,,Jake, zobuď sa.“ snažila som sa prebudiť ho, no nešlo to. 
,,Haló, Jake, no tak.“ mykala som jeho plecami a zdalo sa, že sa konečne prebral. 
,,Čo sa deje?“ zhlboka sa nadýchol a z čela mu mierne stekali kvapky potu. 
,,Zjavne si mal zlý sen.“ usúdila som a pohladkala ho po tvári. 

,,Fuh, asi áno.“ spamätával sa a silno si pretieral oči.
,,Nebol tu nikto?“ spýtal sa, zatiaľ čo sa nervózne obzeral.
,,Nie zlato, kto by tu bol? Len my dvaja sme strávili tú najkrajšiu noc.“ a pobozkala som ho na pery.
Niečo však nebolo v poriadku, cítila som to. Nebol to len zlý sen. Jake bol doslova vystrašený, a naposledy som ho takého videla, keď ma prišiel zachrániť pred Billym. Nechcela som do neho rýpať, a tak som radšej šla uvariť kávu.
,,Dáš si?“ pekne som sa spýtala a z poličky pomaly vyťahovala hrnčeky.
,,Nie, ďakujem. Musím si ísť niečo vybaviť. Hneď som späť.“
,,Ale, Jake! Veď si len teraz vstal, kam ideš? Čo vybaviť? Halóó? Hovor so mnou!“ kričala som na neho, no bol ako zmyslov zbavený. Starý známy Jake je späť. Hurá! 

Z pohľadu Georga

Ďalší nudný deň predo mnou. Už ma to teda pekne nebavilo. Bol som sám, v podstate som ani nemal s kým vybehnúť na pivo. Nemal som sa s kým naťahovať a robiť žarty. Nerád to priznávam, ale ten malý smrad mi ozaj chýbal. No neozval sa, tak predpokladám, že je buď všetko v poriadku alebo jednoducho nemá čas. Aj keď, starému kamošovi, ktorý ho vždy vytiahol z problémov, by sa ozvať mohol. Aj keď som bozkával jeho frajerku. To je už dávno preč.
Tak ako každý deň, aj dnes som sedel za svojím laptopom a snažil sa zistiť niečo nové ohľadom Billyho a jeho partie. Nebavilo ma to, nakoľko sme nič neobjavili už pekne dlho. Celý deň sa vliekol ako sopeľ z nosa.

,,George, ty si doma?“ prekvapene na mňa pozrel Jeremy.
,,Zdravím, kde by som mal byť?“ zdvihol som obočie a nechápavo pozrel na Jakeovho otca, zatiaľ čo som znudene prepínal programy v televízii.
,,Mal by si niekam vypadnúť. Zošalieš v tu.“ šomral Jeremy, ktorý tiež vyzeral uťahane a nesvoj.
,,Neviem, mne je takto dobre.“ odvrkol som avšak v tej chvíli mi hlavou prebleslo aspoň tisíc myšlienok.
Čo keby som fakt niekam šiel? Veď som pekný kus chlapa, chcelo by to trocha si užiť. Ako som tak premýšľal vytiahol ma z myšlienok Ryan, ktorý sa taktiež motal po dome.
,,Hey bro! Nechceš so mnou zájsť do X clubu? Dnes je tam dobrá párty a potreboval by som trocha vypnúť, zbaliť nejaké kočky, užiť si a potom sa dobre vyspať. Hm?“ nahováral ma a musel som chtiac-nechtiac priznať, že presne toto som potreboval.
,,Vieš čo, inokedy by som ťa poslal kade-ľahšie ale myslím, že vhodnejšiu chvíľu si si na túto pozvánku ani nemohol vybrať.“ potľapkal som ho po ramene a utekal po schodoch aby som sa rýchlo prezliekol a hodil sprchu.
,,Prosím ťa, nech ti to hlavne netrvá ako ženskej!“ zakričal zospodu.

