Z pohľadu Georga
To nie je možné! John by toho nebol schopný. Vždy som si myslel, že je prvotriedny idiot, ale zradiť nás, spojiť sa s Billym a riskovať život vlastnej dcéry? To urobí len naozajstný „frajer“. 
Nech to stojí, čo to stojí, musel som Jakea varovať. 

Z okna mojej izby som videl ako John nasadá do auta a odchádza príjazdovou cestou preč. Mal sa stretnúť s Jeremym no odišiel. Čo ak po nich idú hneď teraz? Nemohol som strácať čas. Snáď si nevšimol, že som všetko počul.
Zrekapitulujme si to – sú v Kanade, neďaleko hraníc. Ten imbecil Elijah sa tváril ako priateľ a Jakea totálne potopil. Potrebujem niekoho, kto mi pomôže. Sám ich nenájdem. Ale komu to môžem povedať? Komu môžem veriť? Mám pocit, že po tom, čo som práve zistil, nemôžem veriť vôbec nikomu.
No tak, George! Mysli. Snažil som sa vyburcovať sám seba, ale ani v najmenšom som nemal tušenie čo urobiť, s kým sa poradiť, ako by som presne zistil, kde tí dvaja sú. Stačilo by mi číslo, len nech môžem Jakeovi zavolať. Ale ten debil má vypnutý mobil odkedy odišiel. A čo Candice? Jessicina kamoška? Ona by mohla niečo vedieť. Prečo inak by sa tu obšmietala a chcela hovoriť s Jeremym? No jasné! Že mi to skôr nedošlo.
V momente som sadol do auta a zamieril rovno k ich škole. Bolo to jediné miesto kde som vedel, že ju určite nájdem.

Sedel som v aute celé dopoludnie. Čakal som a sledoval pokým ju nezazriem. Prestávalo ma to baviť, no nebolo inej možnosti. Ona určite niečo tušila. A dobre, som rád, že ju uvidím. Veľmi by som to s ňou chcel napraviť a toto bola vhodná príležitosť pozvať ju niekam. Nie, nemal som zajačie úmysly, len som jednoducho chcel, aby mi pomohla nájsť Jakea a Jess. A počas toho by sa do mňa bezhlavo zaľúbila. Inak sa to pri mne totiž ani nedá.
Popri tom ako som rozmýšľal a sníval o našej spoločnej budúcnosti som ju zazrel ako vychádza z bočného vchodu. Hneď som ju spoznal. Vyzerala presne ako tie zlé dievčatá z amerických filmov – kráčala hrdo a vyrovnane. Každý pred ňou ustúpil a chalani vedeli, že nie je možné ju mať. Dievčatá zas chceli byť po jej boku a ukradnúť si aspoň trocha jej pozornosti.
V tom kostýmčeku roztlieskavačky bola neskutočná! Hneď by som ju stiahol do auta a ukázal jej všetko čo viem. Ale pokoj, pokoj. Nie som tu kvôli tomu. Príde čas aj na to, teraz musím myslieť na svojo kamoša, ktorému hrozí vážne nebezpečenstvo.
Vystúpil som z auta a zamieril rovno k hlavnému ihrisku. Cítil som sa nesvoj, mal som totiž ísť k bande dievčat a osloviť tú, ktorá mi pred pár dňami dala facku a vyliala na mňa drink. Radšej by som bol medzi rozzúrenými levmi.
,,Ahoj, môžeme sa porozprávať?“ pristúpil som bližšie ku Candice a povedal som to tak, aby ma počula len ona.
,,To nemyslíš vážne! Ty? Čo tu do pekla hľadáš? Čo chceš?“ jasné, inú reakciu som ani nečakal.
,,Potrebujem sa rozprávať. Je to otázka života a smrti.“ naliehal som.
,,My dvaja sa nemáme o čom. Najprv sa nauč slušne správať a potom sa ozvi.“ odbila ma, kývla na ostatné dievčatá a odpochodovali smerom k ihrisku. Ako také vojsko skazy. Popravde, mal som z nich strach.
Ale takto ma jedna ženská nemôže odradiť. Sadol som si na tribúnu a pozoroval ich tréning. V jednej chvíli som bol spokojný, že sa na tú nádheru môžem takto bezstarostne pozerať, na druhej strane som sa bál, že strácam drahocenný čas a skrátka som musel niečo urobiť.

