Odstrčila som ho a stúpla som si do stredu izby. Prekrížila som si ruky na prsiach a nervózne som si hryzla do vnútra líca. Nevedela som, čo z neho vylezie.
„Môžeš mi už konečne povedať, že si to, čo si myslím, že si?“ prerušila som to trápne ticho medzi nami.
„Že si to, čo je môj otec a aj tvoj otec? A ostatní ľudia, ktorých nepoznám?“ 

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ivet
Šéfredaktorka, ktorá sa stará o to, aby ste vždy mali tie najnovšie a najzaujímavejšie informácie. Miluje arašidové maslo, New York a kávu. Raz bude mať namiesto obývačky obrovskú knižnicu a záhradu plnú pivoniek. :)