Z pohľadu Candice
Na jednej strane som sa chcela prepadnúť pod zem. Neviem prečo som sa miestami hanbila a miestami ho chcela bozkávať. A potom tu bola tá časť mňa, ktorá by ho fackovala celý čas. 

Odsunula som sa od neho, potrebovala som osobný priestor. Nervóznymi pohybmi som si stočila vlasy do drdola a tvárila sa, že mi vôbec nič nie je. Že ma ani trocha nerozrušilo to, čo sa práve stalo. Snáď som to zahrala dobre.
,,Fajn, čo budeme robiť? Čo sa deje George? Povedz mi pravdu.“ chcela som sa dozvedieť, prečo ich musíme za každú cenu nájsť a prečo im hrozí nebezpečenstvo.
,,Je to zložité, nemôžem ti to povedať. A určite nie tu. Poďme inam, niekde kde budeme sami.“ a podal mi ruku.
,,Jasné. Niekde, kde budeme sami. Počúvaš sa? Nie som taká hlúpa aby som ti ihneď skočila na tie tvoje rečičky. Buď mi to povieš teraz alebo odchádzam a nájdem Jess aj sama.“ tvrdohlavo som tvrdila.
,,Och Candice, nenúť ma urobiť to, čo nechcem.“ vzdychol, no očami sa na mňa usmieval.
,,No poďme, vyklop to. “
,,Nerozumieš, že tu nemôžem? Aj tieto kvety majú uši a je to príliš nebezpečné.“ stíšil hlas.
,,Čo máte všetci s tým, že je niečo nebezpečné? Čo nebezpečné? Kto?“ nechápavo som krútila hlavou. Určite sa ma len snažil vystrašiť a chcel, aby som mu skočila do náručia.
,,Tak a stačilo.“ povedal, dal si kapucňu, jednou rukou mi znova chytil ústa a tou druhou mi držal ruky a tlačil ma smerom ku garážu.
Nemohla som sa vymaniť z jeho zovretia a bola som na neho tak naštvaná. Nerozumiem prečo mi to robí. Tak ja za ním prídem s najlepšími úmyslami, že som niečo skazila, chcem mu povedať pravdu a on sa správa ako prvotriedny grobian. Toto mu nezabudnem. Pako.
Avšak medzi tým ako som nad ním hromžila, otvoril auto, z bočných dvier vytiahol pásku, ktorou mi prelepil ústa a malé gumené lanko, ktorým mi silno zaviazal nohy aj ruky. Začínala som sa báť. Nemohla som sa ani pohnúť, nie ešte niečo povedať.
,,Zlatko, prepáč, bolo to nevyhnutné. Pôjdeme na miesto, kde budeme sami a kde ti budem môcť všetko vysvetliť.“ a dal mi pusu na čelo.
Och to je debil!!! Ako si to dovoľuje? Veď ho vôbec nepoznám. Čo za idiota zviaže babu, naloží ju do auta s čiernymi sklami a odvezie bohvie kam? Preboha, čo ak ma chce zabiť?
V hlave sa mi premietali najhoršie scenáre a nevedela som, či ešte vôbec niekedy uvidím denné svetlo. Nemala som poňatia kam ma to viezol, ale nešli sme ani príliš rýchlo, ani príliš dlho.
Po chvíli zastavil, vystúpil z auta a hneď mi otvoril dvere. Najprv mi dal dole pásku z úst a pomaly mi odopínal aj nohy a ruky.
,,Čo to malo znamenať? Si normálny? Asi ti ten gél na vlasoch zožral aj posledný kúsok mozgu!!“ vrieskala som tak, že keby som mohla, hneď mu dám aj poriadne zaucho.
,,Upokoj sa zlatko, všetko ti vysvetlím. Musel som to urobiť, v tom dome sme neboli v bezpečí. A s tvojím piskľavým hlasom nás mohli hocikedy počuť.“ povedal a uprene mi pozeral do očí, pričom sa usmieval.
,,Nevolaj ma zlatko. A po druhé, ja mám piskľavý hlas? Tak toto je príliš.“ postavila som sa z auta a žiadala som vysvetlenie. Hneď. Žiadne sladké rečičky. Chcem vedieť všetko.
,,Pýtam sa ešte raz a naposledy – čo sa to do pekla deje s Jess a Jakeom? Prečo si ma zviazal ako taký kus mäsa a odviedol za mesto? Prečo v kuse omieľaš niečo s nebezpečenstvom? Okamžite to vyklop inak hneď zavolám políciu.“ a ukázala som na telefón, ktorý som mala pripravený v ruke.