Po chvíli sme nasadli do auta a ja som sa cítil ako najkrajší alfa samec v meste. Vytiahol som to najlepšie tričko, džíny a fajnové tenisky. Fajn. Možno to neznie nič moc, ale cítil som sa dobre.
Počas cesty sme toho s Ryanom veľa nenahovorili, obaja sme boli nažhavení na zopár dievčenských objatí a pekných pohľadov. Zaparkovali sme a snažili sa dostať do klubu.
,,Dnes to vyzerá na poriadnu plnku. Zariaď aby sme sa dostali dovnútra čo najskôr, nebudem tu stáť ako idiot.“ zavelil som a čakal pred vchodom kým sa Ryan dohodne s chlapíkom pri vstupe.
,,Haló! Stojím tu už hodnú chvíľu a vám sa uráči predbehnúť nás? Čo je to za systém? Kto si myslíte, že vlastne ste?“ počul som, ako sa na mňa osočil nejaký ženský hlas. Najprv som ani nemal v pláne sa otočiť, ale tá ženská ma normálne buchla po ramene.
,,Tak pozri slečinka, “ otočil som sa a uvidel som fakt dobrú buchtu, s ktorou by som si teda vedel predstaviť pekný večer ,,mne nebudeš hovoriť, že som sa predbehol. Ja som sa nepredbehol, len som šikovnejší.“ a premeral som si ju od hlavy až po päty.
,,Hej! Nepozeraj sa na mňa tak. Nie som kus mäsa!“ ohriakla ma so zdvihnutým obočím a to ma rajcovalo ešte viac.
,,Ak chceš, možeš ísť so mnou.“ snažil som sa byť zdvorilý, ozaj by z toho niečo mohlo byť.
,,Zabudni, idiot.“ a pozrela sa inam.
,,Ó, takže slečna radšej bude stáť celý večer von?“ spýtal sa a priblížil sa k nej.
,,Priblížiš sa ešte o centimenter a schytáš!“ upozornila ma so zdvihnutým ukazovákom, no ja som už bol v dobre rozbehnutom vlaku. Prišiel som k nej bližšie a snažil sa ju trocha upokojiť. V tom som zacítil štipľavú bolesť na tvári.
,,Povedala som, že sa priblížiš o centimenter a schytáš!“ zasmiala sa mi do tváre a vpochodovala do klubu.
To nie je možné. Tá žaba mi ozaj jednu vrazila. To ako vážne? Mal som ja radšej zostať doma. Ale nie moja pekná, toto len tak nenechám. Toto si vyžerieš.
,,Ryan, ty hlupák, kde to viazne?“ spýtal som sa a držal si líce dúfajúc, že z toho nebude červený odtlačok. To dievča ale má ranu. Musím uznať, že sa mi páčila.
Vošli sme dovnútra. Klub praskal vo švíkoch, vyzeralo to úžasne. Plno dievčat, ktoré sem prišli na lov rovnako, ako aj my chlapi. Veď prečo iné sa chodí na diskotéky?
,,Dve tequily poprosím, strieborné.“ žmurkol som na čašníčku a vytiahol hotovosť.
,,Prečo práve tequila? Mám chuť sa opiť. A potrebujem stabilizovať nepríjemnú bolesť, ktorá mi prechádza celou sánkou.“ snažil som sa to cez hlasitú hudbu vysvetliť Ryanovi.
,,Počkaj, čo? Aká bolesť?“ nechápavo sa pozrel a vzal do rúk pohárik s tequilou.
,,Ty si to nevidel? Tá pekná bloncka čo bola vonku, “ začal som, keď v tom som tú potvoru uvidel. Pozrel som očami jej smerom, aby si ju Ryan všimol.
,,Táto? Fúha bráško, tak túto nedostaneš ani keby si sa tu začal vyzliekať.“ a vybuchol smiechom.
,,Pako! Ty ešte nevieš čo je vo mne. Toto jej nedarujem.“ chytil som sa za sánku.
,,Tak nazdravie, na dnešný večer. Nech si to užiješ.“ povedal a dvihol pohárik.
,,Nazdravie!“ hodil som do seba celý pohárik a nespustil z nej oči.