,,Ty si fakt nedáš povedať?“ podišla ku mne Candice.
,,Stojím si za svojím, potrebujem s tebou hovoriť. Aspoň ma vypočuj. Ak by to nebolo dôležité, nemárnil by som tu čas. Ver mi.“
,,Takže ty tu márniš čas hej?“ zdvihla obočie, schytila ma za rameno a odvliekla pod tribúnu.
,,Hovor. A nech to vážne stojí za to, lebo ak nie môžeme pokračovať, tam kde sme minule v klube skončili.“ snažila sa o vyhrážky, ale konieckoncov bol veľmi roztomilá.
,,Vieš niečo o Jessice?“ spýtal som sa na rovinu a bez akýchkoľvek okolkov.
,,Čo? O Jess? Hm, nie. Neviem. Pr – prečo b-by som mala? Ani neviem kedy odišla.“ zakoktala a rozhodne nevyzerala, že mi hovorí pravdu.
,,Hrozí jej nebezpečenstvo. Im obom. Potrebujem vedieť, kde sú. Ak to vieš, alebo ak si s ňou v kontakte, povedz mi to. Musím ich varovať!“ vyzradil som jej vlastne všetko. Ani neviem prečo, v tej chvíli som to tak cítil.
,,Č-čo?  V nebezpečenstve? V akom? Prečo? Čo sa deje?“ znervóznela.
,,Takže niečo vieš, inak by si sa takto nebála.“ prichytil som ju.
,,Nič neviem. Daj mi pokoj. Musím ísť.“ a znova bez vysvetlenia a rozlúčky odišla. Nedozvedel som sa nič, navyše som jej všetko vyklopil a zostal som stáť pod tribúnou plnou stredoškolských dievčat. Super.

Z pohľadu Candice

Ten idiot si snáď myslí, že mu všetko poviem nie? To sa mýli. Jess neprezradím. Prisahala som.
Ale, čo ak im hrozí niečo? Ale prd, čo by im hrozilo. Veď sú ďaleko, sami dvaja, v opustenej chate. Nemá sa im čo stať. Teda, aspoň myslím. Prečo mám však ten nepríjemný pocit?