,,Jake je mafián. Jeho otec je mafián. Jessicin otec je mafián. V podstate som mafián aj ja.“ chcel sa nadýchnuť a pokračovať, ale ja som zostala ako obarená. Chcela som sa rozplakať, no nedalo sa.
,,Prosím Candice, neľakaj sa. My sme tí dobrí.“ povedal a pomaly sa ku mne priblížil. Chcel ma chytiť za ruku.
,,Tí dobrí? To v tomto svete neexistuje. Si mafián? Zabíjaš ľudí? Pašuješ drogy? Obchoduješ s dievčatami? Čo robíte? Tak hovor.“ zvyšovala som hlas, pomaly to znelo akoby som kričala. Za žiadnu cenu som nedovolila aby sa ma dotkol.
,,Nie, nikoho som nezabil. Neľakaj sa ma prosím. Tebe by som nikdy neublížil.“ neviem prečo, verila som mu. Verila som jeho pohľadu a slovám, ktoré vypúšťal z úst.
,,A čo ďalej? Akú úlohu v tom hrá Jess? A prečo sú teraz v nebezpečenstve?“ pýtala som sa ďalej.
,,My sme tí dobrí. Ale sú tu aj takí, ktorí zabíjajú, obchodujú so ženami a nič im nie je sväté. Práve s takými sa spojil Jessicin otec, aby mu pomohli nájsť Jakea a Jess. Ju chce priviesť domov a Jakea…“ nedokončil, no znova sa nadýchol, ,, s Jakeom chce skoncovať.“ dopovedal.
Nevedela som, čo mám povedať, konala som úplne bez rozmyslu, ale hodila som sa Georgovi do náručia.
,,Prečo to je tak? Čo budeme robiť? Prosím, nepusti ma“ a silno som ho objala. V tej chvíli som bola tak zraniteľná, a tak som potrebovala nejakú teplú náruč. Doma som nikoho nemala a vlastne si ani nepamätám, kedy ma naposledy niekto objal.
,,Všetko bude v poriadku. V prvom rade teraz musíme varovať tých dvoch. Musíme prísť na spôsob, ako ich nájsť.“ utešoval ma.
Po chvíli som sa od neho odtiahla. Upravila si vlasy a chcela som sa prepadnúť pod zem. Fajn, možno som sa trocha neovládla a podľahla som emóciám. Nemôžem byť ľahká korisť a ani ako zaláskovaná pätnástka mu hneď padnúť okolo krku.
,,Fajn, aký máš plán? Máš plán však?“ pozrela som sa na neho s očakávaním pozitívnej odpovede.
,,Viem, že sú v Elijahovom dome, tesne za hranicami. Neviem kde to je, je tam viac miest, kde by mohli byť. Avšak chcem prejsť nejakých spoločných známych a určite sa to dozvieme. Nebude dlho trvať a nájdeme ich. Musíme si ale pohnúť, John s Billym už vedia kde sú a možno už aj teraz sú na ceste za nimi. Nemáme veľa času. Preto som ťa vzal preč z toho domu, nemohol som dovoliť, aby nás niekto začul. Rozumieš? Tu nie si na roztlieskavačskej súťaži, tu sú zbrane, krv a drogy.“ sadol si na predné sedadlo a vytiahol notebook.
Pár minút som ho sledovala, no potrebovala som sprchu a bola som veľmi hladná.
,,Chceš tu zostať celú noc? Dnes už toho veľa neporiešime a ja by som sa rada osprchovala a niečo zjedla.“
,,Počkaj, hľadám nejaký nenápadný motel. Odtiaľ zistíme všetko potrebné, skoro ráno musíme za každú cenu vyraziť.“ povedal bez toho aby sa na mňa vôbec pozrel.
,,Fajn, švihni si.“ a sadla som si na miesto spolujazdca.
To bude noc. Preboha! Veď my dvaja spolu strávime noc! ČO?? Až teraz som si uvedomila, čo sa vlastne deje.

Z pohľadu Jess

Milujem Jakea. Stále a stále som sa v tom potrebovala utvrdzovať. Ako keby som si sama nebola dostatočne istá.
