Z pohľadu Jakea
Mal by som sa trocha pozbierať. Plačem tu ako malé decko, Jess si musí myslieť, že som už úplne mimo. Ak to takto pôjde ďalej, zbalí si veci a vráti sa späť do New Yorku. Pravdepodobne to na mňa len všetko doľahlo. Priznávam, som veľmi impulzívny a emocionálny, niekedy prežívam veci oveľa viac ako ostatní. 

,,Chutilo ti?“ spýtal som sa a končekom prsta jej poutieral kútiky úst.
,,Bolo to skvelé, mohli by sme sem chodiť častejšie.“ odpovedala mi s plnými ústami a ja som sa nemohol vynadívať na to, aká bola spokojná.
,,Fajn zlatko, pre teba všetko.“ odpovedal som a postavil sa vyberajúc peňaženku zo zadného vrecka.
,,Zaplatím a skúsime ešte niečo nájsť dobre?“
,,Súhlasím, máme pred sebou ešte celé popoludnie.“ prikývla.
Presunul som sa k baru, no nikde som nikoho nevidel. Bola to útulná reštaurácia, taká z tých domácich, kde ste mali pocit, že sú všetci jedna rodina, jedlo je robené s láskou a z kvalitných domácich surovín. Až keď som tu dlhšie stál, všimol som si fotky a pohľadnice, ktoré zdobili zadnú stranu barového pultu. Skúšal som sa obzerať, no stále žiadny pohyb.
,,Och, prečo som na toto všetko sama?“ vzdychla si staršia pani. Vyzerala utrápene a nevedela si rady s veľkou krabicou, v ktorej mala pravdepodobne nejaký tovar.
Priskočil som k nej, ani som nepremýšľal.
,,Nechajte to tak, pomôžem vám.“ a hneď som krabicu vzal do rúk.
,,Kam vám to odnesiem?“
,,Mladý muž! Ste moja záchrana. Odneste to prosím tam dole po schodoch.“ a ukázala smerom do akejsi pivnice.
,,Samozrejme.“ usmial som sa a pomaly kráčal dolu schodmi.
,,Čo sa tu deje?“ zvedavo sa spýtala Jess, ktorá od stola videla, že to nie je štandardné platenie zákazníka za obed.
,,Jake, čo tu vyvádzaš?“ ohŕkla ma, no zjavne ani netušila, aký je jej priateľ gentleman.
,,Nič zlatko, to je v pohode. Len som pomohol tejto pani s krabicou. Zaplatím a ideme.“ a dal som jej pusu na čelo.
,,Aha, to som nevedela. Si úžasný!“ pošepkala a ja som bol rád, že mi to povedala.
,,Mohli by sme zaplatiť za tie dva skvelé hamburgery a cesnakovú polievku?“
,,To je na mňa.“ šibalsky sa usmiala, no ja som v žiadnom prípade nechcel dovoliť, aby to platila za nás.
,,To určite nie. Vystavte mi prosím účet. Sme vďační, ale ozaj vám radšej zaplatím. To s tým tovarom nebol vôbec žiadny problém.“ trval som na svojom.
,,Dobre, nebudem sa s vami hádať. Každopádne vám veľmi pekne ďakujem. Bude to 15 dolárov a 80 centov.“ a vytiahla účtenku.
,,Nech sa páči, 18″ a usmial som sa na ňu. Neviem čo to bolo, ale niekoho mi veľmi pripomínala. Mala neobvyklý pohľad a cítil som z nej neskutočný pokoj.
,,Ďakujem.“ a spojila ruky na znak úcty a vďaky.
,,Ale povedzte mi, čo tu u nás, v najpokojnejšom mieste v Kanade, robí taký mladý a pekný pár?“ vypytovala sa, no nebrali sme to ako obťažovanie.
,,Máme takú menšiu dovolenku.“ vyskočilo zrazu z Jess, ktorá bola doteraz ticho.
,,Hah, dovolenku áno. Medové týždne. A ja si zháňam prácu.“ dodal som.
,,Naozaj? A čo by si chcel robiť?“ hneď sa spýtala a v očiach jej preskočili malé iskry.
,,V podstate na tom nezáleží, budem robiť všetko. Azda o niečom viete?“
,,Sami ste práve videli, že som tu na veľa vecí sama. Deti odišli, manžela nemám a jediný kto mi tu ako tak pomáha je Sebastian z kuchyne.“ posťažovala sa.
,,Takže mi chcete naznačiť, že by sa tu pre mňa niečo našlo?“ dvihol som obočie a čakal pozitívnu reakciu.
,,Ak ti nevadí špinavá práca, si tu vítaný chlapče!“
,,So špinavou prácou mám už nejaké skúsenosti,“ a pozrel som na Jess, ktorá okamžite pochopila, o čom som hovoril.
,,Tak to ma teší. Vlastne, ja hlupaňa, ani som sa nepredstavila. Volám sa Monica a vlastním tento domček. Som rada, že ste sa u nás zastavili a ešte radšej, že sa budeme stretávať častejšie.“ a vrúcne objala ako mňa, tak aj Jessicu.
,,Teší nás Monica, kedy môžem začať?“ nevedel som sa dočkať a úprimne som sa tešil z tejto situácie a náhody, ktorá sa práve stala.
,,Super! Myslím, že bude úplne stačiť ak prídeš zajtra ráno. Vezmi si nejaké staršie oblečenie, budeš ho potrebovať.“ usmiala sa a pozrela na moje roztrhané rifle a čistú košeľu.
,,Ďakujeme veľmi pekne, zachránili ste nás!“ pekne sa prihovorila Jess.
,,Zlatíčka, to vy ste zachránili mňa.“ a žmurkla na nás obidvoch. Vzápätí sa už stratila v kuchyni.
,,Vidííš? Nehovorila som? Všetko dobre dopadlo“ a buchla ma do ramena.
,,Vidííš? Nehovoril som? Si môj strážny anjel!“ a pobozkal som ju, nakoľko som mal na to chuť už asi pätnásť minút.