Po tréningu som sa vrátila domov. Možno som tajne dúfala, že ho ešte stretnem na parkovisku. Jasné, nebol tam. Na čo aj, veď som mu dala najavo, že sa s ním baviť nechcem. Och Candice, takto si chalana nikdy nenájdeš. Je pravda, že ma na ňom niečo priťahovalo. Bol drzý, to je fakt, ale zároveň tak sexi, a tak na zožratie, že sa to nedá slovami popísať. Cítila som medzi nami nepopierateľnú chémiu, ktorá mnou pulzovala od chvíle, keď som ho prvýkrát videla. To, že som mu pred klubom vynadala bola len zámienka, aby si ma vôbec všimol. A aby sa so mnou začal aspoň trocha baviť. Facku som mu dala preto, lebo som to vždy chcela vyskúšať. Aké to bolo? Dobré. Hah.
Prišla som do izby. Ten pocit keď sa vraciate každý deň zo školy do prázdneho domu, do prázdnej miestnosti, je vskutku ubíjajúci. Tvárim sa, že som si na to zvykla, a že sa mám dobre, ale to je všetko len chabá pretvárka. Je mi smutno. Je mi smutno za Jessicou, našla som si k nej cestu a je pre mňa ako sestra, ktorú som nikdy nemala.
Keď som sa tak nad tým zamyslela – mohlo jej niečo hroziť? Je toto dôvod prečo sa zbavila telefónu, nechcela aby som vedela kde je, a dokonca mi ani nedala adresu, aby by som ju mohla prísť pozrieť?
Snažila som sa sústrediť na domácu úlohu z geografie, nešlo to. Schmatla som kľúče a okamžite nasadla do auta. Namierila som si to priamo k Georgeovi domov. Možno sa na mňa Jess nahnevá, ale v konečnom dôsledku bude musieť prijať fakt, že som jej chcela pomôcť, a že som sa o ňu bála. A ako mi sama tvrdila, nie je na 100% šťastná. Ak navyše nebude v poriadku, stojí za to porušiť sľub.
Zastavila som pred Jakeovým domom. Nevedela som či bude George tam, ale nevedela som, kde inde ho hľadať. Nechcela som zvoniť, neviem ako by som vysvetlila svoju neskorú návštevu. Doparoma, ani neviem, ktorá je jeho izba. Ako by som aj, veď tento dom má snáď milión okien.
,,Dofrasa“ zahromžila som, keď sa mi kabelka zamotala do okrasného kríku pri vedľajšom vchode.
,,Ááááá!“ zvrieskla som, no nemohla som kričať na plné hrdlo. Niekto ma zozadu pevne držal za ústa, sotva som sa mohla pohnúť, nie to ešte kričať. Jednou rukou mi zvieral ústa, tou druhou pridržiaval ruky tak, až ma to pekelne štípalo.
Zľakla som sa keď v tom mi do ucha niečo pošepkal: ,,Nekrič, to som ja George! Buď pokojná, hlavne nekrič.“
To je pako! Už-už by som mu dala nádej na naše možné zblíženie a on to znova totálne dokašle.
,,Si blázon? Daj sa vyše-“ nestihla som dopovedať, respektíve dokričať a znova mi tou svojou packou zakryl ústa a druhou si priložil ukazovák na pery.
,,Povedal som potichu, nerozumieš, že je to nebezpečné. Drž konečne ten jazyk za zubami!“ povedal mi prísne. Nebála som sa, ale pôsobil, že práve on má z niečoho strach. Žmurkla som a kývla hlavou na znak súhlasu.
Pomaly ma pustil a ja som si ihneď chytila ruky, ktoré som mala z jeho stisku celé červené.
,,Čo tu robíš? Sleduješ ma? Ja som vedel, že sa ti páčim.“ znova žartoval. Privádzal ma tým do šialenstva.
,,Ani zďaleka. Namyslenec. Ide tu o niečo iné. Klamala som.“ sklopila som zrak, vlasy mi padli do očí a do poslednej chvíle som zvažovala či mám alebo nemám prezradiť, že som s Jess dvakrát volala.
Zrazu som pocítila na svojej brade jemný dotyk jeho dlane. Odhrabol mi vlasy z tváre a rukou mi dvihol bradu.
,,V čom si klamala?“ z minúty na minútu sa premenil v nežného gentlemana a ja som mala neskonalú chuť ho objať. Možno aj pobozkať. Boli sme tak blízko. Tak blízko, že som cítila vôňu jeho kondicionéru a vanilkové telové mlieko.
,,Neviem kde je. Viem iba o nejakej chate a kanadských hraniciach. Dvakrát som s ňou volala, ale ak je pravda čo hovoríš a moja kamoška má namále, musíme ju nájsť a dať veci do poriadku.“ priznala som nakoniec.
Pozrel sa mi do očí. Tie jeho boli čierne sťa najhlbšia nočná obloha. Orámované hustými mihalnicami a strážené pekne tvarovaným obočím sa na mňa pozerali ako dva magnety. Obrovské, čierne, priťahujúce magnety. Teraz však nebol čas na moje citové vzplanutia.
Musíme nájsť Jakea a Jess, nesmiem dopustiť aby sa niečo stalo. Im obidvom.

Foto: Pinterest 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here