Prešiel presne týždeň, čo sme s Jakeom zakotvili na tomto úžasnom mieste. Bolo až podozrivé ticho. Mám na mysli, že nič čudné sa nedeje. Neviem dokedy ma táto strašná paranoja bude držať, ale stále mám pocit, že sa niečo pokazí. [sociallocker]

Šlo to až príliš jednoducho. Utiekli sme pred mojím otcom, pred svetom, v ktorom Jake tak dlho žil. Utiekli sme pred problémami a pred celou tou strašnou realitou. Teraz sme tu – v oáze pokoja, niekde v srdci kanadských hôr na východnom pobreží. Čas akoby tu prestal plynúť a sme tu len my dvaja a možno nejaké svište.
,,Jess, zlato, dnes by som sa mal poobzerať po okolí. Možno by sa dole v dedine pre mňa niečo našlo. Nejaká práca, fuška, hocičo, za čo by som mohol dostať nejakú hotovosť.“ vzdychol Jake popri hltaní raňajok.
,,Idem s tebou. Myslím, že niečo pre šikovnú babu sa nájde tiež.“ mrmlala som skrz šunkový sendvič.
,,Nie! Ty zostaneš tu.“ rázne zavelil a ja som zavetrila mierne problémy.
,,Ale no tak, Jake. Prečo mi to robíš? Chcem ti pomôcť, chcem normálne fungovať, mať prácu a pekný dlhý život po tvojom boku.“ protestovala som.
,,Jessica. Nebudem sa s tebou hádať. Aspoň nie hneď ráno. Si mladá, inteligentná, krásna, úžasná a schopná baba. Nebudeš predávať potraviny niekde v tomto zapadákove. Toto je len dočasné riešenie, pamätaj. Potrebujeme získať nejaký čas.“ vysvetľoval Jake, zatiaľ čo ma chytil za ruku.
V poslednej dobe bol veľmi nežný. Nespoznávala som ho. Bol ochranársky a vôbec sme sa nehádali, a ani mi nerobil napriek. Až mi chýbalo to jeho odporné „ja“.
,,Prečo musí byť znova po tvojom? Tak ma aspoň vezmi so sebou. Neviem si predstaviť čo i len sekundu bez teba, nie to celé dopoludnie.“ nadhodila som psí pohľad, ktorý Jake tak zbožňuje.
,,Ešte si to rozmyslím, dobre? A neskúšaj na mňa tie tvoje oči, lebo na teba skočím a už ťa nikdy nepustím.“ povedal a pomaly odsunul tanier s raňajkami.
,,Nerozmýšľaj dlho. Vieš ako sa hovorí, lepší vrabec v hrsti ako…“ nestihla som ani dokončiť a Jake si ma okamžite pritiahol k sebe.
,,Ako holub na streche…Viem, ale ty si moja. Len moja.“ pomaly mi zastrčil vlasy za ucho a už už sa ma snažil pobozkať, keď v tom som mu jemne zahryzla do nosa a odskočila preč.
,,Ale ty nemáš ani toho vrabca.“ zasmiala som sa a vyplazila na neho jazyk.
,,Ty malá potvora, toto na mňa neskúšaj. Nevieš aký som, keď sa rozzúrim.“
,,Tomu ver, ja to viem najlepšie. Keď ma chceš, budeš si ma musieť chytiť.“ a zamierila som von z chaty.
Utekala som smerom k jazeru. Jake mi bol v pätách, no chcela som sa mu niekde skryť.
,,Neujdeš mi. Ale keď ťa chytím, potom nehovor, že som ťa nevaroval.“ kričal za mnou.