Z pohľadu Jakea

Vybehol som z domu ako divý. Potreboval som si okamžite zavolať. Keď sme s Jessicou odišli, obaja sme svoje telefóny zahodili. Nepotrebovali sme ich a zmenšili sme tak šancu, že nás niekto pomocou nich vystopuje. Teraz som však vedel, že si musím rýchlo zavolať.
Pristavil som auto pri prvej telefónnej búdke a nahádzal mince do automatu.
Zvoní.
,,Počúvam,“ zaznelo zrazu a ja som spoznal známy hlas.
,,Elijah?“ lapal som po dychu.
,,Kto je tam? Jake? Jake, si to ty?“ spýtavo odpovedal.
,,Áno bratku, som to ja. Potrebujem sa uistiť, kde si? Všetko je v poriadku?“ pýtal som sa a sotva ho pustil k slovu.
,,Som doma, v štátoch. Deje sa niečo? Znieš ustráchane.“ znervóznel.
,,Nič sa nedeje, len ma nechaj dohovoriť.“ pokračoval som.
,,Nebol si s našimi chalanmi? Nevieš niečo nové? Nevieš niečo o Billym? O Johnovi? Idú po nás? Idú po mne?“ chŕlil som jednu otázku za druhou a dúfal v negatívnu odpoveď.
,,Čo? Čo to splietaš? Ale kdeže! Nikto nemá ani potuchy kde ste, všetko je ok. Je úplné ticho, nikto sa mi neozýva ani vás nezháňa. Teda, aspoň o tom neviem. Mám sa v tom pohrabať?“
To som na ňom mal rád. Presne vedel, na čo myslím ešte predtým, než som to vyslovil.
,,Kámo, bol by som ti vďačný. Skús niečo nenápadne zistiť.“ a oprel som sa o búdku. S úľavou som vydýchol.
,,Počkaj, ale kde sa ti ozvem? Ako ťa nájdem?“ spytoval sa.
,,Ja si nájdem teba, neboj. Maj sa.“ ubezpečil som ho a zložil.
Zhlboka som vydýchol a obviňoval sám seba, že som podľahol panike kvôli jednému hlúpemu snu. Ale bolo to tak živé, tak ozajstné. Uvidíme čo Elijah zistí, ak to bude potrebné, odídeme. Nemôžeme tu zostať ak po nás idú tí mafiáni. Musím ochrániť v prvom rade Jessicu, na mne nezáleží.
Sadol som si do auta no v tom mi napadlo, že potrebujem pred Jess svoj neobvyklý ranný útek dôveryhodne vysvetliť. Nechcem ju zbytočne znervózňovať, určite jej o ničom nepoviem. Nie je to potrebné.
Zastavil som sa v malej pekárni, kde som kúpil čerstvé pečivo, sladké buchty plnené čokoládou a farebné donuty. Dúfam, že nebude veľmi vyvádzať, aj keď som si vedomý, že rannému výsluchu sa nevyhnem.

