Stavíme sa, Smith?“ povytiahla som obočie.                                          „Asi to o mne ešte nevieš, ale ja nie som jediná, ktorá má vždy to, čo chce.“
„Chceš mu povedať aj to, že si dnes spala u mňa a nie u kamarátky? Nech sa páči,“ povedal s úsmevom.
Zase ma dostal. [sociallocker]

„No a? Som jeho malé dievčatko. Stačí nahodiť nevinný pohľad a budem vedieť všetko, čo potrebujem. A nepotrebujem čakať na to, kým mi to povieš,“ povedala som a odišla som.
Ostal tam stáť.
Áno! Prichádza nával radosti z víťazstva.
Pribehla som ku škole a spolu s ostatnými som do nej vošla. Zamierila som k učebni, v ktorej sme mali informatiku a sadla som si za svoj počítač, hneď medzi Emily a Sue.
„Kde si bola v noci?“ spýtala sa ma potichu Sue.
Pokrútila som hlavou a očami som nenápadne mykla na smerom na Emily. Sue pochopila, že má byť ticho. Sľúbila som, že sa budem Jakeovi vyhýbať. Ak sa dozvie, že som s ním bola a ešte k tomu som u neho spala, zabije ma.
„Ty si nebola v noci doma?“ spýtala sa Emily.
Stále som bola otočená smerom k Sue a nahodila som vystrašený výraz. Pomaly som sa otáčala na Emily a môj výraz sa zmenil na usmievajúci.
„Čo?“ robila som sa, že som jej otázku nepočula.
„Sue sa ťa pýtala, kde si bola v noci. Takže?“ zvráštila čelo.
„Takžeee…“ snažila som sa o naťahovať, aby moja hlava mala viac času na premyslenie výhovorky.
„Spala u mňa a potom sa na 2 hodiny vyparila,“ prehovorila Sue.
Oh, ďakujem.
Nerada klamem jednej z najlepších kamarátok, no ona by to nepochopila. Emily je náladová a neznáša, keď neurobím to, čo chce, aby som robila. Pretože vždy mi chce, ako ona hovorí, dobre.
„Aha,“ zamrmlala a otočila sa k svojmu počítaču. Vydýchla som a ďakovne som sa pozrela na Sue. Presne o tomto som hovorila. Podrží ma vo všetkom aj napriek tomu, že musela klamať.

Akonáhle prídem domov, spýtam sa otca, či vie niečo o tých chlapoch. Ak mi to nepovie Jake, zistím si to sama.
„Môžeš?“ ozvalo sa za mnou, keď som sa predierala davom žiakov.
Otočila som sa a zbadala som Jakea. Prikývla som a on ma jemne potiahol opačným smerom. Zaviedol ma do kumbálu s čistiacimi prostriedkami a rôznymi haraburdami. Predtým, než zatvoril dvere, skontroloval, či nás nikto nevidel. Rozsvietil svetlo a ja som sa oprela o stôl v strede miestnosti.
„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa ho.
„Samozrejme, že sa niečo stalo! Jess,“ vzdychol.                                  „Nechaj tomu čas, dobre? Určite sa všetko dozvieš, no teraz je na to to najhoršie obdobie.“
„Vravela som, že ak mi to nepovieš ty, zistím si to. Myslíš si, že nebudem pátrať po tom, čo sa včera stalo? Nemám pátrať po tom, že ma tí dvaja poznali a chceli niečo od môjho otca? “ spýtala som sa ho a dala som dôraz na slovo môjho.
„Čo si o sebe myslíš?“ zasyčal s podráždeným výrazom.
„Čo si o sebe myslím ja?“ zasmiala som sa.                                                  „To ty si tu ten namyslený a egoistický idiot, ktorý si myslí, že pobral všetku múdrosť sveta, a že po mne môže kedykoľvek bezdôvodne kričať, keď sa mu zachce.“
Zasmial sa a poškrabal sa na zátylku.
„Nechci ani vedieť, čo by som ti práve teraz urobil!“
„Oh naozaj Smith?“ vyhodila som ruky do vzduchu.                                   ,,Vieš čo? Je mi to jedno! Urob to!“
„Si si istá?“ povytiahol obočie.
„Áno, je mi to jedno,“ odsekla som a pozrela som sa inde.
Nazúrene ku mne pristúpil a ja som sa prinútila pozrieť sa mu do očí. Chytil ma za boky, čo ma donútilo potichu vzdychnúť.
„Ešte stále si si istá?“ spýtal sa s mierne pobaveným úsmevom a naše čelá sa skoro dotýkali.
Srdce mi začalo prudko biť a naprázdno som prehltla. Oblizol si pery a približoval sa k tým mojim. Jemne sa ich dotkol a vtom zazvonilo. Obaja sme sa zľakli a Jake odomňa odstúpil.
„Musím ísť,“ zamrmlala som so sklopenou hlavou a vyštartovala som z kumbálu.
Kašlala som na učebnice a rozbehla som sa von zo školy. Na parkovisku som si všimla otca, ktorý ma čakal. Pomalým krokom som sa vybrala za ním.                                                ,,Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho.
„Prišiel som po teba a po Thomasa.“
„Nikdy si po mňa nechodil oci. Vieš, že chodím autobusom.“
„Dobre, tak inak,“ povzdychol si. „Máš problém, mladá dáma. Nastúp si do auta,“ povedal s vážnym výrazom na tvári a nasadol.
Vyvalila som oči a opatrne som otvorila zadné dvere, do ktorých som nastúpila.
„Máš problém Jessica,“ posmešne sa uškrnul Thomas, ktorý sedel vedľa mňa.
„Nerozumiem, čo sa deje. Urobila som snáď niečo?“ spýtala som sa otca.
„Porozprávame sa o tom doma,“ zasyčal a naštartoval.

Konečne sme dorazili domov. Otec so mnou celú cestu neprehovoril ani slovo a brat sa na mne stále smial. Neviem, či sa mám báť, pretože neviem, o čo ide.
„Povedal som ockovi, že som ťa dnes videl prísť do školy na motorke,“ pošepkal mi brat, keď sme vyšli z auta.
„Čo si urobil?“ neveriacky som sa na neho pozrela a on kľudne odišiel.
Stála som pred autom ako obarená.
Som mŕtva. Otec ma zabije. Vidím to na zákaz všetkého, čoho sa len dá. Keď ma otec zbadal stáť vedľa auta, zvráštil čelo a ja som pochopila, že už mám ísť dovnútra.
Čaká ma smrť…

Foto: Tumblr [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here