Prišla som až k jazeru. Bolo tam tak krásne. Nikde ani živej duše. Skryla som sa pod kríky pri móle. Sedela som ticho, ledva by bolo počuť môj dych.
,,Takže mladá dáma sa chce hrať na schovávačku áno?“ počula som Jakea, ako sa približoval.
,,Ukáž sa, inak to neskončí dobre.“
Chcela som ho ešte trocha potrápiť, no nevedela som, kde presne je. Keď som spoza stromov jemne vykukla, zrazu sa predo mnou zjavil.
,,Mám ťa!“ skríkol a vrhol sa na mňa.
Obaja sme sa skotúľali zopár metrov nižšie a bláznivo sa pritom smiali.
,,Milujem na tebe túto jedinú vec – že si taký blázon.“ povedala som mu, keď sme zastali a ležali jeden na druhom.
,,Počkaj, počkaj. Ako to myslíš? Túto jedinú vec?“ prísne sa na mňa pozrel a ja som očakávala, čo zasa vymyslí.
,,A nemiluješ náhodou aj to, ako viem štekliť?“ lišiacky na mňa žmurkol a v tom okamihu som vedela, že bude zle.
,,Štekliť nie, prosím, len to nie!“ prosíkala som ako o dušu, no nebolo cesty späť. Rukou mi zablúdil pod tričko a druhou ma šteklil na stehne.
,,Jake, prosím prestaň.“ kričala som z plného hrdla.
,,Povedz ako veľmi ma miluješ?“ vydieral ma.
,,Veľmi. Ako vanilkové lievance so šľahačkou.“
,,To nestačí.“ smial sa a neprestával.
,,Milujem ťa ako vanilkové lievance so šľahačkou, plnené gumovými medvedíkmi.“ snažila som sa svoju odpoveď vylepšiť, ani to mu však nebolo dosť.
,,Nestačí.“ ten trubiroh stále neprestával a mne dochádzala trpezlivosť.
,,Milujem ťa z celého srdca. Najviac ako dokáže Jessica Tylerová milovať.“
V tom momente sa zastavil a vrúcne na mňa pozrel.
,,Fúha, tak toto som nečakal slečna Tylerová. Som poctený.“
,,Dovoľte mi, aby som vás za odmenu vybozkával do odpadnutia.
,,Fajn, v tomto protestovať nebudem.“ odľahlo mi.
,,Len už prosím žiadne šteklenie.“ upozornila som ho a jemne si vydýchla.
Prestal a chytil mi tvár do dlaní.
,,Nevieš si predstaviť čo so mnou robíš. Chcem ťa!“ ako to dopovedal, zľahka sa dotkol mojich pier, cítila som jeho dych na mojej pokožke.
,,Som tvoja.“ pošepkala som mu a čakala, čo urobí.
Nikdy som nebola viac slobodná. A pritom som vedela, že patrím iba jemu. Bol to ten najkrajší pocit na svete.
Bozkával ma tak nádherne. Zabudla som, že sme niekde uprostred ničoho a chcela som viac.
,,Si šťastná?“ spýtal sa a neprestával sa perami dotýkať môjho krku.
,,Nedá sa slovami vyjadriť čo prežívam.“ a zastavila som ho.
,,Vedela som, že to, za čo som bojovala stálo za to. Ty stojíš za to. Obetovala by som pre teba všetko.“ a prešla som mu prstami po vlasoch.
Usmial sa. Aj keď sa to snažil zakryť, bol v rozpakoch.
,,Milujem ťa.“
Jeho jazyk sa asi po stýkrát dotkol toho môjho. Nechcela som, aby prestal.