Milujem ho. Avšak milujem aj svoju rodinu a priateľov, a asi som to všetko nedomyslela dobre. Jake nerozumie, že sa tu nudím. Nemám čo robiť, nemám sa s kým rozprávať, nemám kam chodiť, omieľam to v kuse dokola. Viem, že chce aby som sa mala najlepšie na svete, ale nejde to. Nie takýmto životom. Možno aj preto som bola posledné dni poriadne podráždená.
,,Zlato, čo ti je? Chceš sa porozprávať?“ priblížil sa ku mne, keď sme večerali.
,,A o čom by si sa chcel rozprávať? Čo ti mám povedať? Ako som spala do obeda, ako som sa potom motala v kuchyni, a ako som si potom znova ľahla? Alebo ako som prečítala všetky staré recepty, ktoré som tu našla? Alebo o čom konkrétne by si sa chcel rozprávať?“ začala som nepekným tónom, ale bola som vytočená.
,,Hej dievčatko, pokojne. Neviem, prečo si taká. Snažím sa a tebe stále nie je niečo dobré.“ nenechal sa Jake a svojimi rečami len prilial olej do ohňa.
,,Mne nie je niečo dobré?“ položila som lyžičku a mala som chuť totálne vybuchnúť.
,,Robím ti tu slúžku, nepracujem, lebo si to tak chcel. Nechápeš, že sa z toho idem zblázniť? Potrebujem spoločnosť iných ľudí. Jake, milujem ťa, som s tebou rada a urobila by som to znova, že by som s tebou utiekla, ale pochop ma trocha. Asi mi to nestačí k šťastnému životu.“ priznala som konečne.
,,Nestačí ti naša láska?“ pozrel sa na mňa.
,,Nerob sa, že veríš na to, ako ľudia žijú len z lásky a nepotrebujú nič iné. Jasné, že mi stačí, ale pochop to! Chýba mi rodina, priatelia, škola, povinnosti, zábava, potrebujem trocha vypnúť. Nie som nastavená na to, že s tebou trávim všetok čas, a že sme v kuse spolu.“ postavila som sa od stola a prekrížila si ruky na pleciach.
,,Tak choď, na čo čakáš? Nemusíš tu so mnou byť. Ja sa o seba postarám. Nikdy som od teba nechcel nič nasilu, ak to tak necítiš, tak si zbaľ veci a vypadni!“ povedal pokojne Jake a ja som zostala viac ako zaskočená. Ako mi niečo také mohol povedať?
,,To nemyslíš vážne však?“ pozrela som sa ešte raz a bola som pripravená v tej chvíli opustiť kuchyňu a aj celú túto prekliatu chatu.
Jake sa na mňa ani nepozrel.
,,Fajn. Ty si to chcel.“ povedala som, vzala si bundu a odišla preč. Nepotrebovala som ani žiadne veci, veď som predsa nechcela odísť navždy. Potrebovala som vychladnúť a rovnako potreboval vychladnúť aj on.
Mala som chuť na dvojitú vodku a dnes mi v tom nikto nezabráni.
Vonku bolo strašne. Pršalo a sotva som videla na cestu. Bolo mi to jedno. Ten idiot sa ani neuráčil ísť za mnou, ani sa spýtať kam idem.
Čo sa to medzi nami deje? Prečo sa to takto pokazilo? Pokazila som to ja? Nemohla som sa zbaviť tých otázok v mojej hlave, a tak som len kráčala do najbližšej krčmy. Premoknutá na nitku, no neprekážalo mi to.
Sadla som si k pultu a okamžite si vypýtala vodku. Vedela som, že alkohol ešte piť nemôžem, no zároveň som tajne dúfala, že to bude všetkým jedno a skrátka mi nalejú.
,,Slečna, koľko máte rokov?“ spýtal sa chlapík za pultom.
,,To je jedno, je tu so mnou. Nalej nám dvojitú.“ ozvalo sa za mnou. Ten hlas mi bol povedomý. Otočila som sa a neverila som vlastným očiam. Nahlas som prehltla. Asi budem potrebovať viac ako jednu vodku. Och, čo som to urobila, prečo som od Jakea odišla.
,,Zlatíčko, čo si tu tak sama?“ spýtal sa a prisadol si ku mne.
Zimomriavky som mala snáď aj na nechtoch a bála som sa pozrieť na neho.
,,Billy vitaj, bude to tak ako vždy?“ povedal čašník a bolo zjavné, že ho poznal. Aj ja som ho poznala, ale vedela som, že jeho návšteva tu, je plánovaná, a že zjavne neveští nič dobré. Jake, čo som to urobila?

Foto: Tumblr 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here