa  len o pár milimetrov a palcom ma hladkal na líci.
„Takže?“ zopakovala som po ňom a tak trochu som tušila, čo povie.
„Máš dom len a len pre seba a z toho vyplýva, že tu dnes prespím,“ naširoko sa usmial a čakal na moju reakciu.
„Oh,“ jemne som ho päsťou buchla do hrude a odstúpila som od neho o pár centimetrov. „Pôjdeš domov, Smith.“ zasmiala som sa.
„Ty si naozaj myslíš, že by som ťa tu nechal samotnú celú noc?“ spýtal sa starostlivo.
Zahryzla som si do pery a slabo sa usmiala. Bol sladký, keď sa o mňa bál.

Foto: Twitter 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here