Z pohľadu Jakea

To najkrajšie a najlepšie dievča ležalo v mojom náručí. Ďaleko od všetkého a všetkých čo nás chceli rozdeliť. Vnímal som ako sa jej hruď hýbe a ako nechce, aby som ju pustil.
,,Nikdy ťa neopustím.“ povedal som po pár chvíľach ticha.
,,Viem. Preto som tu teraz s tebou. Ak by som si nebola istá, neriskovala by som.“
,,Chceš mi povedať, že si do začiatku vedela, že budeme spolu?“ váhavo som sa spýtal.
,,Jasné. Mali sme to napísané v našich osudoch.“
,,Veríš na osud?“ položil som jej jednoduchú otázku.
,,Ty nie?“ otočila to.
,,Pýtal som sa prvý.“ naše telá sa ani nepohli. Obaja sme pozerali na bezoblačné nebo.
,,Verím. Verím, že som ťa mala stretnúť, verím, že všetko, čo sa stalo, sa stalo pre to, aby sme v túto chvíľu ležali na tejto zemi.“ povedala s takou istotou, až sa jej nedalo odporovať.
,,Ja verím jedine v teba. Si môj anjel záchranca.“ chytil som jej ruku a naše prsty sa vzájomne preplietli.
,,Tak ako? Rozmyslel si si to a vezmeš ma dnes so sebou?“ snažila sa ma obmäkčiť.
,,Vieš, že ťa nerád nechávam samu. Ale nechcem aby si sa namáhala. Chcem ti dať všetko čo budem môcť.“
,,Ja viem Jake, ale pochop. Sme v tom spolu. Nemôžeš mi zakazovať veci len preto, lebo máš pre mňa pripravené niečo iné. Nebráň mi v tom, čo chcem. Inak nebudeme môcť fungovať. Si tu pre mňa, som ti za to vďačná, ale chcem, aby si rovnakú istotu mal aj ty vo mne.“
,,Och Jess. Ako to dokážeš. Fajn.“ vzdychol som.
,,Fajn, že si môžem hľadať prácu?“
,,Fajn, že môžeš ísť so mnou. O práci sa porozprávame neskôr.“ snažil som sa neustúpiť, aj keď tým očiam sa nedalo odolať.

Keď sme sa vrátili späť do domu, nemohol som sa zbaviť nepríjemného pocitu. Neviem, čo to bolo, no mal som skrátka zvláštne tušenie. Nechcel som na to myslieť, a už vôbec nie to vravieť Jess. Určite je to len pozostatok toho, čo sme zanechali v New Yorku. Tu sa nemusíme ničoho báť. Teda, aspoň to tak vyzerá.

Z pohľadu Johna

,,Jeremy! Prisahám, že zabudnem na všetko čo si pre mňa urobil a čo pre mňa znamená naše priateľstvo. Musíš mi povedať kam ju odviedol.“ vrieskal som ako zmyslov zbavený a bol som pripravený použiť násilie.
,,John, neviem to. Priznal sa, že chce vziať aj Jessicu, ale nepovedal mi ani slovo. Neviem kde sú.“ skuvíňal Jeremy.
,,Mňa to nezaujíma. Proste mi to zistíš. Zalarmuješ všetkých ľudí, pre mňa za mňa pôjdeš aj do samotného pekla, ale nájdeme ich. A nemôžem ti sľúbiť, že tvoj synáčik z tohto všetkého vyviazne živý.“ utrel som si pot z čela a pustil Jakeovho otca z pevného zovretia.
,,Dofrasa! Nemôžu byť ďaleko. Nemali peniaze a nemali kam ísť. Navyše bol zranený.“ nadával a premýšľal som nahlas.
,,Zranený? Jake bol zranený?“ vystrašene vykríkol Jeremy.
,,Neviem čo sa tomu parchantovi stalo, ale moju pravačku si bude pamätať ešte pekne dlho.“
,,To nemyslíš vážne! Ty si ublížil môjmu chlapcovi?“
,,Upokoj sa, nič mu nie je.“ teda, nevedel som to iste. Pravdou je, že som ho pekne doriadil.
,,Nech sa prepadnem pod zem, ale prisahám, že ich nájdem. Jessica už v živote neuvidí denné svetlo a Jake…s ním to ukončím.“
Jeremy stíchol a zaboril svoju tvár do dlaní. Ja však nepoľavím. Moje dievčatko je pre mňa to najcennejšie a nedovolím, aby bola s tým idiotom! Bol som rozhodnutý. V tejto chvíli existoval len jediný človek, ktorý chcel Jakea dostať viac ako ja…Billy.

Foto: Tumblr [/sociallocker]

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here