,,Ahoj zlato,“ vošiel som do predsiene a pozdravil ako keby sa nič nestalo. V akom vesmíre som žil? Veď som pred hodinou utiekol hneď zo spánku ako totálny čudák, jasné, že ma pošle do kelu.
,,Ahoj zlato? Ahoj zlato? To ako myslíš vážne?“ prísne sa na mňa pozrela cez veľkú šálku kávy, ktorú vzápätí položila na stôl a postavila sa z gauča.
,,Čo to malo znamenať? Kde si bol? Okamžite mi povieš, čo sa stalo Smith, lebo prisahám, že ti jednu vrazím!“ rozčertila sa, a ja som bol rád, že sa o mňa takto bála.
Dvihol som krabicu s čerstvým pečivom pred seba a mával som ním ako bielou zástavou na znak uzmierenia.
,,Bol som po raňajky. Nehnevaj sa.“ fakt som si myslel, že mi to zožerie? No nič, skúsil som to.
,,Hah, to si hovor niekomu inému. Vyzerám ako totálna krava?“ a stále sa nepekne pozerala.
,,No táák,“ položil som krabicu na stôl a chytil som ju okolo pása.
,,Žiadne „no táák“ nebude. A tie buchty si strč vieš kam. Kde si utekal a prečo si bol taký rozrušený?“ dala mi ruky preč z jej bokov a pokračovala v otázkach. Skutočne nič nepomáha.
,,Potreboval som niečo vybaviť. To je všetko.“ dostala zo mňa a ja som sa pokúšal rýchlo v hlave vymyslieť nejaké rozumné klamstvo.
,,Čo vybaviť? Pokračuj, tak ľahko ma neodbiješ Jake!“
,,Potreboval som si zavolať.“
,,Lezie to z teba ako z chlpatej deky. Buď mi prestaneš klamať alebo sa naozaj nahnevám a ten zvyšok horúcej kávy ti vylejem medzi oči.“ stále sa hnevala, až bola červená. Nebola to klasická zlosť, skôr zlosť kombinovaná so zvedavosťou.
,,Chcel som ťa prekvapiť. Vravela si, že ti chýba rodina. Spojil som sa s Elijahom a povedal som mu, aby zistil, čo je doma nové.“ vyšlo zo mňa. V konečnom dôsledku, to vôbec nebolo klamstvo.
,,Čo? Prečo si mi to nepovedal hneď na začiatku?“ pýtala sa a v jej hlase bolo počuť úľavu.
,,Ako vravím, chcel som ťa prekvapiť.“ zaklamal som a pozrel do zeme.
,,Ach Jake, nemusíš ma prekvapovať. Som šťastná, že si na mňa takto myslel. Ale nemusel si kvôli tomu utiecť ako keby ťa niekto naháňal s nožom v ruke. Stačilo to povedať. Neklam mi. Vieš, že to neznášam.“ upozornila ma, zdvihla obočie ale pomaly som videl, ako sa jej kútiky úst jemne rozťahujú a vytvárajú úsmev.
,,Raňajky?“ otvoril som škatuľu s voňavými koláčikmi a nechcel sa viac k tejto téme vracať.
,,Ty si mi doniesol donuty? Neverím!“ otvorila ústa a oči sa jej rozžiarili.
,,Viem, že to je jediná vec, ktorú máš radšej ako mňa.“
,,Noo, donuty, potom ešte lentilky, gumových medvedíkov, kávu a niekde medzitým si aj ty, to je fakt.“ zažartovala a oblizla si ústa.
,,Čo? Niekde medzi tým?“ pozrel som sa na ňu a chcel som ju štipnúť do brucha.
,,Nie, nie, žiadne šteklenie prosím!“
,,Takže zrazu žiadne šteklenie, pred chvíľou si nevyzerala bojazlivo.“ podpichoval som, ale obaja sme sa museli smiať.
Bolo mi s ňou tak dobre. Ani sama nevedela, akú radosť a pokoj mi vnáša do života len tým, že je. Uvidíme, čo zistí Elijah. Dúfam, že všetko bol len planý poplach. Ten sen, aj môj zlý pocit, s ktorým bojujem už niekoľko dní. Mal by som sa možno ozvať aj Georgeovi. Napriek všetkému, je to môj najlepší kamoš a znamená pre mňa veľa. Určite by mi povedal niečo viac. Skúsim to neskôr, keď budem v práci. Nechcem aby Jess niečo začala tušiť.

Foto: Pinterest 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here