„Zlatko?“ ozvalo sa v telefóne, ktorý som si priložila k uchu.
„Áno oci?“ zamrmlala som zo spánku a znovu som zatvorila oči.
„Vstávaj, zaspala si.“
„Prosím?“ rozšírili sa mi zreničky a ihneď som vyštartovala z postele. 

„Nestihol som ťa zobudiť skôr, ale Thomasa som zobral,“ povedal.
„Ďakujem,“ povedala som ironicky a už som sa brala do kúpeľne.
„Dole ťa čaká odvoz, takže meškať nebudeš. Ľúbim ťa,“ povedal a zložil.
Odvoz? Utekala som k oknu a nenápadne som sa pozrela von.
„Naozaj oci? Vážne?“ vravela som sama pre seba, keď som uvidela Jakea, ktorý sedí v aute.
Prevrátila som očami a vrátila som sa naspäť do kúpeľne.
Schmatla som tašku, prevesila som si ju cez jedno plece a zamkla som dom.
Všimla som si, že ma Jake zbadal a ihneď vystúpil z auta, aby mi otvoril dvere.
„Ahoj,“ zamrmlal a vošla som do auta.

Nevidela som mu do očí, pretože mal slnečné okuliare, no podľa jeho výrazu tváre som zistila, že nemá veľmi dobrú náladu. Ani som ho neodzdravila naspäť, len som si potichu sadla na predné sedadlo. Po pár sekundách nastúpil aj on a auto sa rozbehlo. Celú cestu do školy ani jeden z nás nepovedal ani slovo.  Ešte včera ma bozkával a dnes mu nestojím ani o pár prehodených slov. Bože, ďakujem, že si ma obdaril naivitou.

„Jake?“ oslovila som ho, keď zaparkoval pred školou.
„Hm?“ zamrmlal a venoval mi naštvaný výraz.
„Hm, nič. Nechaj to tak,“ zahryzla som si do pery a otvorila som dvere.
Jakeova ruka ma ihneď stiahla do auta.
„Čo?“ spýtal sa a zvráštil čelo.
„Vravela som, že nič!“ zopakovala som a znovu som otvorila dvere, no Jake ma znovu potiahol za ruku.
„Mohol by si ma prestať ťahať naspäť do auta?“ zasyčala som podráždene a prebodávala som ho pohľadom.
„Nie?“ povytiahol obočie a uškrnul sa.

Prevrátila som očami, ruky som si prekrížila na prsiach a hlasito som vzdychla. Pozerala som sa pred seba a v aute znovu zavládlo ticho. Videla som, ako sa usmial a jednu ruku položil na volant. Druhou pootočil kľúčmi v zapaľovaní a auto sa pohlo.
„Čo robíš?“ osočila som sa, keď vyšiel na cestu a viezol nás nevedno kam.
„Urobíme si menšiu prechádzku autom,“ povedal so širokým úsmevom.
„Tak za prvé,“ ukázala som jedným prstom.
„Prechádzka je pomalá, no ideš ako šialený. A za druhé,“ vytiahla som ďalší prst, „ja mám školu, ak si si nevšimol.“
„Ver mi Jess, škola ti neutečie.“
„Myslím, že ani čas trávený s tebou. Beztak ho s tebou len strácam!“ naštvala som sa.
V podstate som nebola ani tak naštvaná, ako ukrivdená.
Ten chlapec ma dnes ignoroval, ledva ma pozdravil, no včera to vyzeralo úplne inak.
Aha, chápem.
Bola to jedna z jeho hier, ako sa mi dostať do hlavy. Gratulujem Smith, podarilo sa ti to.
„Oh, naozaj?“ zasmial sa.
„Myslím, že ak by si ho so mnou tráviť nechcela, nesedela by si teraz v mojom aute,“ víťazne sa usmial.
Začervenala som sa a sklopila som hlavu. Určite si to všimol, pretože som počula jeho dych a to naznačovalo, že sa potichu smial. Začala som si hrýzť necht na malíčku a pozerala som dole. Jake sa usmial a venoval sa riadeniu.

„Sme tu,“ zastavil a pozrel sa na mňa. Potichu som vyliezla z auta a zabuchla som. Objala som sa, pretože pofukoval vietor a pomaly som kráčala nevedno kam. Po chvíli som zastavila a zadívala som sa na nádherný výhľad na celé mesto.
„Je to krása,“ povedala som, keď som uvidela Jakea stáť vedľa mňa.
„Chodíš sem často?“
„Myslím… myslím, že dosť často,“ odpovedal.

Len som prikývla a pozerala som sa pred seba. Jake sa začal smiať a ešte viac ma naštval.
„Čo?“ naštvane som rozhodila rukami.
„Si naštvaná,“ zasmial sa.
„Nechápem prečo.“
„Nevieš?“ pozrela som sa na neho s udiveným výrazom.
Áno, poď sa hrať na hlúpeho!
„Nie Jess. Je to mnou? Nič sa predsa nestalo.“
„Och, tak prepáč, že som ťa včera len tak pobozkala!“ povedala som ironicky.
„A prepáč, že pocity, ktoré som pri tom cítila boli iné než kedykoľvek predtým! A prepáč, že to, že si sa doteraz tváril akoby sa nič nestalo, ma dosť podráždilo!“
Usmial sa a poškrabal sa vzadu na krku.
„Mala by som ísť,“ vrtla som sa na odchod.
Jake ma potiahol za zápästie a pritiahol si ma ku sebe tak, že sme boli tvárami od seba len pár centimetrov.
„Pobozkal som ťa?“ vydýchol mi na tvári a preplietol si so mnou prsty na jednej ruke.
Zatajila som dych a v bruchu som zacítila ten príjemný pocit motýlikov.
„A čo ak by som to zopakoval?“ pošepkal mi skoro na perách a oblizol si tie svoje.
Jednou rukou si ma pritiahol ešte viac k sebe a druhou mi jemne chytil sánku. Celé telo sa mi chvelo a ja som to nevedela udržať pod kontrolou.
Vedel to.
Vedel, čo to so mnou robí, no aj tak ma neprestával prebodávať jeho čokoládovými očami. Bol odo mňa len pár milimetrov a jeho svieži dych mi každým jeho výdychom pristál na tvári.
Chytil ma za krk a prešiel mi palcami po lícnych kostiach. Pritiahol si moje pery k tým jeho a pobozkal ma.
Odtiahol sa a oprel si čelo o to moje.
„Bolo to niečo takéto?“ spýtal sa s úsmevom a znovu ma pobozkal.
Objal ma okolo pásu a moje ruky sa automaticky presunuli na jeho krk. Nahol sa ku mne a vyhľadal moje pery. Zatvorila som oči a užívala som si ten pocit jeho pier na mojich.

Foto: Tumblr 

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here