Z pohľadu Jess

Bola som spokojná. Vidieť Jakea znova sa usmievať bolo pre mňa ako Vianoce pre malé deti. Môj skvelý Jake. Tak veľmi ho ľúbim. Neverila som, že láska môže byť tak polhcujúca. Cítite ju všade. V končekoch prstov, vo vlasoch, v dychu, všade naokolo. Vidíte ho ho a máte pocit, že všetko je dobré. Že neexistujú prekážky ani nič, čo by vás mohlo zastaviť.
,,Zlato, mali by sme to osláviť, nemyslíš?“ navrhla som Jakeovi, zatiaľ čo som odkladala čistý riad do poličiek.
,,Hmm, nie je to zlý nápad. A aký druh oslavy máš na mysli?“ lišiacky sa na mňa pozrel skrz časopis, ktorý mal pred sebou.
,,Zatancuješ mi nahá a vypijeme si spolu whiskey?“ zasmial sa.
,,To teda určite nie! Poprvé, vieš, že whiskey neznášam a podruhé, žiadne rituálne tance ti tu predvádzať nebudem.“ snažila som sa povedať to čo najviac vážne, zrejme však ani to nebolo dosť.
Odložil časopis a razom bol pri mne. Chytil ma za boky a položil mi hlavu na rameno.
,,Tak by sme si mohli otvoriť víno, spravil by som ti tvoje obľúbené špagety, pustili by sme si hudbu a len tak ležali pod dekou na terase. Hm? Ani to ti nepripadá ako fajn oslava?“ snažil sa.
,,No teda, Smith! Musím uznať, že toto sa ti podarilo! Ale okrem špagiet budem chcieť ešte koláč, ovocný pohár, zmrzlinu a možno ešte niečo pod zub.“ žartovala som.
Jake sa vyrovnal a zatváril sa ako vojak, ktorý práve prijal veľmi špeciálny rozkaz.

Bol skvelý keď sa takto snažil. Potom, čo sme si prežili doma a aký ku mne zvykol byť odmeraný, alebo ako sem-tam vybuchol, bol toto úplne iný človek.
Viackrát mi povedal, ako si váži, čo som urobila, a že ma nikdy nesklame. Verím mu to.
Aj keď mi chýba rodina. Chýba mi Thomas, často premýšľam ako sa asi má, čo robí a či mu chýbam tiež. Uvažujem aj nad Candice a Sue, viem, že sa so mnou nemajú ako spojiť, ale chcela by som o nich vedieť aspoň niečo. Vybrala som si život s Jakeom a od začiatku som vedela, že sa budem musieť vzdať veľa vecí a takisto aj ľudí. Ale stojí mi to za to.
Vidieť ho, ako teraz pobehuje v kuchyni a snaží sa mi pripraviť výnimočnú večeru. Ako sa celý deň snažil zohnať prácu, len aby som sa JA mala dobre. Zmenil sa. Dospel. A ja ho milujem každým dňom viac.
,,Ako to vyzerá? Vonia to stále lepšie a lepšie.“ pochválila som ho, kým som sa vrátila zo spálne.
,,Dúfam, že si moja princezná pochutná.“ povedal a oblizol si pery.
,,Ak nie na špagetách, tak si rada pochutnám na tebe.“ zašepkala som mu do ucha a jemne ho zaň uhryzla.
,,Neprovokuj, lebo to všetko pripálim.“ a mierne pohol kútikom úst tak, že sa nádherne usmial.
,,Nechám ťa pracovať, ty Jamie Olivier. Ja utekám do sprchy. Ak by si to stihol, môžeš mi umyť chrbát.“ znova som ho trocha provokovala.
Pri ňom som sa nemohla správať slušne. Nedalo sa to. Každým pohybom, každým slovom a každým gestom ma privádzal do šialenstva.
Vyšla som hore po schodoch a vyzliekla sa v spálni. Dala si župan a chcela sa pozrieť, či som si nezbalila niečo, čím by som dnes Jakea ohúrila. Hm. Jasné, že nie. Veď som bola rada, že sme nejako utiekli pred otcom.
Ach, otec. Čo asi robí? Zmieril sa s tým, že už ma nikdy neuvidí? Pochybujem. Na to je príliš hrdý a myslím, že mi nikdy neodpustí, čo som urobila.
Vošla som do sprchy a nechala som poriadne horúcu vodu aby mi padala na chrbát a vlasy. Bolo to uvoľnujúce. Aj napriek dobrému pocitu a aromatizujúcej vôni sprchového gélu som nemohla prestať myslieť na domov. Mala by som sa im ozvať? Len nech vedia, že som v poriadku. Môžem predsa použiť nejaký verejný telefón, takto ma otec nevystopuje. Či?
Alebo mám zavolať len Candice? Bude to bezpečnejšie. Nemala by som sa o tom najprv poradiť s Jakeom? Čo ak aj on má rovnaké pocity, len nevie, či mi to môže povedať? Mala by som sa s ním porozprávať. Nechcem však, aby si myslel, že mi s ním nie je dobre, alebo že by som sa radšej vrátila domov. To nie. Musím na to ísť opatrne, každopádne by som to s ním mala prebrať.

Foto: Pinterest 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here