Odstrčila som ho a stúpla som si do stredu izby. Prekrížila som si ruky na prsiach a nervózne som si hryzla do vnútra líca. Nevedela som, čo z neho vylezie.
„Môžeš mi už konečne povedať, že si to, čo si myslím, že si?“ prerušila som to trápne ticho medzi nami.
„Že si to, čo je môj otec a aj tvoj otec? A ostatní ľudia, ktorých nepoznám?“